Čínština online

Znaky na dnes: 文化 wénhuà kultúra
Slovo 文化 wénhuà je zložené z dvoch znakov.
文 wén označuje písomnosť, civilizáciu a vzdelanosť. V minulosti sa tento koncept často staval do protikladu k 武 wǔ, vojenskej sile. 文 wén predstavuje vzdelanosť, učenosť, ale často aj umenie, zatiaľ čo 武 wǔ predstavuje silu a boj. Trocha ako jin a jang prenesené do politiky: dva vzájomne sa dopĺňajúce princípy, ktoré musia byť v rovnováhe, aby štát dobre fungoval a prosperoval. Znak 文 wén sa veľmi často objavuje aj v čínskych menách, vyjadruje želanie, aby bol nositeľ mena vzdelaný, kultivovaný, múdry alebo literárne nadaný.
化 huà znamená zmenu, meniť sa alebo transformovať. Tento znak je aj súčasťou slova chémia, 化学 huàxué, doslova „veda o premenách“. 化 huà sa používa aj ako prípona zodpovedajúca slovenskej koncovke -izácia, napríklad 现代化 xiàndàihuà modernizácia.
Pôvodný význam slova 文化 wénhuà bol kultivovať (spoločnosť) prostredníctvom vzdelania a morálky. Čína sa dlhé stáročia považovala za ústrednú civilizáciu v regióne (Číňania často označovali blízke národy za barbarov), od ktorej sa do okolitého sveta šírili rôzne vymoženosti kultúry vrátane filozofických konceptov a písma. Tento význam, teda 文化 wénhuà ako kultivácia spoločnosti prostredníctvom vzdelania a morálky si slovo 文化 wénhuà dodnes zachovalo v slovnom spojení 没有文化 méiyǒu wénhuà, ktoré doslova znamená „nemá kultúru“, no v skutočnosti označuje človeka, ktorý nemá vzdelanie, je nevzdelaný. Toto spojenie sa veľmi často používa napríklad pri staršej generácii, ktorá vyrastala ešte v časoch, keď mnohí ľudia nemali možnosť chodiť do školy. V Číne dodnes existuje niekoľko miliónov hlavne starších ľudí, ktorí sú negramotní.

Keď je reč o učení sa jazyka, som veľkým fanúšikom tzv. jazykovej imerzie, teda vedomého ponorenia sa do jazyka. Je to jeden z najefektívnejších spôsobov, ako rýchlo a účinne nadobudnúť čo najviac užitočných jazykových kompetencií.
Imerzia funguje na základe ponorenia sa do jazykového prostredia v čo najväčšej miere. Najľahšie sa to dá uskutočniť priamo v štáte, kde sa daným jazykom rozpráva, ale to nie je vždy realizovateľné, a nie je to ani podmienkou. V prípade čínštiny, jazyka, ktorý je od slovenčiny tak veľmi odlišný, je však imerzia obzvlášť užitočná. Aj keď nemáme príležitosť vycestovať do zahraničia a žiť tam dlhšie obdobie, stále si vieme prispôsobiť svoje okolie.
Súčasťou jazykovej imerzie môže byť množstvo rôznych aktivít. Základom ostávajú pravidelné jazykové lekcie, počas ktorých si študent aktívne rozširuje a precvičuje slovnú zásobu a učí sa gramatické konštrukcie. Ale to zďaleka nestačí. Je mimoriadne prínosné obklopiť sa jazykom aj v polopasívnej forme, tým myslím sledovanie rôzneho obsahu v danom jazyku. V prípade filmov, seriálov, videí a hudby je efektívne ich sledovanie aj s titulkami. Študent si zvyká na zvuk a melódiu jazyka a s trochou pozornosti a úsilia si v rámci relaxu dokáže osvojiť množstvo užitočných fráz a slovných spojení. Ja sama si tiež rada rozširujem slovnú zásobu prostredníctvom obsahu, ktorý nie je vyslovene vzdelávací. Najlepšie je nájsť si svoje témy a záujmy a sledovať filmy a videá kvôli obsahu, nielen kvôli jazyku. Vďaka tomu je oveľa jednoduchšie udržať si pozornosť aj motiváciu.
Častým problémom je, ako sa rozrozprávať. V skutočnosti rozprávanie sa dá trénovať aj bez konverzačného partnera: nie je vôbec na škodu rozprávať sám so sebou, nahlas, komentovať svoju činnosť, fabulovať rôzne situácie. Keď sa potom naskytne príležitosť použiť jazyk v skutočnej konverzácii, človek je oveľa istejší a sebavedomejší😊.
Podobne to funguje aj s písaním. Denník je skvelá voľba od pomerne skorej úrovne. Spočiatku môže študent narážať na obmedzenú slovnú zásobu, no pravidelnosť a vytrvalosť prinášajú svoje ovocie.
Využívate jazykovú imerziu pri štúdiu cudzieho jazyka? Čo sa vám najviac osvedčilo?

Dávno som sem nedávala nijaký tip na film.
Dnes to bude dokonca seriál, a to ja nie som zrovna na seriály. Romantické ma nebavia, historické mi nevyhovujú slovnou zásobou... ale teraz som našla niečo, čo sa mi páči. Volá sa to Reset 开端 Kāiduān, sci-fi thriller o študentke, ktorá uviazne v časovej slučke v autobuse, ktorý neustále vybuchuje v dopravnej nehode po tom, ako nabúra do cisterny. Táto dievčina tak opakovane prežíva nehodu a úporne sa snaží nejako ujsť z kruhu.
Je to seriál zo súčasnej Číny s aktuálnou slovnou zásobou a množstvom detailov z dnešného sveta, ako sú všadeprítomné kamery na uliciach, rovnako všadeprítomné mobily v rukách cestujúcich, platba telefónom za mhd (a "odpípnutie sa" pri vystúpení, vďaka čomu je možné sledovať, kto bol kedy v autobuse), textové správy, moderné nemocnice a veľa veľa iného. Pozerám na youtube, link v prvom komentári.
Dajte vedieť, či sa vám páčil :-)

Viete, ktorý čínsky znak sa vyskytuje najčastejšie, teda ktorý je najpoužívanejší čínsky znak?
Je to častica 的 de, je suverénne najčastejším znakom, údajne tvorí približne 3–4 % všetkých znakov v bežnom texte. 的 de je privlastňovacia častica a nie je to typický znak v tom zmysle, že preň neplatia niektoré bežné „charakteristiky“. Častica 的 de nemá jednoznačný význam, hoci väčšina znakov určitý význam nesie. Častica 的 de sa dokonca ani nevyslovuje v tóne. Keďže nevystupuje samostatne, ale vždy s iným znakom či znakmi, vyslovuje sa neutrálne, bez tónu. Jeho najbežnejším použitím je privlastňovanie. Napríklad 我的猫 wǒ de māo – moja mačka alebo 中国的历史 Zhōngguó de lìshǐ – dejiny Číny.
V prvej pätici najčastejších znakov v čínskych textoch sa ďalej nachádzajú tieto slová:
一 yī jeden,
是 shì byť (vrátane všetkých foriem slovesa byť: som, si, bol, budeš atď., v čínštine slovesá nemenia tvar, nečasujú sa),
不 bù nie (zápor)
了 le častica, ktorá vyjadruje zmenu stavu, ukončenie deja a mnoho ďalších.
Ani v slovenských textoch sa najčastejšie neobjavujú plnovýznamové slová, ale práveže krátke funkčné slová, ktoré spájajú vety a vyjadrujú vzťahy medzi slovami, napríklad spojky a, že, predložky v, na, zvratné zámeno sa.
Pre ďalšie znaky a zaujímavosti z čínskeho jazyka sledujte, lajkujte, píšte 😊

Znaky na dnes: 入口 rùkǒu vchod a 出口 chūkǒu východ
Ak sa niekedy vyberiete do Číny alebo na Taiwan, tieto dve slová uvidíte na každom kroku. Označujú vchod a východ v metre, na železničných staniciach, na letisku, v obchodných centrách, pri historických pamiatkach, parkoch. Patria medzi prvé čínske nápisy, ktoré si väčšina turistov zapamätá. Aj ja si ich pamätám z mojej úplne prvej cesty v Číne, boli to jedny z prvých znakov, ktoré som sa naučila.
Všetky tri znaky majú veľmi starý pôvod.
入 rù pôvodne znázorňoval špičku predmetu, ktorá vchádza dovnútra. Odtiaľ vznikol význam vstúpiť, vojsť,
出 chū je piktogram, ktorý v najstarších podobách zobrazoval rastlinu vyrastajúcu zo zeme, teda niečo, čo vychádza na povrch. Odtiaľ pochádza význam vyjsť, vychádzať,odísť.
口 kǒu znamená ústa, ale v často aj otvor či miesto, ktorým sa prechádza dnu alebo von.
Keď si zapamätáte znaky 入口 a 出口 , orientácia v Číne bude hneď o niečo jednoduchšia.

Znaky na dnes: 粉丝 fěnsī – fanúšik
Jazyk je ako živý organizmus, neustále sa mení, vyvíja. Aj preto sa nedá jazyk nikdy úplne naučiť – stále vznikajú nové slová, nové trendy a použitie slov sa mení. Znaky 粉丝 fěnsī mali pôvodne tiež úplne iný význam, v minulosti sa týmto slovom označovali iba tzv. sklenené cestoviny vyrobené najčastejšie z mungo škrobu. Lenže globálny vplyv angličtiny sa nevyhol ani čínskej internetovej kultúre, a tak sa vďaka fonetickej podobnosti s anglickým slovom fans začalo slovo 粉丝 fěnsī používať aj vo význame fanúšik, či dokonca follower, sledovateľ :-D
Kedysi som sa venovala etnologickým témam, konkrétne farebnej symbolike v Číne. Dnes by som do svojej práce určite zahrnula aj internetový slang, napríklad aj ten, ktorý súvisí so slovom 粉丝 fěnsī. Používa sa totiž aj výraz 黑粉 hēifěn, doslova čierny fanúšik, teda hejter.
Pre ďalšie znaky a zaujímavosti sa staňte 粉丝 fěnsī tejto stránky :-D

Znaky na dnes: 桃子 táozi – broskyne
Broskyne majú v čínskej kultúre hlboko zakorenený symbolický význam, považujú sa za symbol dlhovekosti. Podľa taoistickej mytológie Kráľovná Matka Západu 西王母 Xī Wángmǔ, vznešená nebeská vládkyňa, ktorá sídli na h**e 昆仑 Kūnlún, pestuje vo svojej nebeskej záhrade broskyne nesmrteľnosti 仙桃 xiāntáo. Tieto broskyne dozrievajú raz za niekoľko tisíc rokov a kto ich zje, stane sa nesmrteľným. Tento motív sa dostal do širšieho povedomia aj mimo Číny vďaka románu Cesta na západ 西游记 Xīyóujì, kde sa opičí kráľ 孙悟空 Sūn Wùkōng vláme do záhrady, zje zázračné broskyne a vyvolá veľký rozruch.
Broskyne teda symbolizujú nesmrteľnosť a preto sú vhodným darom pri oslavách narodenín, zvlášť vyšších okrúhlin. Mimo sezóny sa používajú sladké parené buchtičky z cesta vytvarované a zafarbené tak, aby pripomínali broskyňu 😊. Aj výtvarné stvárnenie broskýň sa často vyskytuje na obrazoch či porceláne určenom na oslavy vysokého veku.
Pre ďalšie znaky a zaujímavosti sledujte, lajkujte, píšte :-)

三观 sānguān je pojem, ktorý sa veľmi často vyskytuje v bežných rozhovoroch a aj v online prostredí. Označuje niečo, čo by sme my nazvali hodnotový systém, svetonázor. Doslova tri (三 sān) pohľady, názory (观 guān), keďže podľa tejto myšlienky je hodnotový systém človeka zložený z troch častí:
世界观 shìjièguān – pohľad na svet, svetonázor
人生观 rénshēngguān – pohľad na život, životná filozofia
价值观 jiàzhíguān – hodnotový systém, pohľad na hodnoty
三观 je súhrn týchto troch oblastí, základné presvedčenia, hodnoty a postoj k svetu.
Pojem 三观 sānguān nemá čínsky pôvod, pochádza zo západného sveta, ale je to niečo, čo sa v čínskej kultúre udomácnilo a vďaka internetu sa výraz stal súčasťou bežnej hovorovej čínštiny. V dnešnej Číne sa výraz 三观 sānguān používa veľmi často pri diskusiách o partnerských vzťahoch a o výchove detí, pri hodnotení filmových postáv, pri diskusiách o životných cestách a cieľoch mladých ľudí. Keď niekto povie 三观不合sānguān bù hé, naše hodnoty sa nezhodujú, je to často dôvod, prečo vzťah, spolupráca alebo priateľstvo nefunguje.
Pre ďalšie čínske slová, znaky a zaujímavosti sledujte, lajkujte, píšte 😊

Spoznali by ste toto mesto? :-D Ja veru nie :-D
Našla som doma staré pohľadnice zo Šanghaja, myslím, že z mojej prvej cesty cca. v roku 1996. Už vtedy bol Šanghaj moderné, rýchlo sa rozvíjajúce mesto, a keďže u nás na Slovensku v tom čase nič podobné nebolo, jeden deň som si spravila výlet "k tým mrakodrapom". Odviezla som sa metrom, vystúpila som na danej zastávke a pozerala som na výškové budovy kamsi h**e do neba :-D Neuveriteľné, však? Vtedy ich tam bolo niekoľko desiatok, jedna malá hypermoderná biznis štvrť.

Ako trávite leto? My sme boli včera v zoologickej záhrade a videli sme okrem iného aj dlhokrkého jeleňa, teda žirafu 长颈鹿 chángjǐnglù.
Aj niektoré iné názvy zvierat sú v čínskom jazyku podobné skladačky, pozrite sa:
熊猫 xióngmāo – panda (medvedia mačka)
河马 hémǎ – hroch (riečny kôň)
袋鼠 dàishǔ – kengura (vrecková myš)
猫头鹰 māotóuyīng – sova (mačkohlavý orol)
海象 hăixiàng – mrož (morský slon)
A čo myslíte, čo je 壁虎 bìhǔ múrový tiger? :-D
Pre viac znakov a zaujímavostí sledujte, lajkujte, píšte :-)