05/05/2026
Dnes som mala možnosť stráviť dopoludnie so žiakmi 4. a 5. ročníkov na 6. ZŠ v Považskej Bystrici.
Na pozvanie pani sociálnej pedagogičky, Mgr. Silvie Rosinovej, sme otvorili tému hraníc – tentokrát trochu inak.
Nie len ako „čo smiem a nesmiem“, ale ako niečo, čo cítime v tele.
Rozprávali sme sa o tom:
– čo sú hranice a kde všade ich vieme vidieť (plot, šupka, obal, štát, pokožka,...)
– ako hranice prejavujú zvieratá, ľudia,...
– a najmä o tom, ako nám naše telo dáva najavo, že niekto alebo niečo ide „za hranicu“.
Deti veľmi prirodzene pomenúvali, čo sa deje v ich tele –
napätie, stiahnuté brucho, zrýchlený dych a tlkot srdca, chuť odísť, alebo povedať „dosť“.
A práve toto bolo pre mňa najsilnejšie –
že keď deťom vytvoríme priestor, vedia o sebe a o svojich hraniciach hovoriť oveľa presnejšie, než by sme čakali.
Dopoludnie bolo plné interakcií, malých „hier“ a rozhovorov.
Živé, autentické, miestami veľmi úprimné.
A zároveň vo mne ostáva veľký rešpekt k učiteľom.
Mám pocit, že rešpekt detí voči autorite sa za posledné roky výrazne zmenil – a pracovať v tomto prostredí si vyžaduje obrovskú mieru trpezlivosti, flexibility a vnútornej stability.
Ďakujem za pozvanie a dôveru.
Takéto stretnutia majú zmysel.
Jana Brigantová
https://sestkovo.edupage.org/?
