Filip Olsavsky - Body & Mind Balance

Ak ťa trápi tuhosť, bolesti tela alebo technika cvikov — mám pre teba 3 tipy, ktoré ti pomôžu s flexibilitou.

1. Aktívny strečing — trénuj viac dynamicky ako staticky, maj vždy vystretý chrbát, zapájaj panvu a rob to vedome - precítene.

2. Dych — s nádychom jemne povoľuj a s výdychom choď do napätia. Nervový systém aj svaly sa vedomým dýchaním uvoľňujú a sval povolí oveľa viac ako iba silou.

3. Správne načasovanie — strečing ráno, večer alebo pred tréningom, keď je nervový systém pokojný. Nie bezprostredne po tréningu. Po tréningu sa strečujem len zľahka. Skôr ako “cool-down”, alebo strečujem tú časť tela, ktorú som práve netrénoval.

Flexibilita nie je o námahe.
Je o správnom signáli, ktorý posielaš telu.

Ulož si to, alebo pošli niekomu, kto je takpovediac “drevo.”

Väčšina ľudí nehľadá nové informácie.
Hľadá novú motiváciu.

Ale pravda je…
problém často nie je v tom, že nevieš čo robiť.

Problém je v tom, ako nad tým premýšľaš.

👉🏽 čakáš na náladu
👉🏽 chceš rýchly výsledok
👉🏽 snažíš sa to robiť perfektne

Lenže takto sa nikam neposunieš.

Skutočná zmena je oveľa jednoduchšia…
ale menej „sexy“:

– robiť veci aj keď sa ti nechce
– opakovať základy dokola
– vydržať dostatočne dlho

Nie je to o extrémoch.
Je to o systéme, ktorý ťa podrží aj v dňoch, keď nemáš energiu.

konzistentnost

Vyhral som majstrovstvá sveta a myšlienka,
ktorá prišla, bola: „To je všetko?”

Dlho som naháňal výkon, uznanie, prvé miesto.
To dieťa vo mne chcelo byť najlepšie.

Keď som to dosiahol — prišla prázdnota.
Nie preto, že výkon nestojí za nič, ale preto,
že som budoval smerom von, nie smerom dnu.

Dnes viem, že skutočná sila nie je v trofejach.
Je v tom, čo zostane, keď trofeje zmiznú.

Celý rozhovor nájdeš na Spotify
— odkaz v BIO (linktr.ee/filipolsavsky)

Budem rád za tvoj pohľad v komentároch. 😉

Väčšina progresu vyzerá… dosť nudne.
Žiadne zázraky zo dňa na deň.
Skôr tie isté základy dokola… aj keď sa ti nechce,
aj keď nemáš náladu, aj keď by si najradšej nič nerobil.

Ale práve tam sa to láme.

Nie v momentoch, keď máš extrémnú motiváciu…
ale v dňoch, keď sa ti nechce a aj tak prídeš.

Konzistentnosť nie je sexy.
Ale je to dôvod, prečo sa niekto posúva… a niekto stále začína odznova.

Otázka je jednoduchá:
Vieš spraviť to, čo treba — aj keď sa ti nechce?

Väčšina ľudí si neuvedomuje jednu jednoduchú vec.

Tvoje telo nevie, či stres prichádza z práce alebo z tréningu.
Pre telo je to stále len záťaž.

Ak máš náročný týždeň, málo spíš a ešte k tomu tlačíš každý tréning na maximum, často sa neposilňuješ.
Len pridávaš ďalší stres do systému.

Tréning by mal telo stimulovať, nie ho postupne vyčerpávať.

Preto klientom vždy pripomínam jednu zásadu:
„Čím viac tlačíš na výkon, tým viac musíš dbať na regeneráciu. To je rovnováha.“

Ak chceš byť silný dlhodobo, potrebuješ vedieť nielen kedy pridať, ale aj kedy ubrať.

Silný človek totiž nie je ten, kto tlačí stále viac.
Silný je ten, kto dokáže včas spomaliť.

A čo ty — vieš ubrať včas, alebo ťa k tomu prinúti až tvoje telo?

Veľa ľudí si myslí, že sila závisí len od toho, koľko kilogramov zdvihneš alebo vytlačíš na lavičke.

Skutočná sila je však schopnosť regulovať seba – najmä v momente, keď to začne byť ťažké.

Keď príde tlak, telo reaguje prirodzene.
Zrýchli sa dych, myseľ začne tlačiť a chceš to mať čo najskôr za sebou.

Práve tam sa však učíš najviac.
Ak si dokážeš postrážiť dych a zostaneš pokojný, získavaš kontrolu.

V posilňovni netrénuješ len svaly.
Trénuješ svoju reakciu na tlak.
A tú istú reakciu potom využívaš v práci, vo vzťahoch či v náročných rozhovoroch.

Samotná váha je len nástroj.
Skutočný tréning je pokoj pod záťažou.

Zamysli sa:
Keď príde tlak, reaguješ automaticky… alebo vedome?



—
Prostredníctvom projektu Body & Mind Balance sprevádzam ľudí k udržateľnému výkonu bez vyhorenia.

Často si ani neuvedomujeme, čo máme – až kým o to neprídeme alebo kým neuvidíme, ako vyzerá skutočný nedostatok.

Preto je fajn sa občas zastaviť a položiť si jednoduchú otázku:
„Aké by to bolo, keby som bol práve teraz vďačný?“

Chápem nie vždy nám hneď naskočí niečo, za čo môžeme byť skutočne vďačný. Preto vtedy odporúčam sa ísť pozrieť do nemocnice, do väzenia alebo na cintorín. Nie preto, aby si sa cítil zle, ale aby si si uvedomil, že veľa vecí berieme ako samozrejmosť.

Nie vždy sa zmení situácia, ale môže sa zmeniť to, ako sa na ňu pozeráme. Keď ti bude nabudúce ťažko, skús si len trochu pootočiť optiku.

Myšlienky prichádzajú samé, ale činy sú voľba. Aj ja mám pochybnosti, ale rozhodol som sa im čeliť. Nie je to jednoduché, ale oplatí sa to. 😉
Keď nabudúce príde hlas: nedokážeš to – nezbavuj sa ho. Len ho neposlúchni.

To je tréning vedomia.
To je Body & Mind Balance.

Stred tela (a tiež chodidlá), sú za mňa najviac prehliadané partie tela pri tréningu. A pritom tvoria základ pre každý tréning aj bežný život.

Autá nie sú môj biznis, ale sú mojou vášňou.
Rovnako ako pri tréningu, aj tu ma baví skúšať, porovnávať a vnímať rozdiely – nie cez hype, ale cez vlastnú skúsenosť.

Na námestí pri Eurovei som mal možnosť vyskúšať Tesla Model Y Performance, v rámci expozície pri otvorení novej predajne Tesla Bratislava (a pripravovaného servisu). Na testovaciu jazdu som sa prihlásil zo zvedavosti a som rád, že som to urobil. Som otvorený inováciám, no úprimne priznávam, že ma elektroauto zatiaľ nepresvedčilo natoľko, aby som vymenil spaľovák.

Čo sa mi páčilo:
– minimalizmus interiéru a funkčné riešenia
– bezpečnostné technológie (hoci hranica medzi pomocou a „šikanou“ je tenká)
– zrýchlenie, ticho a pokoj na palube

Čo mi chýbalo:
– pocit spojenia s autom
– spätná väzba vo volante
– možnosť vypnúť smerovku 😅

Mal som dojem, akoby som bol od auta odpojený. Funkčné, rýchle, inteligentné… ale bez duše. A pre mňa je práve to spojenie veľkou súčasťou zážitku.

Ak však niekto jazdí veľa, kratšie vzdialenosti a vie si auto doma nabiť, Tesla je veľmi rozumná voľba. Je to hlavne o potrebách a vkuse.

Pre mňa zatiaľ nie, ale som vďačný za skúsenosť.
Určite si to ešte niekedy zopakujem – možno s iným modelom alebo značkou.