28/08/2026
Stanovisko Biela voda, n. o. a jej právneho zástupcu k uzneseniu Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 4S/84/2026-763 zo dňa 27. augusta 2026 Kežmarok
Kežmarok, 27. augusta 2026
Správny súd v Bratislave priznal správnej žalobe Biela voda, n. o. odkladný účinok až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Výmaz školy k 31. augustu 2026 sa preto nemôže vykonať a napadnuté rozhodnutia ministerstva nemôžu byť podkladom ďalších nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení. Proti uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť. Súd tým zatiaľ nerozhodol, či sú rozhodnutia ministerstva vo veci samej zákonné. V konaní o dočasnej ochrane však odmietol tézu ministerstva, že pokračovanie školy je samo osebe v rozpore s verejným záujmom. Naopak, dospel k záveru, že v tejto procesnej situácii prevažuje verejný záujem na ochrane žiakov, kontinuite ich vzdelávania a zachovaní účinnej súdnej ochrany.
Až súd musel ministerstvu vysvetliť, čo znamená konať vo verejnom záujme
„Až súd musel rezortu vysvetliť, že verejný záujem nie je automaticky totožný s okamžitým výkonom rozhodnutia ministerstva. V tejto veci zahŕňa najmä ochranu žiakov, kontinuitu ich vzdelávania a prakticky účinnú súdnu ochranu.“
Správny súd pri pomerovaní záujmov vychádzal aj z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 479/2017. Výslovne zdôraznil, že v tejto veci prevažuje verejný záujem na ochrane žiakov a na kontinuite vzdelávania počas súdneho konania. Osobitne pomenoval význam vzdelávania pre žiakov z marginalizovaných skupín, prelomenie generačnej chudoby, rozvoj sociálnych návykov a ich budúce uplatnenie.
To je zásadný rozdiel oproti postoju ministerstva, ktoré sa pokúsilo verejný záujem zúžiť na okamžité vykonanie vlastného rozhodnutia. Súd považoval časové hľadisko za podstatné: konečné rozhodnutie ministerstva bolo vydané iba dvadsaťpäť dní pred plánovaným výmazom. Takýto postup vytvoril mimoriadnu časovú tieseň a reálne ohrozil praktickú účinnosť súdnej ochrany.
Približne týždeň pred 1. septembrom nebol preukázaný plán pre konkrétnych žiakov
Ministerstvo predložilo súdu tabuľku voľných miest a všeobecné listy samosprávneho kraja a regionálneho úradu. Súd však konštatoval, že tieto podklady nepreukazujú, na akú konkrétnu školu a do akého konkrétneho odboru má od 1. septembra 2026 nastúpiť každý jednotlivý žiak Bielej vody. Zároveň nebolo preukázané, že ministerstvo do svojho vyjadrenia z 25. augusta vykonalo ďalšie individuálne úkony na zabezpečenie kontinuity vzdelávania.
Ministerstvo teda žiadalo súd, aby dovolil existenčný zásah do školy, hoci približne týždeň pred začiatkom školského roka nevedelo súdu doložiť, kam majú konkrétni žiaci ísť, či budú pokračovať v rovnakom odbore a ročníku, ako bude zabezpečené praktické vyučovanie, doprava, ubytovanie a podpora žiakov so špeciálnymi potrebami.
Právne oddelenie ministerstva porovnávalo neporovnateľné
Ministerstvo sa vo svojom vyjadrení oprelo o iné uznesenie, ktoré sa týkalo súkromnej základnej umeleckej školy. Správny súd túto analógiu výslovne odmietol. Vysvetlil, že ide o značne odlišné skutkové, právne aj časové okolnosti. V prípade umeleckej školy bolo rozhodnutie vydané takmer rok pred účinkami vyradenia. Pri Bielej vode bolo konečné rozhodnutie vydané iba dvadsaťpäť dní pred 31. augustom.
Súd navyše zdôraznil, že nemožno stotožňovať základné umelecké vzdelávanie s odborným vzdelávaním na strednej škole, kde časť žiakov plní povinnú školskú dochádzku a pripravuje sa na konkrétne povolanie. Ak právne oddelenie ministerstva predložilo túto vec ako rozhodujúci porovnateľný precedens, vyvoláva to vážne otázky o kvalite a individualizácii právnej analýzy, na základe ktorej sa presadzoval okamžitý zánik školy.
„Hľadať v databáze akékoľvek rozhodnutie o škole nestačí. Právna analýza musí porovnávať právne relevantné okolnosti. Súd ministerstvu vysvetlil, že umelecká škola s ročným predstihom a odborná stredná škola zatváraná dvadsaťpäť dní pred 1. septembrom nie sú rovnaké prípady.“
Ministerstvo hazarduje s povinnosťami, ktoré mu súdy už vysvetlili v desegregačnej veci
Znepokojenie zvyšuje širší právny kontext. V prípade detí z obce Malý Slivník vzdelávaných v obci Terňa Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn. 16Co/4/2024 uložil Ministerstvu školstva a Regionálnemu úradu školskej správy v Prešove povinnosť vypracovať a vykonať konkrétny desegregačný plán. Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 8Cdo/156/2024 z 21. apríla 2026 dovolanie ministerstva zamietol.
Biela voda nie je totožná s kauzou Terňa a uznesenie o odkladnom účinku samo osebe nekonštatuje porušenie uvedeného desegregačného rozsudku. Tento rozsudok však ministerstvu priamo a záväzne vysvetlil, že pri konkrétnom rozhodovaní nestačí formálne neutrálne riešenie: rezort musí skúmať jeho reálny dopad na rómske deti a v medziach svojich právomocí prijať účinné opatrenia proti segregácii.
Je preto právne aj spoločensky neudržateľné, aby rezort, ktorý pozná svoju pozitívnu desegregačnú povinnosť, presadzoval okamžitý výmaz školy s významným zastúpením marginalizovaných žiakov bez toho, aby vedel súdu preukázať individuálny a kontinuálny prechod konkrétnych žiakov. Ministerstvo tým nehazardovalo iba s existenciou jednej školy, ale aj s účinnosťou súdnej ochrany, s kontinuitou odborného vzdelávania a s dôverou, že štát svoje desegregačné záväzky vykonáva v praxi, nie iba v strategických dokumentoch.
Súčasne žiadame vecnosť: bez znalosti dokumentácie nemožno tvrdiť, že ministerstvo desegregačný rozsudok priamo porušilo. Je však namieste preveriť, či bol rozsudok vo veci Terňa splnený, ako boli jeho princípy zohľadnené pri Bielej vode a kto niesol osobnú zodpovednosť za rozhodnutie a procesnú argumentáciu, ktoré súd v rozhodujúcich bodoch neakceptoval.
Čo nasleduje
Biela voda bude pokračovať v poskytovaní vzdelávania počas trvania odkladného účinku a zároveň bude plne rešpektovať všetky zákonné kontrolné a nápravné povinnosti. Odkladný účinok nie je imunita pred kontrolou; je to ochrana pred nezvratným zánikom školy skôr, než súd preskúma zákonnosť rozhodnutí ministerstva.
V nadväznosti na uznesenie bude doplnené trestné oznámenie, aby orgány činné v trestnom konaní preverili aj osobnú zodpovednosť za časovanie rozhodnutí, absenciu individuálneho plánu, možné zmarenie dôležitej verejnej úlohy, možné spôsobenie škody a prípadné nerešpektovanie odkladného účinku po doručení uznesenia. Týmto nevyhlasujeme nikoho za vinného. Žiadame, aby sa konečne skúmala zodpovednosť konkrétnych osôb, nielen anonymného „rezortu“.
Ak by ministerstvo po doručení uznesenia postupovalo tak, akoby odkladný účinok neexistoval, už by nešlo o rozdielny právny názor. Išlo by o nerespektovanie záväznej dočasnej súdnej ochrany a § 186 Správneho súdneho poriadku. Každý takýto úkon bude zdokumentovaný a predložený príslušným orgánom.
Vyjadrenie právneho zástupcu
„Ministerstvo malo takmer rok na zákonné, odborné a sociálne zodpovedné riešenie. Namiesto toho vydalo konečné rozhodnutie dvadsaťpäť dní pred výmazom a ešte vo vyjadrení z 25. augusta nevedelo súdu preukázať, kam majú nastúpiť konkrétni žiaci. Až správny súd musel rezortu vysvetliť, že verejný záujem nie je automaticky totožný s okamžitým výkonom rozhodnutia ministerstva. Verejný záujem zahŕňa aj ochranu 380 žiakov, kontinuitu odborného vzdelávania a reálnu, nie iba papierovú desegregáciu. Porovnávanie tejto veci s umeleckou školou súd odmietol pre zásadne odlišné právne, skutkové a časové okolnosti. Uznesenie nie je konečným víťazstvom vo veci samej, ale je veľmi vážnym vysvedčením kvality prípravy a právnej argumentácie ministerstva.“
