27/01/2020
Mama je pre dieťatko celý Svet. Preto by nikdy nemala používať formulácie štýlu: „Takto ťa neľúbim“; „Lepšie by bolo, keby som ťa nebola porodila“; „Ty si len na oštaru“; „Také dieťa mi netreba!“ a podobne. Všetky takéto formulácie vyvolávajú u detí strach zo smrti.
Prečo to je tak? Pretože hneď za strachom zo smrti nasleduje strach z toho, že človek bude vyhodený, oddelený, čo znamená pre dieťa jediné – umrieť. Dieťatko samo vo svete neprežije – mama je celý svet dieťatka. Najskôr sa k nej chováme ako k celému svetu. Neskôr, keď vyrastieme a začíname komunikovať so svetom, tak sa k nemu začíname chovať ako k mame. Dokazujeme mu, že sme dôstojní jeho ľúbosti, prijatia, života s ľúbosťou. Treba často hovoriť deťom o ľúbosti a oni budú hovoriť o nej tiež.
Mama by nemala odsúvať svoje dieťa keď sa pýta vyliezť na ruky, poobjímať sa, pritúliť sa.
Mamičky, nikdy nepochybujte o dobrote svojho dieťaťa. Verte v neho. Nech by o ňom iní nahovorili čokoľvek, nech by vaše oči videli čokoľvek – vždy najskôr príďte k nemu a vyjasnite si všetko s ním. Snažte sa pochopiť, prečo to či ono urobilo či neurobilo. Kde nieto dôvery, tam niet ľúbosti.
Nepokračujte v hádke a neurážajte sa jeden na druhého viac ako 30 minút. Človek vedľa nás je cennejší ako všetko to, čo si takto jeden druhému navzájom dokazujeme. Rýchlo sa treba pomeriť, pretože aj tak nejde o nič. A už v žiadnom prípade nevyhlasujte svojmu dieťaťu „bojkot“.
Neukladajte sa k spánku, kým na Duši leží čosi zlé. Niet nič horšieho, ako okríknuť dieťa „choď už spať!“, a ono má v hlave množstvo myšlienok, pričom zajtrajší deň straší svojou neurčitosťou – takto sa mu v mysli na noc uložia všakovaké „odpadky“. Na nočný spánok sa určite treba uložiť po vzájomnom rozlúčení, odpustení všetkého zlého, čo sa cez deň prihodilo a do nového dňa si vziať iba to dobré.
Vyprevádzajte dieťa k prahu domova a keď príde vítajte ho tiež na prahu. Každý človek by mal mať pocit z domova ako z pevnosti, v ktorej ho vždy čakajú a ľúbia.
Nikdy nestavajte nič materiálne nad dieťatko. Vrátane hystérie pri rozbití pohára či potrhaných nohavíc.
S dieťaťom hovorte na všetky témy čestne, veci nazývajte svojimi menami.
Detí sa pýtajte na ich názor vo veciach, ktoré zasahujú do vašich aj ich životov.
