Walter Hooper Library

Na Majstrovstvách Bratislavského kraja v šachu žiakov ZŠ dosiahla Narnia ten najväčší možný úspech: Náš Tomáš André vyhral prvé miesto. Odohral sedem partií, pričom šesť z nich vyhral a jednu zremízoval. Postupuje tak na Majstrovstvá Slovenska, ktoré budú už budúci týždeň v Nitre. Okrem neho si čaro šachového turnaja mohlo vyskúšať i niekoľko ďalších detí z našej školy, s ktorými sme si takto spoločne mohli užiť nevšedný premýšľavý / strategický deň.

Jedna zo sobôt v uplynulom mesiaci: Narniu navštívili hostia z Vyškova na Moravě, Vážanov, Brna, Viedne, Prostějova, Olomouca či iných miest… Pri tejto príležitosti sa tu s nimi - a navzájom medzi sebou - stretlo asi 120 členov našej narnijskej komunity: deti i dospelí, prvý i druhý stupeň, z Bratislavy i z Pezinka, súčasní i niekoľko bývalých žiakov…
Pestrosť, rôznorodosť bola teda na oboch stranách.
A veľmi pestré, rôznorodé, bohaté bolo i to, čo nám naši zahraniční návštevníci priniesli. Vzhľadom na to, že všetci sú spojení s Komunita Deskoherního klubu Enn, dá sa tušiť, že išlo o rozmanité spoločenské hry. S ich pomocou sa tu hrali hry známe i neznáme, “klasiky” i horúce novinky, malé i veľké - ba i tie úplne najväčšie, ktoré si vyžadovali i 3 - 4 hodiny času, a ideálne i viac.
Ktorýsi filozof si raz povzdychol o knihách, že aj keby sme si ich nakúpili či pozháňali akokoľvek veľa, nemôžeme si už kúpiť čas na ich prečítanie… - Na tomto podujatí však, v prípade hier, tento problém akoby neplatil. Akoby nám títo naši hostia - vo všetkých tých veľkých pomaľovaných krabiciach - naozaj priniesli ešte i túto spomínanú nehmatateľnú komoditu. Urobili sme si tak, aspoň na jeden deň, hojnosť všetkého: Dalo sa vyskúšať naozaj veľa hier, a bolo možné si naplno a nerušene užiť i tie najkomplexnejšie a najväčšie z nich.
A ak sa niečo predsa len nestihlo, je to len podnet na to, aby sme niečo podobné urobili aj v budúcnosti. Ďakujeme všetkým, ktorí prišli, a ďakujeme výprave z https://www.deskoherniklubenn.cz/ za ich čas, znalosti, vášeň pre túto oblasť a za inšpiráciu, aby sme sa k nim v tomto smere pripojili.

“Prežili sme úžasné príbehy a zmenili sme sa.”
“Naučili sme sa komunikovať - hovoriť pred druhými a počúvať druhých.”
“Naučili sme sa logicky myslieť a spolupracovať.”
“Naučili sme sa milovať knihy a získali sme chuť sami tvoriť.”
“Spoznali sme veľa priateľov na celý život.”
To sú niektoré z benefitov, ktoré ľuďom môžu priniesť stolové “hry na hrdinov” či “rolové hry”, najmä ak sa nimi zaoberajú dlhodobejšie.

Jednu z najnovších hier tohto typu, “Dračiu hliadku” (https://www.dracihlidka.cz/), si mohli záujemcovia z radov detí i dospelých vyskúšať počas nášho narnijského herného dňa. Vytvorilo sa tu postupne až 9 skupín, a každá sa na niekoľko hodín ponorila do svojho vlastného unikátneho príbehu. Tí, čo už niečo podobné poznali, vedeli, do čoho idú a veľmi sa na to tešili. Potešujúce je však i to, že sme o takúto skúsenosť mohli obohatiť aj nových ľudí.

Výnimočnosť tejto aktivity spočíva v tom, že - na rozdiel od bežných hier - svojimi pravidlami vás nijako neobmedzuje v tom, čo môžete urobiť. Ste na dobrodružnej výprave a môžete urobiť/povedať/vyskúšať teoreticky čokoľvek, celkom tak, ako keby ste tam (na danom mieste) naozaj boli.
Hoci navonok stretnutie vyzerá len ako séria rozhovorov, popretkávaných hádzaním kockou - a príležitostne doplnených obrázkami, mapami, figúrkami… - v konečnom dôsledku môže vzniknúť ozajstný zážitok, o ktorom sa bude ešte dlho rozprávať - spomienky, ktoré sa nečakane vynoria i po dlhej dobe.

Silné dojmy, zážitky či spomienky však nie sú to jediné, čo nám po tejto udalosti ostalo: Ako dôkaz, že táto očarúca akcia nebola iba pekným snom, ale že to všetko sa “naozaj udialo”, nám Dračí Hlídka zanechala v knižnici manuály, doplnkové publikácie a ďalšie predmety. Je to pre nás možnosťou vrátiť sa, opätovne vzkriesiť tento zážitok a svojim vlastným spôsobom ho ďalej rozvíjať. Ďakujeme za tento dar, o ktorom veríme, že v našom prostredí môže mať ešte ďalekosiahle pozitívne následky.
Za to, že sa toto všetko v Narnii mohlo udiať, ďakujeme Deskohernímu klubu Enn z Vyškova na Moravě (Komunita Deskoherního klubu Enn, https://www.deskoherniklubenn.cz/). Vďačíme im za uskutočnenie tohto podujatia pre nás, ako aj za inšpiráciu, už za samotný nápad, že by sa takéto niečo mohlo a dalo u nás urobiť. Budeme sa tešiť na prípadnú ďalšiu spoluprácu.

Koncom minulého týždňa sa nám podarilo niečo krásne: druháci mali teambuilding na tému "spolupráca" - a v rámci neho hrali popoludní na galérii kooperatívne spoločenské hry. Do akcie sa ochotne zapojilo takmer dvadsať pomocníkov zo 6.-8.ročníka, ktorí skupinky druhákov v tejto aktivite sprevádzali. Mnohí pomocníci sa príslušné hry - niekedy i pomerne zložité - predtým poctivo učili či poctivo si ich "trénovali". A počas podujatia ich už trpezlivo a opakovane vysvetľovali svojim zverencom.
“Vysvetľovači” nielenže dobre ovládali všetky potrebné pravidlá, ale vedeli ich aj prirodzene pozmeniť či zjednodušiť tak, aby sa i menšie deti mohli tešiť z víťazstva či aspoň z hladkého priebehu hry. Niektorí dokonca pridali i dávku vlastnej fantázie, celkom vlastných pravidiel či spestrujúcich sprievodných aktivít, a dokázali tak zabaviť a udržať skupinu detí i pri takej hre, ktorá možno sama osebe, vo svojej pôvodnej podobe, nemusela byť až tak (dlho) "záživná".
Výsledok? Celá galéria bola pokrytá skupinkami detí, ktoré so záujmom objavovali nové výzvy a - nevyhnutne - i nových starších kamarátov, ktorí týmto hrám vdychovali dušu.
Prípravu podujatia sprevádzali i pochybnosti: Dokáže sa 75 malých detí v neskorších popoludňajších hodinách rýchlo a viac-menej samostatne rozdeliť do cca 16 skupiniek, stíšiť sa, sústrediť sa a takmer hodinu a pol premýšľať, taktizovať…? Našťastie, dopadlo to veľmi dobre - a bol to priam očarujúci pohľad, ako dokazujú i priložené fotky. Pre všetkých zúčastnených, či už starších alebo mladších, to bola nová a zaujímavá skúsenosť... - a pre mnohých určite i zdroj úprimnej radosti.

Nielen škola sa cez prázdniny zmenila, ale veľké prekvapenie čaká na všetkých i v našej knižnici: Za uplynulú dobu tu vyrástli mohutné zelené stromy, obťažkané knihami, pri strope poletujú papierové vtáčiky, postavená je tu nádherná "útulňa" s vakmi na ležanie či sedenie... A pokiaľ niekto nepodľahne už týmto lákadlám a zájde ešte i do druhej miestnosti, objaví tam "vodopád" z modrej látky i s rybami, ako aj tieňové divadlo... To všetko je súčasťou výstavy z Bibiany s názvom "Tiché putovanie".
Na stromoch tu nájdeme 130 "tichých kníh" z 35 krajín sveta. A prečo sú tieto knihy "tiché"? Pretože "nerozprávajú" - neobsahujú text, ale len obrázky. Práve vďaka tomu sa nám však môžu prihovárať oveľa zrozumiteľnejšie - aj keď sú z Číny, Iránu alebo Kolumbie...
Navyše, knihy tu nie sú "len tak" - i keď v peknom a zvláštnom prostredí - ale pre umocnenie zážitku sú prepojené i s nápaditými aktivitami: skladanie puzzle, hľadanie rôznych symbolov v knižnici, zoraďovanie obrázkov podľa správneho poradia, "obrázkový twister" pri ktorom majú deti rukami a nohami prepájať súvisiace ilustrácie, pátranie po krajine pôvodu knihy, a iné. Výstavu u nás máme do 13.októbra.

Aktivity k mesiacu knihy

Ako môže súvisieť "prvácke mačiatko" s "prvou misiou jazdcov v čase", s "prvými slzami" a "prvými bozkami"...? Odpoveď je zjavná: je to rovnaká súvislosť, ako následne medzi "dvomi vežami" a "dvojčatami v akcii". Alebo ako medzi "päťkou z nudy" a "bitúnkom číslo 5". Okrem toho, že si môžeme začať predstavovať nejaký fascinujúci príbeh, ktorý by tieto rôznorodé obrazy naozaj v sebe prepájal, môžeme i jednoducho skonštatovať: Sú to všetko knižné tituly, ktoré majú v názve "čísla". Práve to je jedno zo zadaní v narnijskej čitateľskej výzve, ktorú pripravila naša pani učiteľka Katka Štadler. Výzva vedie deti k tomu, aby si našli a prečítali knihy na základe rôznych neštandardných kritérií. Jednému z týchto kritérií sme preto venovali i našu aktuálnu výstavku.

Počas dištančného vzdelávania mohli deti z druhého stupňa zažiť online besedu s Braňom Jobusom, na ktorej si vypočuli aj ukážku z jeho knihy "Ako šarkan Kyber Šikana pristál na streche základnej školy". Po návrate do Narnie sa s jeho dielom môžu stretnúť i vo fyzickej podobe - v našej knižnici.

V uplynulých dňoch sme sa dozvedeli smutnú správu o úmrtí osobnosti, podľa ktorej bola pomenovaná naša knižnica. Walter Hooper (27.3.1931 - 7.12.2020) bol spisovateľ, literárny kritik a posledný tajomník C.S.Lewisa. V dňoch 12. a 13.mája 2010 poctil svojou návštevou našu školu a do školskej knižnice, odvtedy nesúcej jeho meno, daroval i niekoľko kníh o Narnii a jej autorovi. Na druhom stupni sme si teraz pána Hoopera pripomenuli prostredníctvom "Veľkej narnijskej hry". Témou tejto hry, súťaže, akejsi "online pátračky", bola práve pozoruhodná a pritom málo známa skutočnosť, že s C.S.Lewisom sme prepojení nie iba "myšlienkovo" - ale aj prostredníctvom kontaktu s človekom, ktorý C.S.Lewisa osobne poznal a bol mu blízky v poslednom období jeho života. Séria online úloh pre deti kulminovala požiadavkou zistiť meno tohto človeka, kto to bol... Názov našej knižnice, ako i obraz Waltera Hoopera, ktorý visí pri vstupe do nej, tak pre mnohých návštevníkov už bude zrejme o niečo menšou "záhadou"... (hoci pre niektorých, práve naopak, bude možno záhadou ešte väčšou - v tom zmysle, že si to budú viacej všímať, viac reflektovať, a vyvolá to v nich viac otázok..- čo je len dobré.)

V piatok sme opäť zažili príjemný, vzrušujúci i poučný deň, na ktorý sme sa už dlhšie tešili - a na ktorý budeme zrejme i dlhšie spomínať: okresné majstrovstvá základných škôl v zrýchlenom šachu. Okrem toho, že sme zopakovali úspech z minulosti - umiestnenie sa na medajlových pozíciach a postup do krajského kola - v dievčenskej súťaži sme zažili i niečo celkom nové, čo určite stojí za zmienku: Po prvý krát v niekoľkoročnej histórii sa nám podarilo zdolať obávanú najlepšiu hráčku turnaja. Stalo sa tak niečo, o čom i samotný rozhodca predtým poznamenal, že je to prakticky "nemožné". Toto "nemožné" uskutočnila naša Terezka z 9.A (spôsobila tak, že v turnajovej miestnosti sa na okamih prestalo hrať, ako sa všetci otáčali smerom k príslušnému stolu a neveriacky opakovali senzačnú správu). Pokiaľ si naša reprezentantka pred začiatkom partie hovorila, že "to nemá ani zmysel hrať, to určite prehrám" - ukázalo sa, že sa mýlila, a že určite má zmysel byť vytrvalý a snažiť sa vydať zo seba to najlepšie. Dobré bolo aj to, že do našej výpravy sa pridali aj nové deti, ktoré si predtým o sebe nikdy nemysleli, že by mohli ísť na šachovú súťaž. Každý pritom zažil aspoň drobný úspech, nikto nezostal bez bodu. Ako to pekne zhrnul rozhodca: "toto bol turnaj, na ktorom boli víťazmi všetci".