Klinika koní UVLF - Equine Clinic UVMPh

Máme hlásenú kobylu krátko po pôrode, ktorá prišla o žriebätko. Majiteľ je ochotný ju ponúknuť ako náhradnú matku pre osirelé žriebä. Kobyla sa nachádza v oblasti Košice a okolie. Ďakujeme za zdieľanie, Váš tím Kliniky koní UVLF.

Súrne hľadáme náhradnú matku pre 7 týždňové žriebä, ktoré sa momentálne nachádza na našej klinike. Žriebä ochotne prijíma mliečnu náhradu, takže alternatívou je aj tolerantná, skúsená kobyla, ktorá nie je v laktácii, avšak zabezpečila by žriebätku spoločnosť a potrebnú výchovu/socializáciu. Za každú ponuku či zdieľanie vopred ďakujeme. Váš tím Kliniky koní UVLF.

Dnes 21.04.2021 sme prijali prosbu o pomoc pre kobylu, ktorá dnes ráno prišla o svoje 3- dňové žriebätko. Kobyla jeho stratu znáša veľmi zle, a preto sa majitelia rozhodli kobylu ponúknuť ako náhradnú matku pre iné žriebä, ktoré stratilo matku. Kobyla sa nachádza v Poprade a majiteľkou je pani Lucia Zušťáková. Telefónny kontakt na majiteľku je 0949 717 736. Chceme vás poprosiť o maximálne zdieľanie, aby sme mohli pomôcť kobyle, a zároveň mohli poskytnúť možnosť záchrany iného žriebätka. Za každé jedno zdieľanie vám vopred Ďakujeme.

Váš tím Kliniky koní

Po súhlase majiteľa je k dispozícii náhradná matka, ktorá dnes prišla o žriebä. Kobyla je ustajnená 1 km od maďarsko-slovenskej hranice, kontakt na majiteľa poskytneme po dohovore. Momentálne sa kobyla nachádza na Klinike koní UVLF do popoludnia 7.4..

Zároveň by sme Vás chceli požiadať o zdieľanie tohto príspevku, ktorým môžete pomôcť danej matke, ktorá stratila žriebä, ale aj osirelému žriebäťu. Vzhľadom na to, že nájsť náhradnú matku je komplikované, sa môžete aj Vy podieľať na záchrane života.

Ďakujeme, Váš tím kliniky koní UVLF.

V piatok 12.3. FEI (Medzinárodná jazdecká federácia) predĺžila zrušenie medzinárodných pretekov do 11. Apríla 2021, z dôvodu šírenia EHV-1.

Tento týždeň sa konali dve on-line (USA, Belgicko) diskusie so svetovými odborníkmi v konskej praxi, vrátane virológov, internistov, zástupcov FEI, AAEP, BEPS, ECEIM a národných veterinárnych autorít.

Radi by sme zdielali najaktuálnejšie odporúčania pre majiteľov, študentov, či súkromných veterinárnych lekárov, aby sme spolu minimalizovali šírenie tohto vírusu.

V niektorých Európskych štátoch už platia nové podmienky pre presun koní, a to buď platná vakcinácia vykonaná minimálne pred 10 dňami a maximálne do 6 mesiacov od poslednej vakcinácie (pri splnení všetkých predpísaných pravidiel základnej vakcinácie) alebo negatívny PCR test nie starší ako 10 dní.

𝑽 𝒂𝒌𝒐𝒎 𝒗𝒆𝒌𝒖 𝒋𝒆 𝒗𝒉𝒐𝒅𝒏é 𝒗𝒂𝒌𝒄𝒊𝒏𝒐𝒗𝒂ť 𝒂 𝒂𝒌á 𝒋𝒆 𝒗𝒂𝒌𝒄𝒊𝒏𝒂č𝒏á 𝒔𝒄𝒉é𝒎𝒂?

Vo veku približne štyroch mesiacov žriebätá strácajú imunitu získanú od matky, a práve v tomto období je potrebné im podať prvú vakcínu proti EHV-1(4). Táto vakcinácia však stráca svoj význam ak sa nezopakuje po 21-28. dňoch. Po týchto dvoch vnútrosvalových aplikáciach sa prechádza na revakcináciu každých 6 mesiacov. Žriebätá hrajú hlavnú úlohu v šírení EHV-1 v chovoch, a práve preto opatrenia proti šíreniu EHV-1 by mali začať už od nich.

U dospelých koní, ktoré ešte neboli vakcinované proti EHV-1(4), je nutné dodržať rovnakú schému prvotnej vakcinácie, ako u žriebät.

Pre gravidné kobyly platí schéma vakcinácie v 5., 7., 9. mesiaci gravidity. Ak kobyla nebola vakcinovaná napr. v 5., či 7. mesiaci, zvyšuje sa riziko potratu alebo narodenia slabého, málo životaschopného či mŕtveho žriebäťa, a teda vakcinácia len v 9. mesiaci gravidity nie je postačujúca.

Ak kôň prekonal EHV-1 je chránený proti opätovnému rozvinutiu systémového postihnutia po dobu 6. mesiacov, preto aj kôň po prekonaní EHV-1 musí byť následne revakcinovaný, a nie je imúnny voči ochoreniu natrvalo.

Belgická spoločnosť hipiatrov (BEPS) upozorňuje na skutočnosť, že všetkých 12 koní, ktoré doposiaľ uhynuli z dôvodu výskytu závažnej neurologickej formy EHV-1 nebolo vakcinovaných, a teda momentálne vyvracajú teóriu, že častejšie práve vakcinované kone podliehajú ťažkému priebehu neurologickej formy EHV-1, ktorá bola polemizovaná americkou spoločnosťou hipiatrov (AAEP). BEPS zároveň upozorňuje, že k zvládnutiu nákazy je nutné dodržiavať vakcináciu koní celoživotne, v chovoch dlhodobo, a od žriebät, nakoľko o EHV-1 vieme už 90 rokov, a k vzplanutiu ochorenia dochádza práve kvôli zanedbaniu preventívnych opatrení. Aj napriek tomu, že vakcinácia nezaručuje, že sa kôň nenakazí, a teda nie je na 100 % účinná, znižuje riziko prenosu medzi jednotlivcami, a hlavne znižuje masívny prenos ochorenia od žriebät, ktorých väčšina sa s herpes vírusom v chove stretne. Zároveň konštatujú, že vakcína proti EHV-1 je účinná na cca 80 %, a je teda účinnejšia ako vakcinácia proti influenze (chrípka koní).

FEI zatiaľ neuvažuje o povinnej plošnej vakcinácii koní, ale BEPS naďalej apeluje, aby majitelia vakcinovali svoje kone proti EHV-1.

Č𝒐 𝒓𝒐𝒃𝒊ť 𝒗 𝒑𝒓í𝒑𝒂𝒅𝒆, 𝒂𝒌 𝒔𝒂 𝒖 𝒌𝒐ň𝒂 𝒑𝒐 𝒗𝒂𝒌𝒄𝒊𝒏á𝒄𝒊𝒊 𝒗𝒚𝒔𝒌𝒚𝒕𝒍𝒂 𝒉𝒐𝒓úč𝒌𝒂?

Koňom s horúčkou po vakcinácii môže veterinárny lekár podať jednorázovo nesteroidné antiflogistiká (NSAIDs – napr. flunixín) alebo krátko účinkujúce kortikoidy (dexametazón).

𝑱𝒆 𝒏𝒖𝒕𝒏é 𝒌𝒐ň𝒂 𝒑𝒓𝒆𝒗𝒊𝒆𝒛ť 𝒏𝒂 𝒌𝒍𝒊𝒏𝒊𝒌𝒖?

V prípade horúčky odporúčame privolať súkromného veterinárneho lekára, ktorý koňovi poskytne terapiu v domácej stajni ((NSAIDs, prípadne finančne náročnejšia antivirotická liečba (valacyclovir, po), antikoagulačná liečba (najlepšie nízko molekulový heparín = fraxiparín, sc/ heparín, sc/aspirin, po), vit. C (po) a podporná terapia)). Takéhoto pacienta neodporúčame prevážať na kliniku z dôvodu vysokého rizika prenosu ochorenia a tiež z dôvodu, že takýto stav dokáže byť zvládnutý v teréne súkromným veterinárnym lekárom.

Ako náhle však dôjde k objaveniu sa prvotných neurologických príznakov (slabosť panvových končatín) je nutné neodkladne kontaktovať kliniku koní (Košice, Brno, Viedeň, Budapešť, atď.) nakoľko je nutné skonzultovať závažnosť klinických príznakov, vhodnosť prevozu koňa na hospitalizáciu, kapacitné možnosti kliniky alebo prípadný ďalší postup domácej liečby. Nie je vylúčené, že v prípade hromadného výskytu budú kliniky nútené, podobne ako vo Valencii, obmedziť bežnú prevádzku.

Apelujeme na konzultáciu prvotných neurologických príznakov z dôvodu, že majú tendenciu sa rapídne zhoršovať v priebehu prvých 24 hodín od ich počiatočného objavenia sa, a takýto stav by sa nemal podceniť.

Na klinike je okrem systémovej terapie (DMSO, antivirotiká (Ganciclovir), kortikoidy, antikoagulačná liečba (nízkomolekulový heparín = fraxiparín, sc), podporná terapia) poskytnutý intenzívny monitoring, závesový systém na fyzickú podporu neurologického pacienta a doplnkové terapeutické úkony (výživa, hydratácia, katetrizácia, klyzmy, atď.). Avšak aj rýchly a odborný zásah nemusí viesť k úspešnému vyliečeniu koňa a takáto terapia je spájaná s vyššou finančnou náročnosťou. V prípade úspešnej liečby je potrebné rátať s niekoľkotýždňovou rekonvalescenciou.

𝑱𝒆 𝒍𝒆𝒑š𝒊𝒆 𝒗𝒚𝒌𝒐𝒏á𝒗𝒂ť 𝒕𝒆𝒔𝒕𝒐𝒗𝒂𝒏𝒊𝒆 𝒌𝒐𝒏í 𝒔é𝒓𝒐𝒍𝒐𝒈𝒊𝒄𝒌𝒚 𝑽𝑵𝑻 (𝒗í𝒓𝒖𝒔-𝒏𝒆𝒖𝒕𝒓𝒂𝒍𝒊𝒛𝒂č𝒏ý𝒎 𝒕𝒆𝒔𝒕𝒐𝒎) 𝒂𝒍𝒆𝒃𝒐 𝑷𝑪𝑹 𝒎𝒆𝒕ó𝒅𝒐𝒖 𝒛 𝒗ý𝒕𝒆𝒓𝒖 𝒏𝒐𝒔𝒐𝒉𝒍𝒕𝒂𝒏𝒐𝒗𝒆𝒋 𝒔𝒍𝒊𝒏𝒊𝒄𝒆 𝒂𝒍𝒆𝒃𝒐 𝒛 𝒐𝒅𝒐𝒃𝒓𝒂𝒕𝒆𝒋 𝒌𝒓𝒗𝒊?

PCR test je považovaný za presnejšiu metódu, a teda je preferovaný. Môže sa stať, že PCR test bude pozitívny ešte niekoľko dní po odznení ochorenia, avšak aj tak je podmienkou čakať na 2 negatívne výsledky PCR testov s odstupom 14 dní, než kôň opustí karanténu alebo sprísnené hygienické podmienky.

VNT sa odporúča používať len pri diagnostike akútnej formy ochorenia spojenej s klinickým príznakmi, nakoľko v prípade latentnej, chronickej infekcie, môže byť tento test falošne negatívny.

𝘼𝙠𝙤 𝙨𝙖 𝙤𝙙𝙤𝙗𝙚𝙧𝙖𝙟ú 𝙫𝙯𝙤𝙧𝙠𝙮 𝙯 𝙣𝙤𝙯𝙙𝙞𝙚𝙧 𝙣𝙖 𝙋𝘾𝙍 𝙩𝙚𝙨𝙩𝙤𝙫𝙖𝙣𝙞𝙚?

Stery sa odoberajú zo sliznice nosohltanu, je potrebné používať dlhé vatové tampóny (viď. obrázok), nakoľko krátke tyčinky nepresiahnu kutánnu (kožovitú) výstelku nozdry, a takéto vzorky nie sú diagnosticky použiteľné.

𝘼𝙠𝙤 𝙯𝙖𝙢𝙚𝙙𝙯𝙞ť ší𝙧𝙚𝙣𝙞𝙪 𝙣á𝙠𝙖𝙯𝙮 𝙫 𝙘𝙝𝙤𝙫𝙚?

V chove sa odporúča separovať mladšie kategórie koní, gravidné kobyly a dospelé kone, najlepšie do úplne oddelených ustajňovacích a pastevných priestorov. Separácia sa musí týkať aj prevádzky a ošetrujúceho personálu.

Ak dôjde k potratu u gravidnej kobyly, kobylu je nutné separovať od ostatných gravidných kobýl a priestory, v ktorých kobyla potratila vydezinfikovať, vymeniť podstielku, atď.

Nepoužívať v plemenitbe pozitívne žrebce, ale počkať s pripúšťaním, či odberom semena, až do odznenia virémie, nakoľko EHV-1 bol izolovaný aj zo semena.

Frekventovane si umývať ruky mydlom, nosiť rukavice, dezinfikovať čistenie, stajňové vybavenie, oblečenie a topánky, boxy. Nepoužívať čistenie, uzdenie, sedlá, deky na viacero koní.

𝘼𝙠é 𝙥𝙧𝙚𝙫𝙚𝙣𝙩í𝙫𝙣𝙚 𝙤𝙥𝙖𝙩𝙧𝙚𝙣𝙞𝙖 𝙤𝙠𝙧𝙚𝙢 𝙯𝙫ýš𝙚𝙣𝙚𝙟 𝙝𝙮𝙜𝙞𝙚𝙣𝙮 𝙖 𝙫𝙖𝙠𝙘𝙞𝙣á𝙘𝙞𝙚 𝙢ôž𝙚 𝙫𝙮𝙠𝙤𝙣𝙖ť 𝙢𝙖𝙟𝙞𝙩𝙚ľ?

Podporiť imunitu koňa – doplnkami výživy obohatenými o zinok, vit. C, antioxidanty

Neprevážať koňa na dlhšie trasy a nevystavovať ho príliš veľkej záťaži, ktorá znižuje imunitu koňa.

Zabezpečiť v stajni kvalitnú výmenu vzduchu a minimalizovať prašnosť.

Dúfame, že poskytnuté informácie boli pre Vás užitočné a v prípade vzniknutých otázok, pri výskyte ochorenia a potrebnej odbornej rady, či nutnosti hospitalizácie pacienta, je náš tím Kliniky koní UVLF pre Vás k dispozícii nonstop, t. č.: 0907 771 990.

(Obrázok - internetový zdroj, upravený)

Vzhľadom na aktuálnu epizootologickú situáciu v Európe, sa náš tím Kliniky koní rozhodol uverejniť príspevok, ktorý majiteľom aj študentom poskytne základný prehľad a informácie o rinopneumónii koní, ktorej pôvodcom je konský herpesvírus EHV-1.

𝘾̌𝙤 𝙟𝙚 𝙠𝙤𝙣𝙨𝙠𝙮́ 𝙝𝙚𝙧𝙥𝙚𝙨𝙫𝙞́𝙧𝙪𝙨? (𝙀𝙃𝙑)

Konský herpes vírus je DNA vírus, ktorý sa vyskytuje u koní na celom svete. Takmer všetky kone, ktoré boli infikované týmto vírusom, väčšinou nemajú žiadne vážne príznaky. Momentálne nie je známa príčina, prečo sa u niektorých koní vyvinie závažná neurologická forma spojená s konským herpes vírusom, ktorá môže byť smrteľná.

Konský herpes vírus patrí do rodiny vírusov, ktoré sú očíslované ako EHV-1, EHV-2, EHV-3, EHV-4, EHV-5. V tejto rodine je viac vírusov, ale herpesvírus 1, 3, 4 predstavujú najväčšie zdravotné riziko pre domestikované kone.

EHV-1 je pôvodcom rinopneumónie u koní, a najčastejšie sa vyskytuje spolu s EHV-4, ktorý má afinitu aj k reprodukčnému traktu kobýl (potraty v 7. mesiaci). EHV-2 je príčinou vírusovej keratitídy u koní a gastrických vredov. EHV-3 sa prejavuje venerickým exantémom. EHV-5 spôsobuje chronické pľúcne ochorenia dospelých koní (fibróza pľúc).

Rinopneumónia koní je ochorenie postihujúce respiračný trakt, ktorého pôvodcom je konský herpes vírus 1 a 4, pričom klinická manifestácia je individuálna od sub-klinickej po závažnú formu.

Rinopneumónia sa vyskytuje hlavne u žriebät v prvých týždňoch až mesiacoch života, ale návrat klinickej infekcie môže byť pozorovaný u odstavčiat, ročkov a mladých koní v tréningu, hlavne pri stretnutiach rôznych koní z odlišných stajní. EHV-1 môže tiež spôsobovať vzplanutia hromadných abortov u prvorodičiek a rodenie slabých, málo životaschopných žriebät, ale môže občasne spôsobiť aj neurologické ochorenie (konskú herpesvírusovú myeloencefalopatiu – EHM), ktorá je sekundárna k vzniknutému poškodeniu ciev, ktorého výsledkom je vznik zrazenín a následné upchatie malých ciev zásobujúcich miechu a mozog.

𝘼𝙠𝙤 𝙨𝙖 𝙩𝙚𝙣𝙩𝙤 𝙫𝙞́𝙧𝙪𝙨 𝙨̌𝙞́𝙧𝙞?

Vírus rinopneumónie sa môže šíriť hlavne respiračnou cestou, priamym a nepriamym kontaktom, čo predstavuje:

- Infekčný výtok z nozdier
- Kontakt s potrateným plodom, plodovými obalmi, tekutinou a placentou
- Kontaminovanými rukami alebo oblečením personálu
- Kontaminovaným vybavením alebo sedlom
- Kontaminovaným prepravným vozíkom
- Kontaminovaným čistením na koňa
- Kontaminovanými vedrami na krmivo/vodu

Vírus môže byť šírený aj vydychovaným vzduchom, a preto je náročné presne vymedziť vzdialenosť na akú infikovaný kôň kontaminuje okolie. Prenos vírusu zo sekrétov nozdier pretrváva 14 dní. Niektoré kone môžu vírus prenášať bez objavenia sa klinických príznakov!

𝘼𝙠𝙤 𝙙𝙡𝙝𝙤 𝙫𝙞𝙚 𝙝𝙚𝙧𝙥𝙚𝙨𝙫𝙞́𝙧𝙪𝙨 𝙥𝙧𝙚𝙯̌𝙞𝙩̌ 𝙢𝙞𝙢𝙤 𝙤𝙧𝙜𝙖𝙣𝙞𝙯𝙢𝙪 𝙠𝙤𝙣̌𝙖?

Vírus vie prežiť pri bežných podmienkach vo vonkajšom prostredí až 7 dní, v niektorých ojedinelých prípadoch až 1 mesiac. Avšak herpesvírus je citlivý na väčšinu dezinfekčných prípravkov. Dôležité je jazdecké vybavenie, čistenie (žbilká, kefy, hrebene), oblečenie, vedrá najskôr očistiť mechanicky, až následne vydezinfikovať, takýto postup je výrazne účinnejší. Rovnako je dôležité dodržiavať hygienu rúk - hlavne pri pohybe medzi viacerými boxami s rôznymi koňmi.

𝘼𝙠𝙚́ 𝙨𝙪́ 𝙥𝙧𝙞́𝙯𝙣𝙖𝙠𝙮 𝙀𝙃𝙑?

Po infekcii môže byť inkubačná perióda veľmi krátka (24 hodín), ale typicky trvá 4-6 dní, no môže byť aj dlhšia. EHV-1 charakteristicky spôsobuje dvojfázové horúčkové vrcholy v 1. alebo 2. deň a znovu na 6. alebo 7. deň. Pri respiračnej forme infekcie je často prítomný číry výtok z nozdier (môže prejsť do hnisavej formy výtoku), výtok z očí a výskyt nie príliš intenzívneho kašľa. Tento stav zvykne sprevádzať letargia a nechutenstvo. Môže sa objaviť aj pretrvávajúci opuch podsánkových lymfatických uzlín. Pri neurologickej forme, sú často minimálne respiračné príznaky s horúčkou (viac ako 38,6°C) jediné varovné príznaky. Neurologické ochorenie sa objavuje neočakávane a zvyčajne má rapídny progresívny charakter, ktorý dosahuje najvyššiu intenzitu 24 až 48 hodín po nástupe prvotných neurologických príznakoch. Je dôležité poznamenať, že neurologická forma sa môže vyvinúť bez predchádzajúcej horúčky a respiračných príznakov.

Neurologické príznaky zahŕňajú:

- Inkoordinácia
- Slabosť panvových končatín, psí sed
- Strata tonusu chvosta
- Letargia
- Odkvapkávanie moču, problematické vymočenie sa, aj sťažená defekácia
- Tlačenie hlavy o stenu
- Opieranie sa o stenu, aby udržali rovnováhu
- Uľahnutie

𝘼𝙠𝙤 𝙟𝙚 𝙀𝙃𝙑-1 𝙙𝙞𝙖𝙜𝙣𝙤𝙨𝙩𝙞𝙠𝙤𝙫𝙖𝙣𝙮́?

Detekcia vírusu je možná z hlbokého steru z nosovej dutiny alebo z krvi izoláciou vírusu. PCR test sa môže použiť na detekciu vírusu z nosového steru, krvi alebo plodových tkanív. Demonštrácia zvýšenia titru protilátok v sére odobranom v dvojtýždňovom odstupe, je užitočná aj u koní s neurologickou formou, pri ktorých PCR test môže byť negatívny.

𝙇𝙞𝙚𝙘̌𝙗𝙖

Keďže EHV-1 je vírus, neodpovedá na antibiotickú liečbu a antibiotiká sú indikované len z dôvodu možnosti sekundárnej bakteriálnej infekcie. Liečba je symptomatická a podporná, nastavená pre každého pacienta individuálne podľa závažnosti klinických príznakov. Je nutné poznamenať, že kone ktoré sú uľahnuté je potrebné prevaľovať každé dve hodiny a kone, ktoré nie sú schopné vôbec stáť, sa do závesu nesmú dávať, záves pri neurologických pacientoch slúži len ako opora! Kone ktoré sú uľahnuté majú horšiu prognózu ako tie, ktoré sú schopné stáť aspoň v závese.

𝙑𝙖𝙠𝙘𝙞𝙣𝙖́𝙘𝙞𝙖

Vakcinácia proti respiračnej forme EHV nemusí zabrániť ochoreniu, ale zníži frekvenciu a závažnosť klinických príznakov a zároveň znižuje prenos vírusu na iné kone.

Žriebätá/odstavčatá
- Prvá dávka v 4.-5. mesiaci
- Druhá dávka o 4-6 týždňov neskôr, alebo podľa inštrukcií výrobcu vakcíny
- Tretia dávka v 10.-12. mesiaci
- Potom v 6 mesačných intervaloch

Ročky
- Každých 6 mesiacov (po primovakcinácii)

Športové kone
- Každých 6 mesiacov (po primovakcinácii), ak veterinárny lekár neodporučí častejšiu vakcináciu u vysoko rizikových koní, rovnako môže byť vyžadovaná frekventovanejšia vakcinácia ako pred-registračná podmienka na niektorých pretekoch

Chovné kobyly
- V 5., 7., 9. mesiaci gravidity
- U rizikových kobýl aj v 3. mesiaci gravidity – posudzuje veterinárny lekár

Momentálne však nie je dostupná žiadna vakcína, ktorá by koňa chránila pred neurologickou formou vírusu. Zároveň sa polemizuje o zvýšenom riziku výskytu neurologickej formy práve u vakcinovaných koní - táto teória však vyžaduje ďalší výskum.

𝙏𝙞𝙥𝙮 𝙣𝙖 𝙥𝙧𝙚𝙫𝙚𝙣𝙘𝙞𝙪 𝙖 𝙡𝙞𝙚𝙘̌𝙗𝙪 𝙀𝙃𝙑

- Izolácia nového koňa na minimálne 21 dní
- Izolovať kobyly, ktoré abortovali, od ostatných chovných kobýl
- Monitorovanie telesnej teploty 2xdenne
- Obmedzenie stresu
- V prípade nutnosti liečby kortikoidmi, potreba konzultácie so svojím veterinárnym lekárom, kvôli kontraindikáciam
- Zvýšenie hygieny v stajni, stajňového náradia, hygieny personálu, zavedenie dezinfekčných brodov
- Nepoužívať stajňové náradie a čistenie na viacero koní
- Dodržovať vakcinačný program
- Nepremiestňovať kone s klinickými príznakmi alebo kone, ktoré boli exponované vírusom
- Ak kôň prejavuje klinické príznaky alebo bol v kontakte s pozitívnym koňom kontaktuje svojho veterinárneho lekára

Želáme Vám aj Vašim koňom veľa zdravia,
Váš tím Kliniky koní UVLF.

Vzhľadom na to, že sa blíži zmena počasia, ktorá by mala byť sprevádzaná výraznými mrazmi, sa náš tím Kliniky koní UVLF rozhodol napísať krátky príspevok určený hlavne pre majiteľov a študentov o tom, ako pristupovať ku koňovi s kolikovými prejavmi.

𝐂̌𝐨 𝐣𝐞 𝐭𝐨 𝐯𝐥𝐚𝐬𝐭𝐧𝐞 𝐤𝐨𝐥𝐢𝐤𝐚?

Pojem kolika neoznačuje ochorenie, ale súbor príznakov, ktoré poukazujú na bolesť vychádzajúcu z brušnej dutiny. Pôvod tejto bolesti nemusí vychádzať z tráviaceho traktu, ale môže pochádzať z akéhokoľvek orgánového systému v brušnej dutine, vtedy sa jedná o nepravú koliku.

𝐀𝐤𝐨 𝐫𝐨𝐳𝐨𝐳𝐧𝐚𝐭̌ 𝐤𝐨𝐥𝐢𝐤𝐮?
Mɪᴇʀɴᴀ ᴋᴏʟɪᴋᴀ sᴀ ᴘʀᴇᴊᴀᴠᴜᴊᴇ:
-nechutenstvo
-depresia
-znížená frekvencia defekácie
-držanie hlavy v abnormálnej pozícii/flemovanie nespojené so sexuálnym správaním
-znížená peristaltika (pohyb čriev)
-polihovanie

Sᴛʀᴇᴅɴᴇ sɪʟɴᴀ́ ᴋᴏʟɪᴋᴀ sᴀ ᴘʀᴇᴊᴀᴠᴜᴊᴇ:
-hrabanie
-podkopávanie brucha, otáčanie sa za bruchom/slabinou
-opakované stavanie sa na močenie bez vymočenia (veľakrát nesprávne interpretované ako močová kolika, v skutočnosti ide o zvýšený tlak v brušnej dutine, ktorý núti koňa stavať sa na močenie)
-chodenie v kruhu
-opakované líhanie, váľanie sa
-znížená peristaltika

Sɪʟɴᴀ́ ᴋᴏʟɪᴋᴀ sᴀ ᴘʀᴇᴊᴀᴠᴜᴊᴇ:
-zrýchlený dych, rozšírené nozdry
-zvýšený pulz (viac ako 44/min)
-potenie
-kôň odmieta stáť alebo hýbať sa, opakovane si nekontrolovane líha a váľa sa, hrabe končatinami
-psí sed
-nafúknuté brucho
-absencia peristaltiky

𝐂̌𝐨 𝐫𝐨𝐛𝐢𝐭̌?

Mierna/stredná kolika – odporúčame ihneď kontaktovať terénneho veterinárneho lekára.

Stredná/Silná kolika – po konzultácii/po referovaní terénnym veterinárom odporúčame koňa ihneď dopraviť na kliniku koní.

𝐂̌𝐨 𝐦𝐨̂𝐳̌𝐞𝐭𝐞 𝐮𝐫𝐨𝐛𝐢𝐭̌ 𝐝𝐨 𝐩𝐫𝐢́𝐜𝐡𝐨𝐝𝐮 𝐯𝐞𝐭𝐞𝐫𝐢𝐧𝐚́𝐫𝐧𝐞𝐡𝐨 𝐥𝐞𝐤𝐚́𝐫𝐚?

-odstrániť potravu
-vodu nechať koňovi k dispozícii pokiaľ nepije nadmerne
-mať koňa pod dohľadom/neustále ho monitorovať či sa neobjavia nové príznaky (podrobné informácie o priebehu koliky sú pre veterinárneho lekára veľmi cenné kvôli správnej diagnóze)
-nechajte koňa oddýchnuť alebo sa s ním prechádzajte ak sa nekontrolovane váľa a hrozí, že zraní sám seba, alebo personál
-pri rozhovore s veterinárnym lekárom sú najdôležitejšie údaje: počet pulzov/min, frekvencia dýchania/min, peristaltika (počuteľná činnosť čriev pri priložení ucha na brušnú stenu sprava i zľava), teplota, pozorované príznaky, farba ďasien, doposiaľ aplikované liečivá, údaje o kŕmení, odčervovaní a ďalšom manažmente v stajni

𝐂̌𝐨 𝐧𝐞𝐫𝐨𝐛𝐢𝐭̌ 𝐝𝐨 𝐩𝐫𝐢́𝐜𝐡𝐨𝐝𝐮 𝐯𝐞𝐭𝐞𝐫𝐢𝐧𝐚́𝐫𝐧𝐞𝐡𝐨 𝐥𝐞𝐤𝐚́𝐫𝐚?

-nepokúšať sa o zavedenie sondy do žalúdka
-nepokúšajte sa o rektálne vyšetrenie (neodbornou manipuláciou v konečníku môžete koňa smrteľne zraniť)
-nepodávajte koňovi do ústnej dutiny žiadne tekutiny, krmivo, ani lieky
-nepodávajte žiadne lieky do žily (môžete spôsobiť vážne komplikácie znemožňujúce ďalšiu liečbu a ohroziť život koňa)

𝐀𝐤𝐞́ 𝐬𝐮́ 𝐦𝐨𝐳̌𝐧𝐨𝐬𝐭𝐢 𝐝𝐢𝐚𝐠𝐧𝐨𝐬𝐭𝐢𝐤𝐲 𝐤𝐨𝐥𝐢𝐤𝐨𝐯𝐲́𝐜𝐡 𝐩𝐚𝐜𝐢𝐞𝐧𝐭𝐨𝐯 𝐧𝐚 𝐊𝐥𝐢𝐧𝐢𝐤𝐞 𝐤𝐨𝐧𝐢́ 𝐔𝐕𝐋𝐅?

-klinické vyšetrenie kolikového pacienta (vyšetrenie triasových hodnôt, posúdenie celkového zdravotného stavu pacienta)
-zavedenie nazogastrickej sondy
-rektálne vyšetrenie
-ultrasonografické vyšetrenie
-abdominocentéza
-punkcia céka
-laboratórna diagnostika – hematologické a biochemické vyšetrenie krvi, meranie hladiny kyseliny mliečnej v krvi a v brušnej tekutine, vyšetrenie moču, vyšetrenie brušnej tekutiny z abdominocentézy
-chirurgické riešenie kolík; iba 5 % kolikových ochorení je nutné operovať, dôležité však je, že sa chirurgická intervencia v mnohých prípadoch musí previesť bezodkladne
-rozhodnutie o operácii u kolikových koní je niekedy jednoznačné (ťažká kolika) niekedy vyžaduje dlhodobé pozorovanie a liečenie pacienta
-operácia kolikových koní je náročný a relatívne drahý tímový úkon, pretože zahŕňa i náročnú pooperačnú starostlivosť
-prežívateľnosť koní po operácii kolikových stavov je 60 - 80 %

𝐀𝐤𝐨 𝐩𝐫𝐞𝐝𝐜𝐡𝐚́𝐝𝐳𝐚𝐭̌ 𝐤𝐨𝐥𝐢𝐤𝐚́𝐦 𝐮 𝐤𝐨𝐧𝐢́?

-pravidelné vyšetrenie chrupu
-zabezpečiť pravidelný pohyb (adekvátna záťaž)
-zabezpečiť pravidelné cielené odčervovanie na základe koprologického vyšetrenia
-opatrné kŕmenie jadrovým krmivom (postupný návyk, rozdelenie do niekoľkých menších dávok, vyhnúť sa náhlym zmenám v kŕmnej dávke), dôležité je koňovi poskytnúť hlavne dostatok vlákniny (seno), pričom dávka sena by mala byť koňovi poskytovaná kontinuálne počas celého dňa; neustála kontrola kvality krmiva
-ponúkať čistú vodu a teplé nápoje (otrubové, granulové, mashové) v chladnom počasí, kedy majú kone tendenciu prijímať menej tekutín
-minimalizovať stres koňa (minimalizovať zmeny prostredia, náhle zmeny v štruktúre stáda, nepravidelné kŕmenie, rádio v stajni, nadmerná fyzická záťaž)
-dôkladné sledovanie kobýl v období pôrodu

Na záver by sme chceli podotknúť, že kolikového pacienta netreba nikdy podceniť, a aj mierna kolika sa môže v krátkom čase zmeniť na vážnu koliku, ktorá potrebuje chirurgické riešenie alebo, ktorá končí eutanáziou. Odporúčame pred dovezením koňa na Kliniku koní konzultáciu jeho stavu na tel. čísle: 0907 771 990. Aj napriek pandemickým obmedzeniam v súvislosti s nákazou covid-19, sme nonstop k dispozícii.

Váš tím Kliniky koní UVLF

MEDZINÁRODNÝ DEŇ KONÍ 🐎

INTERNATIONAL HORSE DAY 🐎

PROMO VIDEO UVLF 2020🎓🐎

Prezentačné video UVLF v Košiciach 2020 Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach je jedinou inštitúciou svojho druhu pre univerzitné veterinárske vzdelávanie a jednou z dvoch pre ...

ODMIETAŤ VETERINÁRNYCH LEKÁROV V ZDRAVOTNÍCKYCH TÍMOCH JE ABSURDNÉ

Oznamy | Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach Webový portál Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach. UVLF v Košiciach poskytuje študijné programy všeobecné veterinárske lekárstvo, farmácia, hygiena potravín, trh a kvalita potravín, kynológia, canisterapia a hipoterapia, bezpečnosť krmív a potravín a dokto...

130. VEĽKÁ PARDUBICKÁ
Slovenský džokej Lukáš Matuský na koni Hegnus sa stal víťazom 130. ročníka Veľkej pardubickej steeplechase. V tesnom súboji sa na výbornom 3. mieste umiestnil slovenský Vandual🐎. Žiaľ na Taxise došlo k pádu dvoch koní - víťaz dostihu z roku 2017 No Time To Lose a Sottovento, ktorý utrpel fatálne zranenie. Záznam z dostihu https://www.youtube.com/watch?v=4kfdCVFyUiM

130. Velká Pardubická 2020 - Nejstarší a nejtěžší dostih kontinentální Evropy