01/04/2026
Geopoézia z Nórska
Obrázok bol zhotovený 28. júna 2014 v Nórsku, hlavnom meste Oslo, polostrove Bygdøy. V severnom ukončení hlbokého a úzkeho zálivu – Oslofjordu je polostrov Bygdøy predmestím hlavného mesta. Pôvodne bol ostrovom, ale v dôsledku postglaciálneho vzostupu pevniny (po roztopení pevninského škandinávskeho ľadovca pred 6 – 7 tisíc rokmi, ktorý obrovskou hmotnosťou zaťažoval zemskú kôru nastáva pomalý opätovný výzdvih, tzv. izostáza) sa v 19. storočí spojil s pevninou. Názov polostrova znamená v nórčine „obývaný ostrov“.
Poloostrov je obľubeným výletným miestom pre obyvateľov metropoly, s veľkými parkami, cyklocestami, plážami, športoviskami a najmä miestom kultúry, umenia a početných múzeí. Medzi najznámejšie patrí výtvarná galéria v bývalej letnej kráľovskej rezidencii, Nórske ľudové múzeum, námorné múzeum, Múzeum Fram s Amundsenovými polárnymi loďami Fram a Gjøa. Atrakciou je aj Múzeum Kon – Tiki, s balzovou plťou Kon – Tiki a rákosovou loďou Ra II svetoznámeho nórskeho moreplavca a dobrodruha Thora Heyerdahla, na ktorých sa plavil po Tichom oceáne z Peru do Polynézie, resp. po Atlantiku zo severnej Afriky do Karibiku...
Polostrov Bygdøy je aj geologickou atrakciou. Hlavne na pobreží sú odkryté staroprvohorné – kambricko – silúrske komplexy usadených hornín, ktoré v hrúbke cez 1000 m vypĺňajú tzv. rift Oslo – starú tektonickú štruktúru na juhu Nórska.
Obrázok dokumentuje vrásy v horninách stredno až vrchnoordovického veku (okolo 470 – 450 miliónov rokov). Vrstvový sled tvoria tmavé graptolitové bridlice, striedané so svetlými polohami a šošovkami nodulárnych (hľuznatých) vápencov. Horniny boli zvrásnené počas neskorých fáz kaledónskeho vrásnenia, približne pred 400 miliónmi rokov.
