26/10/2025
Mimoriadne pekný a múdry individuačný sen ženy - výklad
Po terapii
Chcem sa podeliť s krásnym snom klientky, ktorá ho priniesla na sedenie. Má prekognitívny ráz a symbolicky zobrazuje procesy, ktoré započali a budú pokračovať v živote snívajúcej. Monika (50) prechádza osobnou transformáciou, významnou v živote každej ženy. Na otázku, čo sa dialo v období, keď sa jej sen prisnil, uvádza: "Už dlhý čas hľadám samu seba, snažím sa samu seba spoznať, svoju podstatu a podstatu ženy vo mne. Mám tiež nejaké ženské zdravotné potiaže. Veľmi ma v poslednej dobe zaujala a inšpirovala knižka o kurandere..."
Sen: Som v nádhernej zasneženej krajine, príroda vyzerá, ako niekde na Orave ... bývame tam v drevenej chalupe s hospodárskymi budovami ... je zima, nádherne slnečno, plno snehu, som vonku na lúke a vidím vo vzduchu krúžiť bielu sovu. Teší ma už to, že ju vidím a zrazu sa blíži ku mne, tak podvedome zdvihnem ruku a ona mi na ňu pristála. Som užasnutá a potešená. Potom začala prestupovať z nohy na nohu a pomaly sa presúvala mne na hlavu. Bola som naobliekaná, aj čiapku, takže som necítila jej pazúry. Ostala mi sedieť na hlave a bola by som kričala radosťou a nadšením na ostatných, že aha, čo sa mi stalo! Ale nechcem ju odplašiť, tak ostávam s tlčúcim srdcom potichu stáť a čakám. Sova sa nehýbe. Pomaly sa odhodlám kráčať, ona stále ostáva. Tak idem k tej chalupe - domov. Je postavená tak, že chalupa s hospodárskymi budovami tvoria štvorec, kde je prázdny vnútorný chránený dvor. A v tom dvore sa všade povaľujú kadejaké staré dosky a iné predmety z dreva. Začnem to pomaly odkladať, opatrne kvôli sove, ktorá je stále na mojej hlave. Stále sa tomu teším, usmievam sa aj pri tom upratovaní. Zrazu som prechádzala okolo zrkadla a tak ma napadlo, že sa doň pozriem, ako to vlastne s tou sovou na hlave vyzerám. Pozrela som sa a ten obraz sa mi páčil, pobavil ma, ale sove sa to znepáčilo. Pískla na mňa do zrkadla a odletela preč... a mne to bolo ľúto...
Výklad : Klientka v dennej realite číta knihu o kurandere – čo je juhoamerická šamanka a liečiteľka – a v súlade s tým jej v sne priletí na ruku šamanské silové zviera – biela sova. Celá atmosféra sna je duchovná, biela farba snehu aj biela sova. Obraz krúženia v povetrí a približovania sa k Monike zodpovedá vývoju klientky, jej pripravenosti ku zmene. Podvedomé zdvihnutie ruky, aby mala sova kde pristáť, hovorí, že vták prilieta z nevedomej oblasti a je prijímaný podvedome , t.j. inštinktívnym a intuitívnym spôsobom. Pocit úžasu, potešenia a tlčúceho srdca zodpovedá radostným pocitom, ktoré prichádzajú, keď dávame priestor novonadobudnutému vhľadu a vidíme, že jeho nasledovanie prináša do „prežívania“ život. „Poskytnutie“ ruky“ prilietajúcemu vtákovi poukazuje na pripravenosť klientky spolupracovať, konať pod vedením sovy (ruka = konanie, ovplyvňovanie sveta).Časť, keď sova prerúčkovala postupným prešľapovaním po ruke cez rameno až na hlavu znázorňuje, ako klientka malými krôčikmi stále viac získava vhľad, stáva sa múdrejšou, až nakoniec sa jej myslenie mení na intuitívne (sova na hlave). Biela sova je duchovné silové zviera, symbol múdrosti, intuície (ženská kvalita), vidí v tme, spája dva svety – denný a nočný, život a smrť (sova bola tiež zvieraťom bohyne múdrosti Atény v Grécku alebo Minervy v Ríme, u indiánskych národov je obdobná charakteristika, k tomu biela farba symbolom duchovnosti ). Zmeny bývajú často ťažko prijímané, poznanie býva spojené s bolesťou ("pazúry"), ale v sne klientky je naznačené, že je na to pripravená – keď jej sova prešľapovala po paži a ramene k hlave, nebolelo to, bola na to dobre oblečená („naobliekaná“). Keď už mala sova svoje miesto na hlave, Monika by najradšej na ostatných kričala nadšením (pocit plného uvedomenia samej seba má v sebe až mystickú krásu), užasnutá, ale ostala ticho, aby ju neodplašila (intuícia potrebuje ticho k načúvaniu a podeliť sa s ňou možno len tam, kde sú uši pripravené načúvať, nie s hocikým). Odhodlanie kráčať k chalupe – domov - hovorí o ceste k tomu, čím klientka naozaj je (vývoj, individuácia). Opis drevenej chalupy s hospodárskymi budovami a štvorcovým chráneným vnútorným dvorom je typickým obrazom bytostného JA (podľa JUNGA) – čiže najvnútornejšej štruktúry , podstaty osobnosti – predobrazu nás samých, ktorý sa snažíme vo vývoji, v živote, naplniť, dosiahnuť. Je to celoživotná cesta a úloha . U Moniky je cieľ tohto procesu spojený s obrazom gazdovstva kdesi na Orave. Takže tam kráča so sovou na hlave ( t.j s múdrosťou intuície, ktorú jej silové zviera poskytuje) a kvôli sove , t.j. s novým uvedomením, začne upratovať. Odkladá staré dosky, haraburdy, ktoré tam nepatria – čiže to, čo nabrala počas života a už stratilo svoju opodstatnenosť , ale možno aj zbytky konštrukcií myšlienkových vzorcov po predkoch. Prekáža to v jej najvnútornejších priestoroch , zavadzia, špatí a neladí s tým, kým potrebuje byť. Moniku teší upratovanie (keď si usporadúvam život a darí sa, je to super pocit), usmieva sa. Zrazu išla popri zrkadle a napadlo ju, že sa pozrie, ako vlastne s tou sovou na hlave vypadá. Obraz klientku pobavil, sove sa to však znepáčilo, pískla na ňu do zrkadla a zmizla – klientke to bolo ľúto. Táto posledná časť je upozornením pre každého "na ceste", pre Moniku aj pre všetkých, ktorí dostanú dar poznania, zvlášť keď sa to udeje ako v tomto sne - formou komunikácie so silovým zvieraťom (starým šamanským spôsobom). K silovému zvieraťu (a k čomukoľvek, čo prichádza zo snového sveta) je potrebné pristupovať s úctou, sova je Monike partnerom, je jej pomocníkom a učiteľom ale... nepatrí jej. Silové zviera je nezávislé, potrebuje rešpekt a úprimnosť. Prichádza z druhej strany a jej zrkadlením na dennej strane je samotný život klientky, ako vnáša do života to, čo prostredníctvom nej získala. Ak sa Monika díva do zrkadla preto, aby videla ako so sovou vyzerá, môže to byť o egu – t.j. o privlastnení si obrazu sovy a jej prínosu egom (buď v obave ako vyzerám pred ľuďmi alebo v očarení samou sebou – vtedy je to pýcha). „Svet za zrkadlom“ si uchováme iba bez hodnotení a posudzovaní podľa kritérií tzv. "civilizovanej spoločnosti". Vtedy schopnosti a dary pominú – silové zviera už nespolupracuje, „stratí sa “ ( a niekedy miesto neho nastupujú nepríjemné symptómy ). Jedno z úskalí na duchovnej ceste je upadnúť do výnimočnosti. Ostať v prostote je nevyhnutnosť - aj keby sme „večerali s Budhom každý druhý deň“ :-) .
Obraz bytostného JA Moniky je krásny. Prosté ale hutné oravské gazdovstvo, chalupa z dreva, hospodárske budovy chrániace vnútorný priestor a to celé prepojené s prírodou naokolo – krajší vzor, akoby mal vypadať život na Zemi si ťažko predstaviť. Ak to niekto „vie mať“ takto vnútri, „vonku“ zvládne čokoľvek..
Záver :
Jedná sa o nádherný individuačný sen ženy v náročnom životnom období, spojenom s fyziologickými zmenami (menopauza) a súvisiacim vývojom v rodinnom živote či spoločenskom nastavení. Vtedy sa obracia viac do seba, „upratuje v sebe“. Triedi životné skúsenosti, niekedy so snahou rozvinúť, čo v svojom živote potlačila a predovšetkým zbaviť sa vecí či záväzkov, ktoré ju brzdia smerom dopredu. Cieľ je zamerať sa na to podstatné – kým som a ako to zrealizovať vo svojom živote, resp. svojím životom v čase, ktorý mám. Je to cesta múdrosti a sen ukazuje, že na nej sú k dispozícii pomocníci, ktorých keď prijmeme, môže byť táto životná fáza nádherným dobrodružstvom
