25/05/2026
Išla som po ulici.
Vedľa mňa otec so synom — chlapček mal možno osem rokov.
Nedalo sa nepočuť rozhovor. Syn sa opýtal: „Ocko, môžem ísť zajtra k Maťovi?"
Otec odpovedal:
„Keď sa budeš správať tak, ako sa mi bude páčiť."
Chlapček stíchol.
Hlavou mi prebehla myšlienka, či skôr otázka. "Čo sa práve stalo v tom dieťati?"
Nepočulo „áno" ani „nie".
Počulo: Moja hodnota závisí od toho, či sa ti páčim.
Otec pravdepodobne nechcel ublížiť.
Možno bol unavený. Možno mal ťažký deň.
Možno sám niekedy počul niečo podobné.
Často práve toto je ten koreň. Nereagujeme na dieťa.
Reagujeme z miesta, ktoré sme sa tiež niekde naučili.
Kým si to neuvedomíme, opakujeme.
Poznanie toho, čo je za tým, je krok k zmene.
Práve preto vznikol Dekodér rodičovského vnútra.
Nie aby ste sa obviňovali. Ale aby ste rozumeli.
👉 Odkaz v komentároch.