20/10/2024
Túto jeseň som s nadšením pribehol do záhrady mojich rodičov a a do sýta jedol ovocie, ktoré bolo na stromoch. Tešil som sa a veľmi som si to vychutnával. Moji rodičia boli šťastní z toho, že si ich syn užíva dary (prírody), ktoré majú aj pre mňa pripravené. To, že som smel vkročiť do záhrady a mal som prístup ku všetkým darom svojho ocka bolo preto, že som jeho syn. Že spolu máme vzťah.
Všetci ostatní by boli zlodeji, ale synovia smú vždy vkročiť a žiť z darov, ktoré má ocko pripravené.
A moji rodičia vedia, že ja tento vstup nikdy nezneužijem, lebo ich mám rád a láska vždy necháva dvere k darom otvorené. Ak ich budem milovať, budem mať vždy prístup k ich milosti.
Podobne je to aj vo vzťahu k Ockovi nebeskému.
Ak môžu pozemskí rodičia vyjadriť svojim deťom tak veľkú milosť a dôveru, prečo sa bojíme milosti nášho nebeského Ocka? On je lepší ako akýkoľvek rodič na zemi. Ocko nebeský nepochybuje o tom, že ak ho spoznáme a budeme ho milovať, tak nikdy nezneužijem dary a milosti, ktoré pre nás má len preto, že sme jeho deti.
Áno veľa ľudí zneužilo milosť, ale to neznamená, že to čo ďalej jedli bolo z Ockovej záhrady. Nebolo. Bolo to z tela a duše, pretože zlodej nemá prístup k darom z neba. Boha nikto neoklame.
Aj napriek tomu, že tak veľa ľudí si Ockove dary nevážilo, je Boh stále otvorený k tomu, aby sme spoznali Jeho srdce, lebo vtedy nám nebude treba zákony - láska nám bude hranicou.
Ak my hoci sme zlí (nedokonalí) rodičia, vieme dávať svojim deťom dobré dary, o čo viac náš Otec v nebi.
Tak veľmi sa bojíme tej slobody, zodpovednosti a bohatsva jeho lásky a darov, že sme častokrát radšej pod zákonom a strachom z toho, že by Boh mohol byť až tak dobrý. Možno na ceste spadneme, nie vždy urobíme všetko dokonale, ale vždy nám pozrie do očí s láskou a pozve nás k ďalšiemu kroku na ceste do Jeho záhrady.
