Nie je náhodné, že naša škola sídli v centre Turčianskej záhradky, pretože si to vyžadovali prvky Košického vládneho programu, ktoré podporili spriemyselňovanie Slovenska. Hospodárske aj ekonomické makroukazovatele regiónu severného Slovenska upozornili na skutočnosť, že je potrebné pre prosperitu krajiny vybudovať v našom meste strojársky priemysel. Aby sme získali odborných a kvalifikovaných zamestnancov pre uvedené odvetvie vo vtedajšom závode KRIVÁŇ ČKD SOKOLOVO, bolo nevyhnutné v Turci zriadiť podnikovú priemyselnú školu pre výchovu technických pracovníkov. 30. novembra 1950 bola založená podniková priemyselná škola pre závod Kriváň. Začiatky boli skromné. Okrem poverovacieho dekrétu, jednej stoličky, písacieho stola so zásuvkou, stodvadsiatich prihlášok, si žiaci mohli sadnúť do lavíc 5. septembra 1951 po slávnostnom otvorení v budove dnešného gymnázia V. Tótha konanom 1. septembra 1951. V prvej fáze vývoja Vyššej priemyselnej školy strojníckej sa ešte jej duchovné fluidum stihlo presťahovať do budovy dnešnej Obchodnej akadémie, kde maturovali prví absolventi a až potom za pomoci študentov, učiteľov a rodičov sa začali práce na budove, v ktorej sa momentálne nachádza.
15. februára 1952 začalo štúdium popri zamestnaní, 1. októbra 1953 bola inštitúcia premenovaná na Priemyselnú školu strojnícku, s vyučovaním odboru strojárstvo, so špecializáciou na stavbu automobilov, traktorov a strojársku technológiu. Začiatok vyučovania v novej účelovej budove na Hostihore bol 9. decembra 1957. Postupne sa dobudovávala internátna časť, ktorá bola daná do užívania 1. septembra 1959. O rok neskôr (1. septembra 1960) sa opäť zmenil názov školy a odvtedy nesie meno, pod ktorým ju poznáme dodnes: Stredná priemyselná škola v Martine.
60-te roky v našej škole sú érou budovania laboratórií. Za strojnícke môžeme vďačiť pánovi Ing. Kornelovi Vőlpelovi, za technologické so skúšobňou pánovi Ing. Jánovi Grančičovi, elektrotechnické vzniklo hlavne zásluhou Ing. Miroslava Tumu, chemické vyrástlo pod vedením RNDr. Ľubomíra Karkošiaka. Vznikol časopis PRIEMYSLOVÁK pod vedením pani profesorky Želmíry Zuriaňovej, ktorý v tradícii našich predchodcov vydávame dodnes. V tomto období sa škola rozrastala najviac. 30. decembra 1960 bol do užívania odovzdaný blok dielní, 1. septembra 1961 je otvorený nový študijný odbor zlievarenstvo, namiesto ktorého od 1. septembra 1968 bol zriadený nový študijný odbor prístrojová a automatizačná technika. Desaťročie začínajúce šestkou a končiace sedmičkou je známe predovšetkým športovými aktivitami, organizovaním celoslovenských šachových hier. Každý rok po tri dni v kinosále súťažilo 180 účastníkov. Naša škola získala pohár celkovo trikrát a stala sa jeho trvalým držiteľom. Volejbalové družstvo chlapcov bolo víťazom krajského majstrovstva a dlhodobo účinkovalo aj v dorasteneckej lige. Najväčší úspech v roku 1979 dosiahli hádzanári SPŠ, ktorí sa umiestnili pod vedením Jána Juska na treťom mieste v rámci ČSSR. Nadviazali sme spoluprácu so školou v Rossweine, v bývalej NDR, a s pomocou ZŤS sa vybudovalo a od 1. septembra 1978 spustilo do prevádzky pod vedením pána Ing. Gustáva Schimika školské výpočtové laboratórium.
1. septembra 1980 sa otvoril ďalší študijný odbor zariadenia silnoprúdovej elektrotechniky. V období rokov 1981 – 1991 naša škola organizovala najmä podujatia, kde naši pedagógovia odovzdávali svoje skúsenosti iným školám v oblasti výpočtovej techniky a grafických konštrukčných systémov. Zintenzívnil sa aj vyučovací proces, všetky predmety sa vyučujú v odborných učebniach, využíva sa audiovizuálna technika i moderná výpočtová technika. Hlavnými študijnými odbormi od 1. septembra 1984 sú strojárstvo, strojárska technológia, strojárska konštrukcia, slaboprúdová a silnoprúdová elektrotechnika, prístrojová a automatizačná technika. Na športové a kultúrne aktivity sú k dispozícii študentský klub a moderne vybavená posilňovňa. Od škol. roku 1989/1990 v súvislosti so zmenou spoločenských pomerov, bolo umožnené škole získať autonómnosť a právnu subjektivitu. Po zamatovej revolúcii naša škola začala nadväzovať nové styky nielen s krajinami východného bloku, vytvorila sa spolupráca s anglickou aj francúzskou školou. Sformovali sa nové študijné odbory: technické a informatické služby (od 1. septembra 1992), mechatronika (od 1. septembra 1995), technické lýceum (od 1. septembra 2001). Vznikom nových odborov a spoluprácou s domácimi i zahraničnými partnermi sa realizujú tieto projekty: od školského roku 1992/1993 projekt technologickej inovácie odborného školstva na Slovensku s Holandskom, aplikovaná ekonómia s gestorom, nadáciou Junior Achievement (1. september 1993), INFOVEK (marec 2000), GRAFICKÉ SYSTÉMY (jún 2000), COMENIUS 1.1 (2003) – partnerstvo škôl, projekt podporovaný EÚ a zameraný na vytvorenie meracej stolice pre sledovanie asynchrónneho motora pri jeho rozbehu a brzdení, v spolupráci so školami SPŠ Jihlava (Čechy) a Fulpmes (Rakúsko), Siemens Young Generation Award – 1. ročník súťaže pedagógov a študentov stredných odborných škôl elektrotechnického a strojníckeho zamerania (2003). Dňa 1. septembra 1994 vznikla dohoda o spolupráci so Žilinskou univerzitou, ktorej výsledkom bolo otvorenie bakalárskeho štúdia na pôde školy. Kooperácia so ŽU pokračuje podpísaním dohody o založení a prevádzke lokálnej CISCO sieťovej akadémie (LCNA). Poskytujeme vzdelávanie pre priemysel, obchod a školstvo v rámci konštituovania centra nových technológií (CNT – od 1. septembra 1995). Integrujúcim prvkom celého systému je lokálna počítačová sieť a od novembra 1995 trvalé pripojenie školy na internet, realizované od 1. októbra 1999 rádiovým pripojením a od septembra 2003 opticky. Naša inštitúcia je zviditeľnená v rámci celého Slovenska, o čom svedčia aj návštevy významných osobností na tejto pôde. Za všetkých je potrebné spomenúť manželov Emila a Danu Zátopkovcov v roku 1965, spisovateľa Vojtecha Mihálika pri besede so žiakmi v roku 1967, ďalej prvého československého kozmonauta Vladimíra Remeka a herca národnej scény divadla v Bratislave Michala Dočolomanského. V apríli 2000 nám bolo umožnené poriadať 22. ročník celoštátnej prehliadky SOČ. Budova našej školy je geograficky umiestnená vedľa takých významných celonárodných inštitúcií, ako je Matica slovenská, Slovenská národná knižnica, martinské gymnázium (Gymnázium Viliama Pulinyho-Tótha) a Slovenské národné múzeum, čo predznamenáva vysoké ambície školy v priestore, kde sa formoval základ slovenského národa, štátu a Slovenska.
