29/06/2026
Na štúdiá do zahraničia sa vybrala aj tretiačka z bilingválnej sekcie Júlia Mádelová.
V programe Erasmus+ si zvolila mesto Nantes na západe Francúzska, len pár kilometrov od Atlantického oceánu 🇫🇷 Tu sú jej postrehy:
"Štúdium v zahraničí bolo dlho mojim veľkým snom. Je to naozaj neopísateľný pocit - rozlúčiť sa s rodinou, s priateľmi, nasadnúť do lietadla a odísť od všetkého, čo poznáte. Nadšenie z nového, ale aj strach z neznáma, sa striedajú ako na horskej dráhe. No stačí veriť, že všetko vyjde a s úľavou môžem povedať, že vyšlo. Všetko prvé je ťažké. Prvé stretnutie s hosťujúcou rodinou, prvý deň v škole s novými spolužiakmi, už len prvá veta po francúzsky bola stresujúca. Chvíľami vám bude chýbať domov, hlavne prvé týždne. Možno budete mať chuť zbaliť si všetky kufre a proste sa vzdať, ísť domov. Bez výziev však stojíme na mieste a keď sa bojíme skúšať nové veci, tak nám ostane len rozmýšľať, čo by mohlo byť, keby sme sa nebáli. Ja som sa nebála a neľutujem to.
Spoznala som novú krajinu, novú kultúru, nových priateľov. Keď odídete prvýkrát žiť do zahraničia na dlhšiu dobu, všímate si všetko. Ako sa ľudia stravujú, ako trávia čas, ako pracujú, čo nosia oblečené, ale aj ako sa k vám správajú. Ku mne boli všetci milí, od učiteľov a spolužiakov, ktorí sa ma snažili rýchlo uviesť do deja učív, až po náhodné konverzácie s ľuďmi na ulici. Dozvedela som sa nové veci a skúsila si iný školský systém. Byť v škole celý deň až do večera nie je ľahké, ale ak ten čas trávite so skvelými ľuďmi a predmetmi, ktoré vás naozaj bavia a zaujímajú, tak to vôbec nie je také strašné. V mojej škole bola možnosť semináru z tanca a tieto hodiny mi veľmi pomohli prežiť niektoré nekonečné dni. Škola bola vybavená veľkou tanečnou sálou, kde som si s mojou triedou vytvorila úžasné spomienky. Mali sme celodenné stáže s choreografmi z celého Francúzska a pomaly každý týždeň sme boli v divadle na tanečných predstaveniach. Po škole som zasa vyrazila na atletický štadión. Moja skupina ma rýchlo prijala a stali sme sa naozaj dobrými priateľmi. Na pretekoch sme si pomaľovali tváre farbami klubu, nakreslili plagáty a doniesli bubny na ovzbudzovanie. To, že som si tieto aktivity dokázala vybaviť sama, mi dodalo sebavedomie a pocit samostatnosti. Už sa nebojím ísť sama vybavovať „dospelácke“ veci.
Mala som užasnú rodinu, ktorá tam bola pre mňa vždy, keď som to potrebovala. Bolo super mať konečne sestru, ale aj malého brata, ktorý je to nezlatšie dieťa na svete. Užila som si mať rodičov, ktorí nie sú moji rodičia. Nechali mi priestor, ktorý som potrebovala, ale nikdy ma nenechali cítiť sa osamelo. Našla som moju druhú rodinu a za to budem tomuto pobytu navždy vďačná. Lúčenie bolí, ale keby nebolelo, tak by ten strávený čas asi nestál za to. Verím, že to nebolo zbohom navždy.
Aby som to nejako uzavrela, tak Erasmus+ mi dal toho veľa. Naučil ma nebáť sa. Naučil ma, že niekedy stačí len vytrvať a nevzdať sa hneď na začiatku. Keby som mala dať radu niekomu, kto nad takýmto dobrodružstvom rozmýšľa, povedala by som len - choď, nemáš čo stratiť. Svet sa hýbe dopredu a my nemôžme ostať tam, kde nám je pohodlne a čakať, či nám nové možnosti niekto prinesie rovno pred nos. Neprinesie. A nie je svet príliš veľký na to, aby sme nespoznávali a neskúšali nove veci? Vždy je dobrý pocit vrátiť sa domov, ale je tak stokrát lepší, keď sa odvážite domov opustiť. Každá skúsenosť, aj ta zlá, nás niečo naučí. Ja som sa veľa naučila a mesto Nantes bude mat navždy VIP miesto v mojom srdci."
Erasmus+
