januára 1919 v Rajci. V rokoch 1929 – 1936 študoval na reálke v Žiline. Doplňujúcu maturitu z latinčiny a filozofie si urobil v roku 1937 v Spišskej Novej Vsi. V rokoch 1937 – 1942 študoval na Právnickej fakulte Univerzity Komenského (Slovenskej univerzite). Svoje vedomosti a jazykové znalosti si zdokonalil na študijnom pobyte, keď získal Humboldtove štipendium. V rokoch 1939 – 1940 študoval na Konzulárnej akadémii vo Viedni. V rokoch 1942 – 1950 pracoval na Ministerstve zahraničných vecí (najprv Slovenskej republiky, potom Československej republiky) a pôsobil aj na veľvyslanectvách v Záhrebe, Sofii a Berlíne. V období medzi rokmi 1950 – 1967 sa pracovne nevenoval zahraničným a medzinárodným vzťahom, ktoré boli jeho srdcovou záležitosťou, ale pracoval v praxi, kde sa postupne a s ohľadom na ,,peripetie doby“ profiloval v práve duševného vlastníctva. Možno sa dá použiť v celkom neprenesenom význame ono známe ,,z núdze cnosť“, lebo je skutočnosťou, že svoju vedeckú i pedagogickú prácu v oblasti duševného vlastníctva sa Karol Rybárik usiloval robiť čo najpoctivejšie a stal sa v tejto oblasti naším popredným odborníkom, ktorého dnes právom zaraďujeme medzi nestorov. Od roku 1967 začal najskôr externe a koncom roka 1968 interne pracovať na Katedre občianskeho práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského, kde v roku 1967 úspešne obhájil kandidátsku dizertačnú prácu. Pôvodne sa mal spolupodieľať na budovaní Ústavu porovnávacej právovedy, ktorý v tom čase vznikol zásluhou prof. JUDr. Štefana Lubyho, DrSc. Ústav mal sprostredkúvať okrem iného aj kontakty so zahraničnými právnickými školami a vedeckými inštitúciami. V roku 1970 bol však zrušený a tak Karol Rybárik opätovne nevyužil jazykové znalosti a odborné skúsenosti z oblasti unifikácie práva a ,,vrátil“ sa k autorskému právu. Počas nasledujúcich rokov prispel ,,k zvýšeniu“ záujmu slovenských a českých odborníkov o oblasť autorského a vynálezcovského práva, ktoré bolo dovtedy na okraji odbornej pozornosti. Na Katedre občianskeho práva pracoval do roku 1991, keď vznikol na Právnickej fakulte Univerzity Komenského Ústav medzinárodných vzťahov pre prípravu pracovníkov zahraničnej služby, ktorého sa stal riaditeľom. Hneď v prvých rokoch nielen absolventi, ale aj študenti Ústavu saturovali Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky a dnes pracujú na dôležitých postoch v Slovenskej republike aj v zahraničí. Práve zásluhou Karola Rybárika sa profiloval študijný program a kontakty Ústavu, keď skúsenosti obdobných európskych inštitúcií boli vzorom a pomáhali spoluvytvárať činnosť Ústavu. Výsledky svedomitej a zanietenej práce Karola Rybárika sa prenášali a prenášajú do fungovania Ústavu aj po jeho odchode do dôchodku v októbri 1997. Prezident Slovenskej republiky pri príležitosti Dňa vzniku Slovenskej republiky v roku 1997 ocenil prácu doc. JUDr. Karola Rybárika, CSc. udelením štátneho vyznamenania Pribinovho kríža II. triedy za významné zásluhy o rozvoj slovenskej diplomacie. Docent Karol Rybárik v tom čase už chorľavel, zomrel 26.
