03/07/2026
🗽Spontánna hra v našej škôlke má dohody. Lebo moja sloboda končí tam, kde začína sloboda môjho kamaráta.
Každý deň si ich opakujeme.
Jednou z nich je aj: “S pieskom sa hráme v pieskovisku. Keď odchádzame, všetko upraceme.”
V pondelok sme zabudli na hračky do piesku. Deti stavali a hrabali rukami, paličkami.
👷♂️👷♀️Naprojektovali si unikátne stavby, tunely, hrady, priekopy a nádrže. Rozdeľovali si úlohy, priestor. Spoločne sa dohadovali.
🌴A tá palma z paličky a listov naše pani učiteľky isto navnadila na dovolenku. ⛱️
Topánky plné piesku, hnedé ponožky, ruky špinavé až po lakte. A kolená??? Škoda reči 😀.
🧘♀️Špinavé dieťa - štastné dieťa.
Deti sa môžu hrať. Slobodne v piesku, celýýý deň.
Lebo všetci dospelí v škôlke im spolu pripravili prostredie. Oxana trpezlivo vysáva niekoľko krát do dňa. Rodičia doma trpezlivo perú.
🧠 Lebo vieme, že mozog nemá pauzu a rané detstvo sa nevráti. ⏳
Ďakujeme za osvetu Psyché Balance 🫶.
Mozog nemá prázdniny
Najdôležitejšie učenie počas leta často nevyzerá ako učenie.
Počas školského roka venujeme veľkú pozornosť tomu, čo sa deti naučili. Hodnotíme vedomosti, známky, výsledky či školský výkon. S príchodom prázdnin však často vzniká pocit, že učenie sa na dva mesiace zastaví. Z pohľadu neurovývinu je to však práve naopak. Vývin mozgu nepokračuje iba v školskej lavici. Pokračuje každý deň – prostredníctvom pohybu, hry, vzťahov, objavovania a skúseností, ktoré si dieťa vytvára v bežnom živote.
Možno je preto čas rozšíriť naše chápanie učenia. Učenie totiž nie je len čítanie, písanie alebo počítanie.
Mozog sa učí aj vtedy, keď dieťa lezie po stromoch, stavia bunker, skáče do vody, hrá sa s kamarátmi, rieši konflikt bez zásahu dospelého, skúša nové pohyby, padá a znovu vstáva, objavuje nové prostredie.
Počas týchto aktivít dozrievajú nervové siete, ktoré tvoria základ mnohých schopností potrebných pre školu aj každodenný život.
Práve počas spontánnej hry sa rozvíja:
• vestibulárny systém, ktorý podporuje rovnováhu, koordináciu a stabilizáciu pohľadu,
• propriocepcia a telesné uvedomovanie, ktoré sú základom motorického plánovania a efektívneho pohybu,
• interocepcia, prostredníctvom ktorej sa dieťa učí rozpoznávať signály vlastného tela,
• exekutívne funkcie – plánovanie, flexibilita, pracovná pamäť či inhibícia,
• emocionálna regulácia pri zvládaní frustrácie, neistoty, úspechu aj neúspechu,
• sociálny mozog počas spontánnej spolupráce, vyjednávania a riešenia konfliktov.
Práve preto sa na leto nepozeráme ako na prestávku od učenia. Pozeráme sa naň ako na obdobie, keď má mozog príležitosť dozrievať spôsobom, na ktorý je biologicky pripravený.
Neznamená to, že každá chvíľa musí byť “rozvojová”. Mozog potrebuje aj oddych, nudu a priestor bez neustáleho organizovania. Aj tieto skúsenosti sú dôležitou súčasťou zdravého neurovývinu.
Najdôležitejšie učenie detstva často nevyzerá ako učenie. Vyzerá ako hra. A práve preto býva niekedy tým najdôležitejším.
