Katedra výtvarnej tvorby a výchovy PF UKF v Nitre, Drážovská 4, Nitra (2026)

12/05/2026

Nitra 12 st. vietor 54 km/h KVTV 5.poschodie ideálna krajina

16/04/2026

odporúčam decká

02/01/2026

https://www.facebook.com/share/p/1K7KwQXfxx/?mibextid=wwXIfr

Peter Mihoč, biskup ECAV:

Podľa verejne dostupných informácií dostalo v Činohre Slovenského národného divadla výpoveď päť členov súboru (spomínajú sa mená Roman Poláčik, Táňa Pauhofová, Martin Šalacha, Daniel Žulčák a Anna Magdaléna Hroboňová) a vedenie to odôvodňuje „konsolidáciou“ a rušením približne desiatich percent pracovných miest.

Nie je mojou úlohou posudzovať personálne rozhodnutia bez poznania všetkých interných dát. Je však nasou hodnotovou povinnosťou skúmať, čo podobné kroky robia s verejným priestorom, ak prichádzajú bez zrozumiteľných kritérií, bez dôveryhodného vysvetlenia a v atmosfére, v ktorej časť dotknutých hovorí o treste za kritický postoj.

Konsolidácia nie je synonymom pre prepúšťanie ľudského potenciálu. Skutočná konsolidácia je schopnosť štátu a jeho inštitúcií šetriť tak, aby chránili jadro života spoločnosti - ľudí samotných. V prípade národného divadla je tým jadrom živý umelecký súbor – ľudia, ich remeslo, charakter, roky práce, skúsenosť prenášaná z generácie na generáciu. Ak sa „šetrenie“ dotkne práve tohto jadra, no zároveň spoločnosť sleduje správy o sporných či drahých nákupoch a zákazkách v rezorte kultúry, vzniká oprávnený dojem hodnotového prevrátenia poradia priorít.

Demokracia nestojí iba na volebných procedúrach. Stojí aj na inštitúciách, ktoré tvoria spoločnú pamäť, pestujú kritické myslenie a dávajú spoločnosti jazyk pre hľadanie pravdy. Divadlo bolo v minulosti a je aj dnes jednou z mála verejných miestností, kde sa ešte dá – verím že civilizovane a nahlas – klásť otázka: Kto sme? Kam sa uberáme? Čo sme ochotní obetovať na oltári moci, strachu či pohodlia? Keď sa kultúrna inštitúcia začne učiť, že kritickosť je riziko a lojalita výhodou, neoslabuje sa len súbor – oslabuje sa verejná odvaha. A to je už rovina ohrozenia demokracie: nie jedným rozhodnutím, ale dlhodobou eróziou prostredia, v ktorom sa ľudia učia mlčať.

Ako spoločnosť dnes potrebujeme „konsolidovať“ najmä dôveru, spravodlivosť a zmysel pre transparentnosť. Konsolidovať znamená spravovať spoločné zdroje s pokorou a priehľadnosťou – a zároveň chrániť to, čo sa nedá rýchlo kúpiť ani okamžite nahradiť: talent, profesionalitu, charakter, kultúru slova a službu verejnému dobru. Keď sa prepúšťa ľudský potenciál, ktorý je nositeľom kvality a kontinuity, nejde o ozdravenie – skôr o destabilizáciu hodnotovej stavby, na ktorej stojí nielen umenie.

Z duchovného hľadiska je človek viac než položka v tabuľke. Ľudský talent je dar – a dar sa buď rozvíja, alebo sa ním plytvá. Spoločnosť sa dá „konsolidovať“ aj tak, že sa z nej vyženú tí, čo kladú nepríjemné otázky. Ale to už nie je konsolidácia; to je ochudobnenie. A krajina, ktorá sa ochudobňuje o svojich tvorivých ľudí, sa neuzdravuje – len sa učí žiť s menšími očakávaniami od seba samej.

Chráňme kulturu transparentnosti a odmietnime logiku, v ktorej sa ľudská dôstojnosť a talent stávajú prvou obeťou údajnej „úspory“. Lebo štát, ktorý šetrí na pravde, na ľuďoch a na inštitúciách svedomia, v skutočnosti nešetrí – pripravuje sa o budúcnosť.