06/07/2018
SPISY POSLEDNEJ GENERÁCIE
POZNÁMKA EDITORA
Pôvodné rukopisy týchto textov sú uchovávané v archíve ARIho Inštútu.
Proces ich publikácie bol pomerne komplikovaný jednak kvôli stavu rukopisov, ale aj pre veľkú hustotu písaného textu. Najskôr sme rozmiestnili všetky spisy, ktoré patria k „Spisom poslednej generácie“, podľa ich obsahu. Následne sme úzkostlivo skopírovali texty bez akýchkoľvek opráv typografických chýb a bez ich redigovania. Miesta, na ktorých sme nedokázali rozlúštiť slovo alebo jeho časť, sme označili výpustkami [...].
Spisy sme rozdelili do piatich častí a úvodu podľa toho, ako sa javili v rukopisoch. Mali by sme poznamenať, že ich zoradenie bolo čiastočne uskutočnené nami. Všetky nadpisy v spisoch však boli určené samotným Baalom HaSulamom a miesta, kde mali byť nadpisy doplnené, sme iba očíslovali.
Treba venovať osobitnú pozornosť prvej časti, ktorá má leví podiel na „Spisoch poslednej generácie“. Podľa rukopisu je [jej] materiál v skutočnosti rozdelený do dvoch častí: 1. Esej, 2. Prílohy a koncepty eseje.
POZNÁMKA PREKLADATEĽA
Slová v hranatých zátvorkách [] v pôvodnom texte nie sú uvedené a ich vsunutie do textu má napomôcť lepšiemu porozumeniu textu.
ÚVOD
Existuje alegória o priateľoch, ktorí sa hladní a smädní stratili na púšti. Jeden z nich našiel usadlosť hojne naplnenú všetkými pôžitkami. Pamätal na svojich úbohých bratov, ale keďže sa od nich už príliš vzdialil, nevedel, kde sa nachádzajú. Čo potom urobil? Začal nahlas kričať a trúbiť na lesnom rohu; možno jeho úbohí hladní priatelia započujú jeho hlas, priblížia sa k nemu a dôjdu do tohto bohatého príbytku naplneného všetkými dobrotami.
Taká je aj podstata veci pred nami: stratili sme sa v hrozivej púšti spolu s celým ľudstvom a teraz sme našli obrovský poklad, ktorý oplýva všetkým mysliteľným bohatstvom. Týmto pokladom sú kabalistické knihy. Uspokojujú smäd našich duší a v štedrej miere nás napĺňajú výdatnosťou a uspokojením; sme nasýtení – a je toho viac.
No pamätáme na našich priateľov, ktorých sme zanechali v beznádeji desivej púšte. Medzi nami leží obrovská vzdialenosť a slová ju nedokážu preklenúť. Z tohto dôvodu sme si pripravili roh, aby sme na ňom trúbili tak nahlas, aby to naši bratia mohli počuť a priblížiť sa, nech sú takí šťastní, ako sme my.
Vedzte, naši bratia, naša krv, že podstatou múdrosti kabaly je poznanie toho, ako svet zostúpil zo svojho vznešeného nebeského miesta, až kým nedosiahol náš nízky stav. Bolo to nevyhnutné, pretože „koniec skutku je v počiatočnej myšlienke“ a Jeho myšlienka pôsobí okamžite, pretože On nepotrebuje žiadne nástroje na prácu, ako [tieto nástroje] potrebujeme my. Takže my sme boli vytvorení v Nekonečne od samého začiatku v úplnej dokonalosti a práve odtiaľ sme prišli [roz. zostúpili] do tohto sveta.
Preto je veľmi jednoduché nájsť v dokonalých svetoch, ktoré nám predchádzajú, všetky budúce nápravy, ktoré sú predurčené, aby nastali [, pretože všetky tieto nápravy sa v týchto Vyšších svetoch nachádzajú]. Cez ňu [múdrosť kabaly] zisťujeme, ako treba do budúcna napraviť naše cesty. A to je výhoda človeka oproti zvieraťu, pretože duch zvieraťa upadá, čo znamená, že [zviera] vidí iba pred seba, bez intelektu či rozumu, ktorým by sa pozrelo do minulosti, aby napravilo budúcnosť.
Výhoda človeka oproti nemu je taká, že duch človeka stúpa do minulosti a pozerá sa na minulé [deje], ako keď sa človek pozerá do zrkadla, v ktorom vidí svoje chyby, a preto ich môže napraviť. Podobne myseľ vníma, čím všetkým prešla, a [vďaka tomu] napravuje svoje budúce správanie.
Preto sa zvieratá nevyvíjajú; iba nehybne zotrvávajú v tom istom stave, v akom boli stvorené, pretože na rozdiel od človeka nemajú zrkadlo, v ktorom by videli, ako je možné napraviť veci a postupne sa vyvíjať. Človek sa rozvíja zo dňa na deň, až kým jeho cnosť nie je istá a kým nie je možné ju vnímať, a on sa bude voziť na vysokých planétach [roz. vysokých duchovných stupňoch].
Ale toto všetko sa vzťahuje na prírodu, ktorá sa nachádza mimo nás, na prírodu našej obklopujúcej reality, náš pokrm a svetské záležitosti. Na tieto prirodzená myseľ úplne postačuje.
No vo vnútri nás samých, hoci sa v určitej miere vyvíjame, sa vyvíjame a zlepšujeme tým, že sme tlačení zozadu cez utrpenie a krviprelievanie. Je tomu tak z dôvodu, že nemáme žiadnu taktiku, ktorou by sme získali zrkadlo, ktoré mali v minulých generáciách, aby sme sa pozreli do vnútra človeka.
Uvedené platí o to viac vo vzťahu k vnútrajšku duší a svetov a k tomu, ako sa z nich stali takéto hrozné ruiny, aké sú dnes, keď nik z nás nemá žiadnu istotu. V nadchádzajúcich rokoch budeme obeťami všetkých foriem zabíjania a umierania a všetci pripúšťajú, že nedokážu poradiť, čo treba robiť, aby sa tomu zabránilo.
Predstavte si napríklad, že by sa dnes našla nejaká historická kniha, ktorá by opisovala posledné generácie, ktoré žili pred desať tisíc rokmi. Akosi cítime, že lekcie utrpenia a múk by boli pre nich určite dostatočné na to, aby napravili svoje chovanie a uviedli ho do súladu s dobrými mravmi.
A že títo ľudia majú nad sebou dobré riadenie, ktoré postačuje na to, aby zaistilo istotu a uspokojenie. A prinajmenšom aby mohli zachovať svoje každodenné životy v mieri a pokoji.
Niet pochýb, že ak by nám nejaký mudrc ponúkol knihu o múdrosti počínania a osobného jednania, naši vodcovia by vypátrali každú radu, aby si zorganizovali život v súlade s ňou a nebol by „žiadny výkrik na našich šírych pláňach“. Skazenosť a desivé utrpenie by zmizlo a všetko by dobrovoľne a v tichosti zaujalo svoje [pravé] miesto.
Vážení čitatelia, teraz táto kniha leží priamo pred vami. Výslovne uvádza všetku múdrosť o riadení štátu i jednania v súkromnom a verejnom živote, ktoré budú existovať na konci dní, teda knihy kabaly [v rukopise bolo okrem textu, ktorý začína na tomto mieste, napísané: „sú dokonalosťou, ktorá predchádza nedokonalosti“]. V nej sú opísané napravené svety, ktoré sa zjavili s dokonalosťou, [s akou boli zamýšľané,] ako sa uvádza, že dokonalosť vychádza najskôr zo Stvoriteľa, potom ju napravujeme a [tak] prichádzame k dokonalej existencii vo Vyššom svete, ktorý sa vynára z Ein Sof [Nekonečna], ako vo verši „koniec skutku je v počiatočnej myšlienke“. Pretože neúplnosť sa šíri postupne z úplnosti a v duchovne niet nedostatku, všetky zostávajú existovať a sú opísané v ich úplnej dokonalosti, v jednotlivom aj všeobecnom, v múdrosti kabaly.
Otvorte tieto knihy a objavíte všetko dobré riadenie, ktoré sa zjaví na konci dní. Nájdete v ňom dobré rady, podľa ktorých treba riešiť svetské záležitosti aj dnes, pretože sa môžeme poučiť z minulosti, a tým napraviť budúcnosť.
Výzva pre vyvolených študovať kabalu
Ja, pisateľ, poznám samého seba a moje miesto [a viem], že nepatrím medzi najskvelejších z ľudského plemena. A ak niekto taký ako ja sa dnes namáhal a objavil toto všetko v knihách ukrytých v našich študovniach, niet ani tieňa pochybnosti, že ak sa vyvolení z generácie zahĺbia do týchto kníh, tak sa miera šťastia a hojnosti stane dostupnou pre nich a pre celý svet.
Môj hlas, ktorý je v Šofare [lesnom rohu], prečo prišiel?
Videl som toto všetko a viac sa neviem zdržať. Rozhodol som sa odhaliť moje pozorovania a to, o čom som našiel napísané v týchto knihách ohľadne uskutočňovania nápravy našej konečnej budúcnosti. A vychádzam von a volám ľudí celého sveta týmto lesným rohom. Skutočne verím a odhadujem, že postačuje zhromaždiť všetkých vyvolených, aby začali študovať a hĺbať v knihách, aby tak mohli odsúdiť [roz. pozdvihnúť, resp. prekloniť] samých seba a celý svet na váhach [na stranu] cnosti.
