25/06/2020
Dielo M. Bela Notitia Hungariae Novae historico-geographica (slov. Historickogeografické vedomosti o Novom Uhorsku, ďalej Vedomosti) predstavuje vlastivednú syntézu,
presnejšie historickú topografiu Uhorska v období baroka. Ako celok, príp. v jednotlivých detailoch ponúka pohľad na konkrétne reálie stolíc Uhorska v rámci habsburskej monarchie. Toto špecifikum Belovho diela má význam nielen pre modernú historickú, filologickú a etnologickú vedu, ale i ďalšie disciplíny (napr. geografiu, krajinnú ekológiu). Mechanizmus tvorby (dotazníková metóda), pôvod a rôzna kvalita použitej databázy, ako aj autorove redakčné úpravy podkladov Vedomostí limitujú vierohodnosť uvádzanej faktografie. Napriek tomu boli spisy M. Bela opakovane použité. Bádatelia z oblasti humanitných a spoločenských (menej tiež prírodných) vied na Slovensku i v zahraničí (napr. v Maďarsku) sa životom a dielom tohto osvietenca zaoberali z rôznych hľadísk. Ťažisko výskumov tvorili Belove publikačné aktivity, pedagogická a náboženská činnosť a sondy do vybraných prác autora. Vedomosti konkrétnej stolice (ako celok, príp. ich časť alebo oddiel) však doteraz neboli komplexnejšie skúmané a vedecky interpretované. Hlavný objekt vedeckého záujmu UVCMB budú Vedomosti stolíc, ktoré ležali na území dnešného Slovenska. Potenciálne, so zreteľom na komplexnosť a interdisciplinaritu štúdia Belovho diela, sa pozornosť bádateľov združených v UVCMB zameria aj na niektoré práce Belových súčasníkov v Uhorsku (napr. S. Mikovíni), alebo na vzory a pendanty Vedomostí domácich (A. Bonfini, S. Timon) a zahraničných autorov (B. Balbín, M. Vogt, J. Schaller). Ďalší, viacvrstvový výskumný objekt, môže predstavovať historická kultúrna krajina. Vedecké spracovanie historických, resp. historickogeografických (výhľadovo tiež etnologických, kultúrno-antropologických, kulturologických atď.) fenoménov Belovho diela, resp. vybraných prác jeho súčasníkov umožňuje o. i. interpretovať lokálne/regionálne identity v kultúrnej krajine a navrhnúť kontexty ich revitalizácie.
