Ústav divadelnej a filmovej vedy - ÚDFV SAV

31/07/2026

📢 Výzva na prihlasovanie príspevkov na 23. ročník medzinárodnej Banskobystrickej teatrologickej konferencie 🎭 👩‍🏫

Kedy a prečo (ne)veríme divadlu?

📅 21. – 22. november 2026
📍 Banská Bystrica

Organizátormi konferencie sú Fakulta dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici a Ústav divadelnej a filmovej vedy Centra vied o umení Slovenskej akadémie vied.

Tohtoročná konferencia sa zameriava na fenomén dôvery v divadle – skúma, ako vzniká, čo ju posilňuje alebo narúša a akú úlohu zohráva v tvorivom procese, scénickom diele, vzťahu medzi javiskom a divákom, ako aj v širších spoločenských, etických a pedagogických súvislostiach.

📝 Prihlášky na konferenčné príspevky je potrebné zaslať prostredníctvom vyplneného registračného formulára na e-mail [email protected] najneskôr do 10. septembra 2026.

📄 Viac informácií nájdete v priloženom súbore.

22/07/2026

👀 OČAMI PAMÄTNÍKA O ROKOCH SLOBODY A NORMALIZÁCIE V DIVADLE 👀

📚 Druhé číslo Slovenského divadla uzatvára rozhovor Dagmar Podmakovej so Štefanom Fejkom (1949), najstarším a najdlhšie pôsobiacim divadelným dramaturgom. 🎤

Pred augustom 1968 mala jeho generácia pravdepodobne iné predstavy o budúcnosti 🤔, než vo svojej krajine (pre)žili nasledujúce dve desaťročia. Mnohé odpovede respondenta, vychádzajúce z dlhoročných skúseností zo Štátneho divadla v Košiciach (dnes Národné divadlo), možno zovšeobecniť na obdobné situácie v iných kultúrnych ustanovizniach.

„Názorová jednotnosť veľkých divadelných súborov bola vždy problémom, bez ohľadu na to, čomu mala slúžiť: či na podporu niečoho a či na odolávanie niečomu. Homogénnosť jestvovala vlastne ako imaginárna energia, ktorá, ak nebola tvorcom konkrétneho divadelného diela využitá alebo skrotená, vedela sa proti nemu aj vzoprieť. Je možné vytvoriť divadelnú generačnú výpoveď, generačné divadlo s kolektívom, ktorý je zo svojej podstaty multigeneračný?“

🎭 Celý rozhovor si môžete prečítať na webe SAV 👉

Slovenská akadémia vied vykonáva špičkový základný výskum, dlhodobý strategický a aplikovaný výskum a vývoj a poskytuje prístup k vedeckej infraštruktúre.

19/07/2026

🎙 OD LENINA K TOLSTÉMU. LITERÁRNÍ A DRAMATICKÉ VYSÍLÁNÍ ČESKOSLOVENSKÉHO ROZHLASU ZA NORMALIZACE 🎙

📚 Rubriku Štúdie v druhom čísle Slovenského divadla uzatvára príspevok rozhlasového teoretika Tomáša Bojdu, ktorý píše o špecifikách slovesnej tvorby v rozhlase v časoch normalizácie. 🎈 Štúdia mapuje vývoj rozhlasovej dramaturgie od šesťdesiatych rokov 20. storočia po obdobie normalizácie a predstavuje široké spektrum jej umeleckých výsledkov – od propagandistických inscenácií (Lenin), cez rutinné adaptácie klasickej literatúry (Strž), až po umelecky vrcholné diela (Vojna a mier). 🇷🇺

„O normalizaci v Československém rozhlase máme dnes k dispozici až překvapivé množství odborných publikací, a to jak v kontextu historiografického výzkumu personálních čistek, programových změn či strukturní proměny redakcí,3 tak v oblasti dramaturgie propagandistických pořadů,4 v přehledovém zkoumání vývoje rozhlasové hry v daném období,5 či v kontextu analytickém6. Jednotlivé publikace si přitom všímají, jakkoli obvykle spíše implicitně, že v krátkém období mezi druhou polovinou šedesátých let a prvními lety normalizace došlo k zásadní proměně dramaturgického směřování.“

👉 Štúdia je plne dostupná na webe SAV 👉 https://www.sav.sk/?lang=sk&doc=journal-list&part=article_response_page&journal_article_no=44714

15/07/2026

📖 MILAN KUNDERA, PETER ŠEVČOVIČ A KAMARÁTKA PRE NÁS DVOCH. POZNÁMKY KE GENEZI A INTERMEDIALITĚ JEDNOHO DÍLA 📖

🕵 Perspektívy skúmania dramatického umenia v období normalizácie v Československu ďalej rozširuje z literárnodramatického hľadiska literárna historička a teatrologička Lenka Jungmannová. Tá sa vo svojej štúdii sústreďuje na genézu slovenského televízneho seriálu Kamarátka pre nás dvoch (1975), autorsky podpísaného Petrom Ševčovičom. Z jej výskumu totiž vyplýva, že pôvodcom bol český dramatik Milan Kundera, ktorý v tom čase už nemohol verejne publikovať v Československu, a tak mu niektorí jeho známi prepožičali svoje mená. 😎

„Když Milan Kundera uprostřed roku 19701 opustil filmovou fakultu Akademie múzických umění a zároveň ztratil možnost publikovat, rozhodl se, že bude díla uveřejňovat pod jmény svých známých, navíc i v médiích, jež dříve nevyhledával – v rozhlase a televizi.2 V období jeho neoficiální tvorby vzniklo nejméně šest dramat. V postavení zakázaného spisovatele přitom pečlivě zvažoval, jaké náměty a postupy zvolí a které kolegy osloví, neboť při prozrazení mohl režim zástupné autorství vyhodnotit jako trestný čin. Kromě studentů, jejichž ročník od září roku 1967 vedl a s nimiž se setkával i po odchodu z fakulty,3 Kundera za tím účelem navázal kontakty v různých institucích.“

👉 Celý text je plne dostupný na webe SAV 👉 https://www.sav.sk/?lang=sk&doc=journal-list&part=article_response_page&journal_article_no=44713

12/07/2026

🎎 PERZEKÚCIA TRADIČNÝCH BÁBKAROV NA SLOVENSKU V ROKOCH 1948 – 1989 🎎

Tému normalizačného obdobia v Československu a jeho vplyvu na divadelné umenie ďalej rozvíja štúdia Juraja Hamara, ktorý zameriava pozornosť na vývoj kočovného bábkarstva u nás, na legislatívu od konca štyridsiatych rokov, ktorá neraz bránila jeho rozvoju. Perzekúcie rodinných tradícií sa začali už v päťdesiatych rokoch 20. storočia, keď po takzvaných prehrávkach, respektíve kvalifikačných skúškach pred komisiou, len niektorí z nich dostali povolenie hrať pre verejnosť, spravidla pre školy. Neskôr pokračovalo kladenie prekážok inou formou, ktorú Hamar sprítomňuje archívnym výskumom a dokladá na rodine Anderlovcov. 👩‍👩‍👦‍👦 🎭

⛔ „Perzekúcie tradičných kočovných bábkarov v totalitnom režime majú pre súčasnosť závažné dôsledky. Oficiálne inštitúcie nemali záujem o dokumentáciu alebo výskum kočovného bábkarstva. Mnoho artefaktov – bábok, rekvizít a dekorácií – sa rozpredalo a vyviezlo do zahraničia, kde ich kupovali zberatelia starožitností. Potomkovia bábkarských rodov sa k tradíciám svojich predkov nehlásia, pretože sú dodnes stigmatizovaní pocitom hanby, keďže ich režim označoval za nebezpečné živly, komediantov a ľudí, ktorí sa vyhýbajú „poctivej práci“. To všetko dnes sťažuje rekonštrukciu autentického repertoáru a performatívnych praxí.“

👉 Celý text Juraja Hamara si môžete prečítať na webe SAV 👉 https://www.sav.sk/?lang=sk&doc=journal-list&part=article_response_page&journal_article_no=44712

09/07/2026

📚 V druhom čísle Slovenského divadla, ktoré prináša spätné pohľady na dramatické umenie v časoch normalizácie, nájdete aj štúdiu teatrologičky Nadeždy Lindovskej ČECHOV, PIETOR, SHAKESPEARE, KUKURA: NORMALIZAČNÝ PLATONOV (SND, 1979) 👬 🎭

✍ Autorka v nej predostiera výklad inscenácie hry Antona Pavloviča Čechova Platonov (1979) v réžii Miloša Pietora a jej význam v normalizačnej spoločnosti zo súčasného hľadiska. Zo spätnej analýzy interpretácie textu a jeho javiskového obrazu možno aj dnes chápať Platonova ako generačnú výpoveď tridsiatnikov a štyridsiatnikov o frustrácii zo života v čase reálneho socializmu. 🧧

„Režisér Pietor sa už na začiatku svojej umeleckej kariéry zaradil medzi tých divadelníkov, ktorí s mchatovským klišé polemizovali (napr. Otomar Krejča, Jozef Budský). Predstavil Čechova ako nadčasového, aktuálneho autora, novátora a predchodcu svetovej drámy 20. storočia. Usiloval sa odstrániť z jeho hier mchatovské sentimentálne nánosy tzv. pastelových tónov, clivej nálady nedopovedanosti a márnej túžby za lepším životom.“

👉 Viac na webe SAV 👉

Slovenská akadémia vied vykonáva špičkový základný výskum, dlhodobý strategický a aplikovaný výskum a vývoj a poskytuje prístup k vedeckej infraštruktúre.

06/07/2026

🌩 POCHMÚRNE ZAČIATKY NORMALIZÁCIE V SLOVENSKOM DIVADLE ⛈

📚 Druhé číslo Slovenského divadla je zamerané na retrospektívny pohľad na divadelné, televízne a rozhlasové umenie v časoch normalizácie v Československu. 👮 🔴

Číslo otvára štúdia samotnej editorky Dagmar Podmakovej, ktorá sa zameriava na prvé roky normalizačného obdobia v Československu a približuje jeho východiskový stav, zmeny po invázii vojsk piatich krajín do Československa v auguste 1968, upevňovanie moci komunistickej strany v krajine a jej dopady na kultúru. Pripomína viaceré opatrenia ideologického charakteru, ktoré mali vplyv na umeleckú tvorbu a na príklade Slovenského národného divadla dokumentuje zásahy KSČ a ministerstva kultúry do života organizácie a jej pracovníkov. Približuje aj menej známe či neznáme čriepky z príbehov umelcov akými boli Milan Lasica, Július Satinský či Peter Karvaš, aj z doposiaľ nezverejnených dokumentov, ktoré otvárajú otázku moci riadiaceho orgánu a osobných záujmov jednotlivca v jeho službách.

❓ „Položme si pomyselnú otázku, ako sa cítil Novomeský, tento slovenský komunistický politik, ľavicový intelektuál, básnik, ktorý bol v päťdesiatych rokoch minulého storočia nespravodlivo odsúdený a neskôr rehabilitovaný, keď sa do nemilosti politikov dostali jeho priatelia zo spisovateľskej a širšej kultúrnej obce i tisíce obyčajných ľudí tak, ako to zažívala jeho generácia dvadsať rokov predtým. Pretože normalizácia a jej spoločensko-politické dôsledky tiež poznačili životy miliónov občanov ČeskoSlovenska vo všetkých sférach. V oblasti divadelného umenia sa preukázala viacerými viditeľnými prejavmi mocenského vplyvu z rôznych stupňov štruktúr komunistickej strany a štátnej správy. Odzrkadlili sa nielen v personálnom obsadzovaní riadiacich funkcií, schvaľovaní dramaturgických plánov, textov pôvodnej a prekladovej dramatiky či výsledného inscenačného tvaru, ale často aj v osobnej nevraživosti jednotlivcov voči konkrétnym ľuďom.“

🎈 Celý článok je plne dostupný na webe SAV 👉

Slovenská akadémia vied vykonáva špičkový základný výskum, dlhodobý strategický a aplikovaný výskum a vývoj a poskytuje prístup k vedeckej infraštruktúre.

02/07/2026

📚 Vyšlo druhé číslo časopisu Slovenské divadlo (74/2026), ktorého editorkou je teatrologička Dagmar Podmaková.

Tematické číslo prináša retrospektívny pohľad na divadelné, televízne a rozhlasové umenie v období normalizácie v Československu. V čase, keď sa pojem normalizácia opäť objavuje vo verejnom diskurze, sa autori a autorky vracajú k otázkam politických tlakov, cenzúry, ideologickej kontroly, ale aj k osudom tvorcov a umeleckým dielam, ktoré vznikali napriek dobovým obmedzeniam. ❌

📖 Obsah čísla:

🔹 Dagmar Podmaková – Pochmúrne začiatky normalizácie v slovenskom divadle
🔹 Nadežda Lindovská – Čechov, Pietor, Shakespeare, Kukura: normalizačný Platonov (SND, 1979)
🔹 Juraj Hamar – Perzekúcia tradičných bábkarov na Slovensku v rokoch 1948 – 1989
🔹 Lenka Jungmannová – Milan Kundera, Peter Ševčovič a Kamarátka pre nás dvoch. Poznámky ke genezi a intermedialitě jednoho díla
🔹 Tomáš Bojda – Od Lenina k Tolstému. Literární a dramatické vysílání Československého rozhlasu za normalizace

🎙️ Rozhovor
🔹 Štefan Fejko – Dagmar Podmaková – Očami pamätníka o rokoch slobody a normalizácie v divadle

✨ Všetky štúdia sú plne dostupné na našom webe 👉 https://www.sav.sk/?lang=sk&doc=journal-list&part=list_articles&journal_issue_no=11118132

📚 Prajeme inšpiratívne čítanie!

01/07/2026

Gratulujeme nášmu kolegovi Karolovi ku krstu knihy Karol Machata. Herec v zrkadle dejín 🥳👏

Monografia vyšla v spolupráci s Divadelný ústav.

26/06/2026

Aj naše leto patrí festivalom ☀🎭

Kým náš riaditeľ Martin Palúch sa "potí" na IFF Art Film Košice, ďalší naši kolegovia a kolegyne, doktorandi aj doktorandky sú tento týždeň súčasťou festivalu Dotyky a spojenia.

Elena Knopova pôsobí ako členka dramaturgickej rady festivalu a priamo sa podieľa sa na jeho programovej koncepcii. 💁 🗨

Náš doktorand Adam Nagy viedol diskusie s tvorcami a tvorkyňami inscenácií uvedenými v rámci sekcie Junior. 💬

Zuzka Timčíková tu realizuje výskum publika zameraný na divácke skúsenosti a recepciu festivalu i divadla. 🎭

Festivaly sú pre nás nielen miestom diváckych zážitkov a stretnutí, ale aj príležitosťou na výskum, odbornú reflexiu a živý kontakt s divadelnou praxou. 🔎 ✍