Mind Atelier

😶 Chcete pokojné alebo tiché dieťa?

😔 Stojíte uprostred kuchyne, dieťa sa hádže o zem kvôli úplnej maličkosti a vy cítite, ako vám v spánkoch pulzuje krv. V tej sekunde namiesto pochopenia prepnete do automatického režimu a vykríknete: „A dosť, okamžite prestaň revat a upokoj sa!“ enže dieťa v tej chvíli nepotrebuje návod, ako prestať cítiť. Potrebuje vedieť, že jeho emócie niekomu dávajú zmysel. Mnohé deti nekričia preto, že chcú manipulovať. Kričia preto, že ešte nevedia pomenovať to, čo prežívajú. Keď sa dieťa cíti pochopené, jeho nervový systém sa upokojuje rýchlejšie, než keď počúva príkazy na upokojenie. Neznamená to ustupovať. Neznamená to dovoliť všetko. Znamená to vytvoriť bezpečie skôr, než začneme vychovávať.

🧠 Detský mozog do určitého veku nemá plne vyvinutú prefrontálnu kôru, čo znamená, že sa nedokáže upokojiť sám na racionálny príkaz. Keď na plačúce dieťa zatlačíte agresiou, jeho amygdala vyhodnotí situáciu ako ohrozenie života, zaplaví telo stresovými hormónmi a namiesto upokojenia nastáva neurobiologický skrat a ešte väčší amok.
🧠 Zmena komunikačných vzorcov, napríklad prechod od „Nerozčiľuj sa!“ k „Je v poriadku cítit se smutne“, znižuje intenzitu detských záchvatov hnevu až o polovicu. Podmienkou však je, že rodič musí najprv zvládnuť svoj vlastný vnútorný nepokoj, aby dokázal dieťaťu namiesto kriku ponúknuť vetu: „Som tu pre teba.“
🧠 Bezpečná väzba vzniká opakovane v malých každodenných momentoch. Nie počas dokonalých rodičovských výkonov, ale počas obyčajných situácií, keď sa dieťa cíti vypočuté.

❓ Keď je vaše dieťa rozrušené, snažíte sa viac zmeniť jeho emóciu alebo porozumieť jej?

🎨 Rodičia, ktorí sú sami v chronickom strese, nedokážu zrkadliť pokoj, ktorý ich dieťa potrebuje na koreguláciu emócií. Cez prácu s farbami, hlinkou a prítlakom na plátno dokáže dospelý človek bezpečne odventilovať svoj vlastný nahromadený pretlak, vďaka čomu prestane reagovať na detský plač ako na hrozbu.

⏳ Štvrtok o 18:00 otváram dvere nášho ateliéru pre komornú skupinu maximálne 5 až 7 rodičov, kde nebudeme riešiť výchovné prednášky, ale cez zážitkový artekoučing a imagináciu vypustíte nahromadený stres a hnev. V intímnej, bezpečnej atmosfére bez hodnotenia sa naučíte, ako spracovať svoje vlastné emócie, aby ste doma dokázali zostať tou pevnou a pokojnou skalou, ktorú vaše dieťa potrebuje.
Workshop nie je vhodný pre tých, ktorí hľadajú instantné rady ako „opraviť“ dieťa za päť minút, ale pre vedomých rodičov, ktorí chcú začať od seba a priniesť domov skutočnú úľavu.

💬 Napíšte mi do správy slovo „WORKSHOP“, aby ste si zabezpečili svoje miesto pri plátne a vypli hlavu.

👉 Sledujte moju FB stránku, kde pravidelne zdieľam praktické tipy o emóciách, komunikácii a budovaní zdravých vzťahov s deťmi.
Zdieľajte tento príspevok rodičovi, ktorému by dnes mohol pomôcť.

VIAC INFO: https://www.facebook.com/MindAtelierbj/posts/908983725224208

O ženách ktoré ľutujú, že sa stali matkami

„Keby ste sa mohli vrátiť v čase späť, s vedomosťami a skúsenosťami, ktoré máte dnes, rozhodli by ste sa mať deti?“ spýtala sa izraelská sociologička Orna Donath matiek a viaceré jej povedali „nie“.

Spravila s nimi hĺbkové rozhovory o dôvodoch a výsledok rozpútal záujem o skúmanie materskej ľútosti po celom svete. Ide síce o mladú výskumnú oblasť, no ukazuje sa, že materská a aj rodičovská ľútosť bývajú častejšie, než si pripúšťame.

V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva so psychologičkou a výskumníčkou Lenkou Štepánkovou z Fakulty sociálnych štúdií Masarykovej univerzity v Brne. Lenka sa venuje sa výskumom rodičovstva a jej výskum materskej ľútosti je práve v recenznom konaní.

Lenka priblíži čo jej povedali ľutujúce matky, a čo hovorili výskumníčkam a výskumníkom v zahraničí.

O ženách ktoré ľutujú, že sa stali matkami (Ľudskosť) (00:00:00) Úvod(00:02:54) O materskej ľútosti(00:16:32) Čo sa materstvom stráca(00:23:46) Ľútosť vs. depresia vs. vyhorenie(00:39:06) Matky vs. otcovia(00:45...

🧩 Prečo nedokážete upokojiť dieťa logickými argumentmi?

👶 Vaše dieťa večer plače, nechce ísť do školy, bojí sa zaspať alebo je zrazu podráždené. Vy sa snažíte pomôcť. Poviete: „To nič nie je“. „Neboj sa“. „Veď všetko bude dobré“. Myslíte to s láskou. No často sa stane pravý opak. Keď sa dieťa bojí a netuší, čo s ním bude, jeho pravá hemisféra je zaplavená čistou emóciou a stresom. Týmto prístupom dieťa len utvrdzujete v tom, že jeho vnútornému chaosu nikto nerozumie, emócia zostáva zablokovaná a dieťa sa namiesto upokojenia ešte viac uzavrie do seba alebo vybuchne. Dieťa sa učí, že prejaviť strach je nežiaduce, začína svoje pocity potláčať a maskovať ich naučeným správaním, len aby vyhovelo okoliu.

🧠 Keď deti pomenujú svoje emócie, aktivita v oblastiach mozgu spojených s intenzívnym stresom sa znižuje. Jednoducho povedané: pomenovaný strach býva menej zahlcujúci než nepomenovaný strach.
🧠 Detský mozog sa vyvíja zdola nahor a sprava doľava, čo znamená, že pravá, emocionálna hemisféra dominuje najmä v ranom veku a počas emočného stresu.
🧠 Dieťa sa učí regulovať svoje emócie najmä prostredníctvom bezpečného vzťahu s dospelým. Keď sa cíti vypočuté a prijaté, jeho nervový systém sa upokojuje rýchlejšie.

❓ Ak by ste mali vizuálne vyjadriť farbu a tvar strachu, ktorý vaše dieťa momentálne prežíva, ako by ten obraz vyzeral?

🎨 Hmatová stimulácia pri práci s umeleckými materiálmi, ako je hlina alebo maľovanie prstami, priamo stimuluje somatosenzorickú kôru a aktivuje prepojenie hemisfér cez kalózne teleso. Tento proces pomáha deťom externalizovať vnútorný stres a úzkosť do hmatateľnej formy, čím sa znižuje ich vnútorne napätie bez nutnosti verbálnej obhajoby.
Preto na arte workshopoch nehodnotíme obrázky. Nesúťažíme o talent. Vytvárame priestor, kde deti môžu bezpečne vyjadriť to, čo sa v nich odohráva.

👨‍👩‍👧 Zistite, či je workshop vhodný práve pre vás a vaše dieťa. Je určený pre deti, ktoré prežívajú zmeny, neistotu, strachy, nízke sebavedomie alebo sa ťažšie otvárajú v rozhovore. Nie je určený pre rodičov, ktorí hľadajú klasický výtvarný krúžok zameraný na techniku kreslenia.

👥 Prihláste sa na arte workshop každý utorok o 18:00. Pracujeme v malej skupine 5–7. Vďaka tomu má každé dieťa dostatok priestoru hovoriť, tvoriť a byť videné. Minulý týždeň to pomohlo 4 deťom pomenovať obavy, o ktorých doma vôbec nehovorili.
Rezervujte si miesto v správe.

📲 Sledujte moju FB stránku pre viac tipov.

VIAC INFO: https://www.facebook.com/MindAtelierbj/posts/908983725224208

Hľadanie novej podoby šťastia

V čom spočíva naša vnútorná spokojnosť a akým spôsobom života ju chceme dosahovať? Prečo potrebujeme nájsť rovnováhu medzi konaním a vnímaním? S lektorom a spisovateľom Jánom Markošom, autorom kníh Sila rozumu v bláznivej dobe, Medzi dobrom a zlom a Bližšie k sebe, sa rozprávame o dobre a pravde, o prírode a o vzťahoch, ktorými je pospletaný svet.

S Janom hľadáme odpovede aj na tieto otázky:

• Kde hľadáme šťastie a kam nás to priviedlo
• O čo sa usiluje aktívny a o čo hĺbavý spôsob života
• Čo je konanie nekonaním alebo nenásilné konanie
• Ak môžem niečo spraviť, prečo je niekedy lepšie to neurobiť
• Ako môžeme cielene sami či s deťmi stopovať nitky vzťahov
• Či je záujem o ľudí, veci a súvislosti zdrojom spokojnosti
• Prečo by sme mali porozumieť svetu, ak ho chceme meniť

Hľadanie novej podoby šťastia | Ján Markoš V čom spočíva naša vnútorná spokojnosť a akým spôsobom života ju ch...

👏 Prečo potrebujete pochvalu, aby ste sa cítili hodnotní?

💭 „Keď ma niekto nepochváli, mám pocit, že som nič neurobila.“ A práve o tom je problém, ktorý väčšina ľudí nevidí. Nehľadajú seba hodnotu v sebe. Hľadajú ju v reakciách druhých. Pozerajú sa, kto ich ocenil. Kto reagoval na ich nápad. Kto si všimol ich výsledky. Stále sa porovnávate, posudzujete slabosti druhých, aby ste zakryli tie svoje, a vyžadujete neustále uznanie, bez ktorého sa cítite neviditeľní. Nezralosť hľadá zrkadlo v očiach iných, zrelosť nachádza pevnú pôdu v úplnom prijatí seba samého.

🧠 Ľudia, ktorých sebahodnota závisí od externého uznania, prežívajú vyššiu mieru stresu a emočných výkyvov. Keď pochvala príde, cítia sa dobre. Keď nepríde, ich vnútorný stav prudko klesá.
🧠 Sociálne porovnávanie aktivuje podobné mozgové okruhy ako spracovanie sociálnej hrozby. Preto vás môže úspech kolegu vyčerpať viac než náročný pracovný deň.
🧠 Jedinci, ktorí odvodzujú svoju hodnotu z vnútorných zdrojov (tzv. vnútorné ohnisko riadenia), vykazujú o 40% vyššiu odolnosť voči vyhoreniu a úzkostným stavom v krízových obdobiach kariéry.

❓ Kým by ste vlastne boli, keby zo dňa na deň zmizli všetky vaše tituly, majetok a uznanie od ľudí, ktorých v skutočnosti ani nemáte radi?

🎨 Skutočným riešením nie je ďalší kariérny postup, ale integrácia oboch vašich stránok, tých svetlých aj tých temných, ktoré tak úporne skrývate. Cez senzimotorický arte koučing prestanete o problémoch len neplodne premýšľať a prenesiete ich na plátno. Farby a tvary neklamú, nepoznajú spoločenské masky a umožnia vám vidieť vaše slabé aj silné stránky bez deštruktívneho sebahodnotenia.

👥 Príďte na arte workshop každý utorok o 18:00. Skupina má maximálne 5–7 ľudí. Nie preto, aby bola „exkluzívna“, ale preto, že hlboké rozhovory sa nedejú pred davom. V malej skupine vzniká priestor hovoriť úprimne a tvoriť bez masky výkonu.
Prihláste sa v správe.

👉 Sledujte moju FB stránku, kderavidelne otváram témy, ktoré bežne nepočuť na poradách ani pri káve s kolegami. Možno práve jedna veta pomenuje to, čo vo vás už dlho čaká na pomenovanie.

VIAC INFO: https://www.facebook.com/MindAtelierbj/posts/908983725224208

Umelá inteligencia: kde sme a kam ideme

Čo umelá inteligencia dokáže? Neosprostieme kvôli nej? Je tvorivá? Má predsudky? Aké výzvy a etické dilemy nám prináša? Pohltí nás a bude sa raz vyvíjať sama? O vplyve umelej inteligencie na spoločnosť sa rozprávame s Michalom Bystrickým, manažérom vývoja zo softvérovej firmy Altamira.ai, pedagógom na STU v Bratislave a autorom analytického nástroja pre investorov a obchodníkov Tradiny.

Od Michala sa dozvieme odpovede aj na tieto otázky:
• Či je umelá inteligencia kreatívna a empatická
• Prečo je pre nás zaujímavé, že má halucinácie
• Komu teda zoberie prácu a komu nie
• Ktoré zručnosti máme teraz najviac rozvíjať
• Aké etické dilemy v súvislosti s ňou riešime
• Či vznikne niekedy umelá superinteligencia
• Aké úlohy nás čakajú v blízkej budúcnosti

https://youtu.be/BaiFFWOEFAY?si=ktn-07Ipmml9gydq

Umelá inteligencia: kde sme a kam ideme | Michal Bystrický Čo umelá inteligencia dokáže? Neosprostieme kvôli nej? Je tvorivá? ...

👣 Prečo sa vaše dieťa bojí urobiť krok dopredu?

🕹 Zo strachu, aby vaše dieťa neurobilo chybu, nad ním držíte neustálu mikro-kontrolu. Kontrolujete domáce úlohy, organizujete mu čas, hovoríte mu, čo si má obliecť, a keď vidíte, že s niečím zápasí, okamžite mu to vezmete z ruky a urobíte to zaňho, lebo vy to spravíte rýchlejšie a lepšie. Neuvedomujete si, že týmto správaním mu verbálne aj neverbálne posielate jasný signál: „Neverím, že to zvládneš sám.“ A podľa neúprosnej matematiky tohto vzorca sa vaša skrytá nedôvera v jeho schopnosti v jeho hlave umocní na druhú a premení sa na totálnu paralyzujúcu neistotu. Keď doma nedokážete vypnúť a uvoľniť sa, vaše dieťa zrkadlí vaše vlastné vyhorenie.

🧠 Prefrontálny kortex dieťaťa, ktorý je zodpovedný za sebahodnotenie a zvládanie stresu, sa vyvíja primárne na základe emočného ladenia rodiča. Ak rodič permanentne vysiela mikroprejevy úzkosti a kontroly, mozog dieťaťa sa prepne do obranného režimu, čo z dlhodobého hľadiska blokuje rozvoj zdravej sebadôvery.
🧠 Rodinné vzorce úzkosti a nedôvery sú hlboko zapísané v implicitnej pamäti. Tieto bloky sa nedajú odstrániť racionálnym dohováraním alebo krikom, ale dajú sa efektívne transformovať cez senzimotorickú prácu s farbami a tvarmi, kde sa zapájajú iné mozgové centrá.
🧠 Až 80% detí úspešných a vysokovýkonných rodičov trpí syndrómom naučenej bezmocnosti práve kvôli hyper-ochranárskemu prístupu. Títo rodičia v dobrej viere zametajú dieťaťu cestičku, čím ho však v skutočnosti oberajú o možnosť zažiť vlastný úspech cez prekonanie zlyhania.

❓ Je vaša neustála potreba kontrolovať a riadiť život vášho dieťaťa skutočne prejavom lásky alebo je to len váš vlastný strach zo zlyhania, ktorý si ventilujete na najbližších?

🎨 Potlačené emócie z detskej nedôvery zostávajú zapísané v senzimotorickej pamäti tela a dajú sa obísť a reštrukturalizovať len cez neverbálne, tvorivé vyjadrenie, nie cez logické racionálne debaty.

🎟️ Prihláste sa na náš zážitkový artekoučingový workshop, ktorý sa koná každý utorok o 18:00. Na tomto stretnutí prostredníctvom riadenej imaginácie a intuitívneho maľovania vypnete unavenú hlavu, uvoľníte nahromadený stres a naučíte sa, ako preťať vzorec prehnanej kontroly.
Workshop prebieha v komornej skupine maximálne 5 až 7 ľudí, pretože intímna atmosféra je nevyhnutná na to, aby ste odhodili masky a prejavili skutočné emócie bez strachu z odsúdenia. Stretnutie je ideálne pre vyťažených rodičov, ktorí hľadajú hlboké sebapoznanie a nový smer, no absolútne nie je vhodné pre tých, ktorí očakávajú lacné motivačné frázy či rýchle návody na počkanie.

🕵️ Sledujte moju FB stránku, kde pravidelne rozoberám psychologické témy, rodinné dynamiky a prinášam praktické ukážky toho, ako prostredníctvom umenia uzdraviť vzťahy a získať stratenú rovnováhu.

VIAC INFO: https://www.facebook.com/MindAtelierbj/posts/908983725224208

Informatické myslenie: cesta k tvorivosti

Hovorí sa o kritickom či kreatívnom myslení, ale poznáte aj to informatické? Potrebujeme ho? Využijú ho herečka, hokejista či kuchár – skrátka ľudia, ktorí nebudú programátormi ani softvérovými inžiniermi? O tom, prečo by sme digitálny svet mali nielen prijímať, ale ho sami tvoriť, a ako to môžeme učiť naše deti, sa rozprávame s profesorom Ivanom Kalašom, pedagógom a uznávaným odborníkom v oblasti informačných a komunikačných technológií.

Ivan nám zodpovedal aj tieto otázky:

• Čo to je informatické myslenie a prečo je dobré o ňom rozprávať?
• Má informatika niečo spoločné s ľudským správaním?
• Je šanca, aby sme všetci boli tvorcami digitálneho sveta?
• Aké má informatické myslenie prínosy pre umelcov?
• Čo je projekt Emil a čím je informatika s ním jedinečná?
• Čo je konštruktivistická pedagogika a prečo je v projekte Emil dôležitá?
• Dá sa informatické myslenie prepojiť s inými predmetmi?
• Ako vzdelávať učiteľov, aby radi a dobre učili informatické myslenie?

Informatické myslenie: cesta k tvorivosti | Ivan Kalaš Hovorí sa o kritickom či kreatívnom myslení, ale poznáte aj to informatické? Potrebujeme ho? Využijú ho herečka, hokejista či kuchár – skrátka ľudia, ktorí n...

🏅 Funguje vaše dieťa už len za odmenu?

🧸 Ak doma bežne zažívate situácie, kedy upratanie izby, napísanie domácich úloh alebo obyčajné vypnutie tabletu musíte podmieniť sladkosťou, peniazmi či prísľubom novej hračky, chytili ste sa do nebezpečnej neurobiologickej pasce. Kričíte už tretíkrát, aby si dieťa pripravilo tašku do školy, no odpoveďou je len ignorácia alebo otázka: „A čo za to dostanem?“ Siahnete po osvedčenom nástroji, sľúbite mu hodinu na mobile, ak to urobí. Úloha je splnená, ale v dome namiesto pohody vládne ťažké napätie a vy ako rodič cítite obrovské vyčerpanie z toho, že každú drobnosť musíte doslova vykúpiť.

🧠 Hneď po dosiahnutí materiálnej odmeny hladina dopamínu v mozgu prudko klesne pod svoju pôvodnú základnú úroveň. Tento prepad vníma preťažený človek ako náhly pocit vnútornej prázdnoty a úzkosti, čo ho núti neustále zvyšovať dávky vonkajších stimulov a smerovať k vyhoreniu.
🧠 Už 45 minút tvorivej manuálnej činnosti radikálne potláča aktivitu v amygdale, ktorá u kariérne preťažených ľudí neustále vysiela signály ohrozenia. Zapojenie rúk do práce s farbami obchádza analytickú mozgovú kôru, vďaka čomu nervový systém okamžite prepína do režimu hlbokej regenerácie.
🧠 Ľudia poháňaní hlbokým vnútorným zmyslom a emočným prepojením vykazujú výrazne nižšiu expresiu zápalových génov. Naopak, u jedincov orientovaných čisto na materiálny status bol zaznamenaný vysoký podiel prozápalových markerov, čo urýchľuje fyzický kolaps z preťaženia.

❓ Aké dráhy v mozgu svojho dieťaťa vlastne každodenným prístupom posilňujete, učíte ho fungovať len na transakčnej báze alebo investujete do jeho celoživotnej emočnej odolnosti?

🎨 Expresívne maľovanie a riadená imaginácia dokážu preukázateľne prepísať tieto neurobiologické dráhy a naučiť detskú hlavu prepnúť z režimu „chcem odmenu“ do stavu „cítim sa spokojne“. Vedomá tvorba bez vonkajšieho hodnotenia dáva deťom nástroj, ako spracovať vnútorný chaos a preťaženie zo školy bez toho, aby museli utekať k obrazovkám či sladkostiam.

💬 Prihláste v správe seba a svoje dieťa na náš tvorivý arte workshop, ktorý otvárame každý utorok o 18:00. Kapacita je striktne limitovaná na 5–7 detí, pretože intímna atmosféra je pre nás absolútnym základom, aby sme dokázali vytvoriť bezpečné prostredie bez posudzovania, kde sa každé dieťa dokáže uvoľniť a pracovať do hĺbky. Stretnutie je mimoriadne vhodné pre deti, ktoré prežívajú školské preťaženie, skrytý stres alebo stratu vnútornej motivácie, a naopak nie je určené pre tých, ktorí hľadajú len bežný krúžok na stráženie detí či povrchnú zábavu.

👉 Začnite sledovať moju fb stránku, kde pravidelne prinášam psychologicky presné pohľady na emócie, hranice, relaxáciu a osobnú zodpovednosť v dospelom aj rodinnom živote, ktoré vás vyrušia z výchovných stereotypov a navrátia k podstate.

VIAC INFO: https://www.facebook.com/MindAtelierbj/posts/908983725224208

Aké to je, nemať deti, keď po nich túžime?

Aké to je veľmi chcieť deti, no nemôcť ich mať? Smútiť za touto stratou a popritom dostávať necitlivé otázky, hodnotenia a nevyžiadané rady od svojho okolia? A sledovať aj to, ako sa iným ľuďom naokolo rodia deti a rastú?

Podľa výskumných projekcií prežije svoj život bez detí 15 až 20 percent žien, ktoré sú aktuálne v reprodukčnom veku. Niektoré preto, že deti nechcú, ale mnohé preto, že im to z rôznych príčin nevyjde.

V tejto epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva o nedobrovoľnej bezdetnosti s dvoma hostkami - Luciou Husárovou a Katarínou Mikoczy.

Lucia a Katka sú obe psychologičky a s bezdetnosťou majú navyše aj osobnú skúsenosť. Založili spolu projekt Nevšedná, ktorého cieľom je umožniť nedobrovoľne bezdetným ženám deliť sa o svoje pocity a navzájom sa podporiť.

"Aj keď sa toto prirovnanie môže niekoho dotknúť, je to podľa mňa v niečom podobné, ako keď nám zomrie niekto, koho máme radi," vraví Lucka v podcaste. "A rozdiel je v tom, že keď niekto zomrie, je spoločnosťou akceptované, keď smútime. Cítime spoluúčasť okolia, ktoré je k voči nám chápavé, prívetivé, citlivé. No v prípade [nedobrovoľnej bezdetnosti] to často absentuje, takže sa môžeme sa cítiť veľmi osamelo."

Barbora sa pýta, ako obe vnímajú a prežívajú svoju bezdetnosť a ako sa ich pocity vyvíjali v čase. Hovoria aj o tom, ako ich obohatilo ich priateľstvo mimo práce a rozprávanie o svojich pocitoch.

Lucia vysvetľuje, ako vyzerá proces smútenia a postupného prijímania reality. A aké to je vidieť rásť deti svojej rodiny, kamarátok a blízkych.

"V našej spoločnosti sme sa naučili hovoriť o tehotenstve tak, akoby sa to dalo dosiahnuť vlastnými silami," vraví Lucia. "Hovoríme o tom tak, že sa treba snažiť, treba pre to robiť viac, a je to zrazu trocha taký výkon. A aj preto potom nasledujú pocity hanby a zlyhania."

Barbora sa pýta aj na to, čo máme robiť, ak sme teta, dedko, svokra či sestra bezdetnej ženy a máme potrebu zistiť, ako to s deťmi vlastne má. A či existuje aj nejaký dobrý spôsob, akým túto tému otvoriť.

https://youtu.be/HME2j5WmWRs?si=efJE07ubGv3eOoak