Kolégium Antona Neuwirtha

18/08/2026

Hľadáme spoľahlivého a zodpovedného človeka na upratovanie reprezentatívnych a administratívnych priestorov v historickom kaštieli. Upratovanie by prebiehalo každý pracovný deň a dohody podľa vašich časových preferencií.

Hľadáme upratovačku v Kolégiu

17/08/2026

Aj my sme sa museli zapojiť do aktuálneho „kinda chic“ trendu. 💅📚

Celý tím spolupracovníkov Kolégia sa dnes stretol na spoločnom celotímovom dni. Pripomenuli sme si príbeh a poslanie Kolégia, diskutovali o zmysle klasického vzdelávania a spoločne plánovali ďalšie kroky.

Diskusie, prednášky, workshopy, ale najmä spoločná vízia. Pretože premýšľať do hĺbky, hľadať pravdu a formovať mladých ľudí je predsa… kinda chic! 💙

17/08/2026

AKO TO CELÉ ZAČALO?

Príbeh Kolégia Antona Neuwirtha sa začal nápadom. Na drevenej lavičke v Oxforde. Vtedy študent Martin Luterán hľadal spôsob, ako priniesť domov na Slovensko vzdelávanie, ktoré spája akademickú kvalitu, komunitu a formáciu osobnosti.

Predtým na právnickej fakulte v Bratislave vnímal, že vzdelanie často viac deformuje ako formuje, a že vo verejnom živote chýbajú vzdelaní a charakterní lídri. Hľadal teda cesty k lepšiemu vzdelaniu.

V roku 2001 v Tertio Millenio Institute v Krakove nadviazal kontakt s Michaelom Novakom a stal sa prvým koordinátorom Free Society Seminar. Následne absolvoval Witherspoon Fellowship vo Washingtone, D.C., ktoré sa mu stalo inšpiráciou pre vznik Spoločenstva Ladislava Hanusa (2002).

V roku 2009 založil Kolégium Antona Neuwirtha s cieľom priniesť špičkovú formáciu vysokoškolákom a vychovávať osobnosti pripravené niesť zodpovednosť vo verejnom aj súkromnom živote.

Kolégium nesie meno Antona Neuwirtha, ktorého Martin osobne poznal a obdivoval, pretože bol vzorom pre poslanie, ktoré si kladie. (Ako lekár, diplomat, intelektuál ukázal, že aj v časoch prenasledovania a neslobody možno stáť pevne v pravde a zároveň si zachovať láskavosť k ľuďom. Jeho heslo „liečiť zlo láskou“ vyjadruje spojenie odvahy a ľudskosti, ktoré chceme odovzdávať študentom ako základnú orientáciu pre ich život a službu spoločnosti.)
Od svojho vzniku Kolégium vedome stavia na klasickom vzdelávaní, ktoré vychádza z antropologického chápania človeka ako bytosti hľadajúcej pravdu, krásu a dobro; jeho cieľom je formovať celú osobu, nielen odovzdávať vedomosti.

Postupne sa činnosť Kolégia rozšírila: Akadémia veľkých diel (2019) otvorila dvere študentom stredných škôl. Základná škola Citadela (2022) ponúka ucelený vzdelávací program od prvej triedy. Od septembra 2026 otvárame Gymnázium Kolégia Antona Neuwirtha.

Popri tom Kolégium zastrešuje i vlastné knižné vydavateľstvo, organizuje vzdelávacie online kurzy i podujatia a letné formačné pobyty pre širokú verejnosť.

Ďalším krokom je plánovaná výstavba kampusu Kolégia Antona Neuwirtha, ktorý sa stane nielen domovom špičkového vzdelávania na Slovensku, ale aj zdrojom inšpirácie pre obnovu klasického vzdelávania.

Kolégium tak vyrástlo z nápadu na lavičke v Oxforde na ekosystém vzdelávacích inštitúcií poskytujúcich klasické vzdelávanie všetkým vekovým skupinám pre celé Slovensko a strednú Európu.

Sme oázou, ale chceme byť aj fakľou.

16/08/2026

Odišiel z Bratislavy na lazy, no nežije izolovane.

Absolvent Univerzitného kolégia Daniel Fiala (38) je riaditeľom koledníckej akcie Dobrá novina v organizácii eRko. So svojou veľkou rodinou žije na lazoch stredného Slovenska, kde sa rozhodli presťahovať pred ôsmimi rokmi.

V rozhovore hovorí o svojej skúsenosti s budovaním komunity skoro od nuly, a tiež o tom, ako budovať živé farské spoločenstvo.

Dôležité je stretať sa a mať otvorené srdce pre každého. Pýtali sme sa ho tiež na to, ako to docieliť a kde hľadať inšpiráciu pre oživenie farností.

Rozhovor s Danielom Fialom, absolventom Univerzitného kolégia

15/08/2026

Čo na začiatku vyzeralo ako chvíľkové očarenie, vníma dnes ako dôležitú lekciu a príležitosť spoznať svoje limity a povolanie.

"Celý doterajší život som básnila iba o medicíne, a zrazu mám za rodičmi prísť s tým, že by som chcela čítať nejaké filozofické texty?"

Prečítajte si, ako Slávku Novosádovú zavialo do Univerzitného kolégia.

Spomína Slávka Novosádová

14/08/2026

„Sila myšlienky žije v ľuďoch, ktorí ju nesú ďalej.“

Anton Neuwirth nás učil, že sloboda nie je cieľ, ale cesta. Každý rok sa na túto cestu vydávame symbolicky – púťou k jeho hrobu.

Tento rok vás chceme vziať so sebou!

POZÝVAME našich absolventov, rodiny z Citadely a všetkých priateľov Kolégia, aby sme si spoločne uctili pamiatku tohto výnimočného muža a jeho výnimočnej dcéry Anky Záborskej (ktorej prvé výročie narodenín pre nebo si práve v tento deň pripomíname).

Dátum 20. august sa do našich kalendárov zapísal s novou naliehavosťou. V tento deň si pripomíname aj výročie úmrtia Michala Považana, zakladajúceho člena správnej rady Kolégia Antona Neuwirtha, ktorý s neúnavnou energiou podporoval odkaz Antona Neuwirtha aj v spolupráci s Ankou Záborskou.

Príďte spolu s nami poďakovať za životy troch osobností, ktoré svojou službou, vierou a odvahou vybudovali základy, na ktorých dnes stojí Kolégium Antona Neuwirtha.

Bude nám cťou kráčať v tento deň spolu s vami.

Pridajte sa k tímu Kolégia: spoločná svätá omša v kostole v Bojniciach začne o 10:00 s otcom biskupom Gálisom a o 11:00 nasleduje modlitba a spomienka pred hrobom Antona Neuwirtha a Anny Záborskej na Bojnickom cintoríne.

13/08/2026

Až práca pre Slovákov v zahraničí z nej urobila patriotku.

S absolventkou Kolégia Antona Neuwirtha sa zhovárame o modernom vlastenectve, o definícii Slováka, ale aj o tom, prečo mladá generácia vysťahovalcov začína vytvárať krajanské komunity. „Nevieme povedať, kto má k Slovensku vzťah, pretože čo znamená mať vzťah k Slovensku?“ pýta sa Kristína Kottrová.

V rozhovore nájdete aj množstvo príbehov zahraničných Slovákov od Argentíny po Vojvodinu.

Hovorí absolventka KAN Kristína Kottrová

12/08/2026

ODLIV MOZGOV? ABSOLVENTI UNIVERZITNÉHO KOLÉGIA SA VRACAJÚ DOMOV

Slovensko dlhodobo čelí masívnemu odlivu talentovaných ľudí do zahraničia. Výraznou výnimkou je však komunita okolo Univerzitného kolégia Antona Neuwirtha (UNIKAN).

Podľa interných štatistík až 96 % z takmer 300 absolventov tohto internátneho študijno-formačného programu zostáva po ukončení štúdia žiť, pracovať a tvoriť doma na Slovensku.

Univerzitné kolégium, ktoré sídli v barokovom kaštieli v Ivanke pri Dunaji, funguje ako nadstavbový rezidenčný program pre vysokoškolákov. Spája akademickú excelentnosť s formovaním charakteru a slovenskej spoločnosti vracia to najcennejšie – mladých lídrov pripravených prevziať za krajinu zodpovednosť.

Až 28 % absolventov Kolégia nachádza svoje uplatnenie v biznisovom sektore a viac ako 18 % pôsobí v neziskových organizáciách, pričom mnohí z nich vlastné iniciatívy či firmy aj priamo zakladajú.

Približne 7 % úspešných absolventov sa angažuje v štátnej správe a politike, zatiaľ čo ďalších 24 % sa venuje verejnej službe, napríklad pôsobia ako učitelia, lekári, novinári či v službe pre Cirkev.

Alumni sieť nepredstavuje pasívny zoznam kontaktov, ale živý organizmus, v ktorom prirodzene vznikajú susedstvá, spoločné projekty, manželstvá či nové, spoločensky prínosné iniciatívy.

Prínos absolventov KAN pre Slovensko potvrdzujú aj konkrétne úspechy z posledného obdobia, napríklad absolvent 8. ročníka Univerzitného kolégia Marián Janík (pôsobiaci na Elektrotechnickom ústave SAV) získal v júni 2026 ocenenie Vedec roka SR 2025 v kategórii mladý vedecký pracovník.

Tento úspešný model vzdelávania a budovania mladých elít funguje vďaka podpore darcov. V Kolégiu Antona Neuwirtha veríme, že spoločnosť rastie vtedy, keď mladí ľudia rastú v múdrosti, charaktere a službe druhým.

Každý príspevok je investíciou do budúcnosti Slovenska, ktorú formujú ľudia s charakterom. Svoj dar na podporu kvalitného štúdia mladých ľudí priamo na Slovensku môžete poslať na účet Kolégia SK89 1100 0000 0026 6975 2115, či už jednorazovo alebo zriadením trvalého príkazu.

Ďakujeme za vašu trvalú podporu!

11/08/2026

Chcete sa naučiť žiť s umelou inteligenciou? Čítajte Platóna, učte sa latinsky.

S takýmto pozoruhodným nadpisom vyšla v Denníku N esej šachového veľmajstra, filozofa a evanjelického teológa Jána Markoša. Autor sa v nej zaoberá tým, ako reagujeme na novú technológiu, ktorou je všadeprítomná umelá inteligencia. Fiktívny „Adam“ sa vo vzťahu s AI dopúšťa jedného omylu: „Pomýlil si vec s človekom a človeka s vecou.“

Lektor kritického myslenia tiež pripomína dávny Platónov príbeh o ľuďoch uväznených v jaskyni, ktorí za skutočnosť považujú iba tiene a siluety na jaskynných stenách. Markoš pripodobňuje sociálne siete k podobnému „tieňovému“ divadlu, a preto sa „starý Platón“ stáva nečakane moderným autorom. Súčasná generácia venuje svoj pohľad len jedným smerom – na obrazovky a displeje. Kto ich presvedčí, že realita sa odohráva inde?

Ján Markoš apeluje: „Potrebujeme ľudí, ktorí ešte stále dokážu rozoznať človeka od stroja. Potrebujeme dobre poznať našu kultúru, naše dejiny a ľudskú psychiku, aby sme boli odolní a ozbrojení, keď budeme čeliť manipuláciám číhajúcim v online svete. Potrebujeme čítať Platóna a Bibliu, premýšľať nad Tao Te ťingom a nad zenovými básňami.“

Známy bloger argumentuje aj v prospech latinčiny – na príklade Rakúska, ktoré pôvodne chcelo znížiť počet vyučovacích hodín latinského jazyka. Nápad narazil odpor na riaditeľov škôl a petíciu, ktorú podpísali aj nositelia Nobelovej ceny.

Keď sa píše o poznaní našich dejín a kultúry – a o latinčine – tak nám v Kolégiu sa silnejšie rozbúcha srdce. Venujeme sa klasickému vzdelávaniu, mladým ponúkame najlepšie diela západnej civilizácie a pozývame ich premýšľať nad sebou i nad svetom. A to všetko na základoch latinčiny, s ktorou sa stretávajú už žiaci základnej školy Citadela.

Ján Markoš bojuje za latinčinu, lebo „potrebujeme porozumieť sami sebe, našim túžbam a strachom, histórii ľudského rodu, ktorú si nesieme vpísanú do DNA i našej kultúrnej pamäti. Aby sme odolali náporu nových technológií, musíme sa sebavedome oprieť o našu ľudskosť.“

Povzbudení slovami šachistu a spisovateľa Jána Markoša sme sa odhodlali do debaty priniesť aj náš pohľad. Je pre nás latinčina mŕtvy jazyk? Načo nám ju vôbec treba?

Píše Radovan Marcinčin, absolvent Kolégia Antona Neuwirtha, metodik a učiteľ latinčiny.
Prečo latinčina?

Je mnoho dôvodov, prečo sa učiť latinčinu. Väčšina spomenie, že latinčina umožňuje rýchlejšie sa učiť francúzštinu, taliančinu a španielčinu, alebo že latinčina sa zíde pri štúdiu medicíny a iných vied.

Ak by však toto boli jediné dôvody, latinčinu by sme sa jednoznačne v Kolégiu Antona Neuwirtha neučili. Ten dôvod je totiž niekde úplne inde.

Klasické školy si uvedomujú dve dôležité pravdy: sme Európania, a sme kresťania-katolíci. Obe tieto kultúry sú latinské, rímske. Naša veda, kultúra, umenie, právny systém, viera aj spoločná morálnosť stoja na základoch, ktorí postavili naši predchodcovia hovoriaci a píšuci po latinsky. A dnes o toto všetko postupne prichádzame, pretože sme s našimi koreňmi prerezali kontakt.

Práve učením sa latinčiny sa môžeme opäť stať dedičmi našej civilizácie a viesť ju k ďalšiemu pokroku bez toho, aby sa rozpadali naše základné hodnoty.
radovan marcinčin, prečo sa učiť latinsky
Jazyk západnej civilizácie

Latinčina nebola iba jazykom Rimanov. Aj po páde Rímskej ríše sa v Európe naďalej používala. V Cirkvi, na školách a univerzitách, a neskôr sa stala úradným jazykom takmer všetkých európskych krajín.

Aj u nás v Rakúsko-Uhorsku bola latinčina úradným jazykom až do roku 1844. To je celých 2 000 rokov používania latinčiny! Ako dlho tu máme angličtinu ako hlavný jazyk? 80 rokov?

Stačí si len predstaviť to množstvo textov s múdrosťou príbehov či poznatkov, ktoré napísali vzdelanci všetkých storočí v tomto jazyku. Pre pochopenie situácie, po latinsky svoje diela napríklad písal aj Isaac Newton, otec klasickej fyziky. Aj na slovenských školách bola latinčina samozrejmosťou až do 20. storočia. Ešte pred menej ako sto rokmi sme mali klasické latinské gymnáziá, ktoré teraz obnovujeme.
Jazyk Cirkvi

Už toto by bol dostatočný dôvod začať sa učiť latinčinu. Máme však ešte ďalší: latinčina je jazykom Cirkvi. Naši obľúbení svätci čítali Sväté písmo po latinsky, modlili sa latinské modlitby a chodili na latinskú svätú omšu.

Druhý vatikánsky koncil učí, že každý veriaci aj dnes má byť schopný sa aktívne zúčastniť latinskej svätej omše a poznať odpovede ľudu.

Stalo sa u nás, že sme sa my, Slováci z Kolégia, mohli pomodliť s americkým katolíkom posvätný ruženec, pretože obe strany poznali modlitby po latinsky. A najmä poznanie latinčiny umožňuje mladým študentom spoznať učenie našich najlepších mysliteľov, akí kedy v Cirkvi boli, napríklad sv. Augustína, sv. Tomáša Akvinského a ďalších.
Radovan Marcinčin s absolventmi na Jubilejnej audiencii 6.12.2026Radovan Marcinčin s absolventmi na Jubilejnej audiencii 6.12.2026 v kolíske našej civilizácie – v Ríme
Je latinčina mŕtvy jazyk?

Je smutné, že sa pojem “mŕtvy jazyk” stále vykresľuje ako negatívna vlastnosť. Tento pojem pritom iba znamená to, že nepatrí žiadnemu národu, ktorý by ho používaním postupne menil, ale že patrí všetkým.

Latinčina je mŕtvy jazyk, ale znamená to iba, že nepatrí žiadnemu národu, ale patrí všetkým.

Latinské slová majú svoj pevný význam, ktorý je imúnny na premeny času a módne trendy. Svojím spôsobom to pripomína kresťanské myslenie: len jazyk, ktorý sa stane mŕtvym, sa môže stať večným. Tým, že má latinčina svoj klasický štandard, umožňuje nám rozumieť si s ľuďmi všetkých čias, ktorí hľadali pravdu.
Čosi naviac

Áno, latinčinu človek využije aj všelikde inde. Okrem spomínaných románskych jazykov spozná človek znalý latinčiny korene mnohých slov vo všetkých európskych jazykoch, aj germánskych a slovanských. Vďaka krásnej logickej gramatike latinčiny pochopí aj slovenčinu do nevídanej hĺbky. A samozrejme, stretne sa s ňou v prísloviach, na pamätníkoch a pri štúdiu vied, akými sú história, právo, filozofia a teológia.

Toto všetko je príjemný bonus, ale latinčinu v Kolégiu Antona Neuwirtha učíme preto, aby sme mohli prijať európske a katolícke dedičstvo a stáročnú múdrosť.

Radovan Marcinčin

Autor je absolvent Kolégia Antona Neuwirtha (KAN13), metodik a učiteľ latinčiny.

Veríme, že nielen krása spasí svet – ale aj latinčina. Podporíte nás v tomto presvedčení? Ďakujeme, že sa zaradíte medzi našich podporovateľov a pomôžete nám venovať sa klasickému vzdelávaniu aj naďalej.

Latinčinu tu máme dlhšie ako angličtinu a zachraňuje našu ľudskosť

09/08/2026

Je dieťa, ktoré vie čítať a počítať, automaticky zrelé na školu?
Ak ostane v škôlke dlhšie, bude sa nudiť?

Absolventka Kolégia a školská psychologička Sára Páterek zo Základnej školy Citadela spochybňuje mýty o vedomostiach predškolákov a vysvetľuje, prečo je emočná zrelosť dôležitejšia než správny úchop ceruzky.

Dozviete sa, ako doma spoznať sociálnu pripravenosť dieťaťa, prečo by sme nemali démonizovať nudu a ako z dieťaťa neurobiť svoj vlastný projekt, ale dopriať mu čas skutočne dozrieť.

Rozhoduje emočná zrelosť