Ústav pamäti národa

Historik ÚPN Juraj Krištofík predstavil v podcaste Dejiny príbeh Jána Nepomuka Walla a publikáciu venovanú jeho memoárom.

Wallove spomienky približujú jeho život pred rokom 1918, obdobie prvej Československej republiky, Slovenského štátu aj udalosti po komunistickom prevrate v roku 1948.

Publikáciu Ľudový demokrat v „ľudovej demokracii“ vydal Ústav pamäti národa v spolupráci s mestom Stará Turá.

Podcast si môžete vypočuť na:

Pozdrav „Na stráž!“ dal hodiť do koša VYPLŇTE NÁŠ PODCASTOVÝ PRIESKUM: http://www.zabavavpodcastoch.sk/pr...

Odboj mal počas druhej svetovej vojny mnoho podôb. Začínal sa tichými prejavmi odporu, ilegálnou činnosťou a vytváraním tajných sietí. V mnohých krajinách postupne prerástol do organizovaného a ozbrojeného odporu proti okupantom a domácim režimom.

Práve týmto témam sa bude venovať medzinárodná vedecká konferencia Odboj v dobe a pamäti, ktorá sa uskutoční 10. a 11. novembra 2026 v Banskej Bystrici.

Konferencia sa zameria na formovanie rezistencie v Európe a vo svete počas druhej svetovej vojny, spoluprácu odbojových organizácií, protiodbojovú činnosť, represie, propagandu, ale aj na otázku, ako sa odboj uchováva, skúma a pripomína v historickej pamäti.

Pozornosť bude venovaná aj úlohe pamäťových inštitúcií pri výskume, vzdelávaní a prezentácii dejín odboja.

Abstrakty príspevkov je možné zasielať do 20. septembra 2026. Viac informácií o tematických okruhoch, podmienkach prihlasovania a organizačných pokynoch nájdete v konferenčnej výzve.

Partnermi podujatia sú Múzeum Slovenského národného povstania, Vojenský historický ústav, Ústav pamäti národa a Slovenská historická spoločnosť pri Slovenskej akadémii vied.

Ďalšie dôležité informácie, témy a termíny nájdete tu:https://muzeumsnp.sk/engine/wp-content/uploads/2026/06/SK_konferencna_VYZVA.pdf

Vyhlásenie tzv. štátnej Katolíckej akcie

V roku 1949 sa vláda snažila vyriešiť spor s katolíckou cirkvou. Režim sa rozhodol využiť Katolícku akciu, založenú ešte pápežom Piom XI. a poštátniť ju. Komunisti tvrdili, že Vatikán a biskupi sa odklonili od svojho poslania a dali sa do služieb „amerického dolára“.

Zakladajúca konferencia štátnej Katolíckej akcie sa konala 10. júna 1949 v Prahe a podľa štátnych úradov sa jej zúčastnilo 283 osôb, z toho 68 kňazov. Zo Slovenska to malo byť 39 kňazov. Bol prijatý Ohlas slovenských a českých katolíkov k veriacim v republike, ktorý síce formálne propagoval vernosť katolíckej cirkvi a poslušnosť cirkevnej hierarchii, ale súčasne protestoval voči akýmkoľvek príkazom zo zahraničia. Rozbehla sa podpisová akcia pre tento dokument.

Reakcia cirkevnej hierarchie bola promptná. Už 15. júna 1949 vydali pastiersky list s názvom Hlas československých biskupov a ordinárov v hodine veľkej skúšky, v ktorom odsudzovali Katolícku akciu a varovali pred ňou. Čítanie tohto listu sprevádzali rozsiahle nepokoje, v niektorých prípadoch klasifikované ako vzbury.

Najväčšie vzbury sa odohrali v Drahovciach, Čadci a v Levoči. Nepokojov sa malo zúčastniť cca 22 – 25 000 veriacich. Bolo odsúdených 467 osôb, súhrne na vyše 546 rokov.

Ohlas podpísalo na Slovensku zhruba 80 000 osôb, čo predstavovalo len asi 4 % dospelých veriacich. Mnohí z nich neskôr odvolali svoje podpisy.

9. júna si pripomíname Medzinárodný deň archívov.

Pre Ústav pamäti národa má tento deň osobitný význam. Archív patrí medzi kľúčové súčasti ústavu a zohráva dôležitú úlohu pri sprístupňovaní dokumentov z obdobia neslobody.

Za viac ako dve desaťročia sa podarilo vybudovať rešpektované archívne pracovisko, ktoré významne prispieva k napĺňaniu zákonného poslania ÚPN.
Archív Ústavu pamäti národa v súčasnosti spravuje 511 archívnych fondov a zbierok, viac ako 2560 bežných metrov archívnych dokumentov, historickú knižnicu bývalého Ústavu marxizmu-leninizmu ÚV KSS a rozsiahlu zbierku dobovej tlače.

Práca archívu umožňuje verejnosti prístup k dokumentom, ktoré sú dôležitým zdrojom poznávania a skúmania obdobia neslobody na Slovensku.

Prečo je dôležité pamätať si obdobie neslobody?

Ústav pamäti národa spúšťa nový podcast Fragmenty, venovaný obdobiu neslobody na Slovensku v rokoch 1939 až 1989.

V jednotlivých epizódach sa budeme venovať témam spojeným s fašistickým a komunistickým režimom, politickým prenasledovaním, porušovaním ľudských práv, cenzúrou, odporom, historickou pamäťou aj tým, ako sa dejiny vysvetľujú a pripomínajú dnes.

Prvá epizóda je venovaná samotnému Ústavu pamäti národa.

Hosťom je Jerguš Sivoš, predseda Správnej rady ÚPN, ktorý hovorí o vzniku inštitúcie, jej poslaní, práci s historickými prameňmi a o tom, akú úlohu majú pamäťové inštitúcie v súčasnosti.

Podcast Fragmenty si môžete vypočuť na platformách Spotify, YouTube a Apple Podcasts.

Spotify: https://shorturl.at/lFeWX
Youtube: https://shorturl.at/QQZOb
Apple Podcasts: https://shorturl.at/0pUOz

Po nastolení komunistického režimu v Československu v roku 1948 vznikla v okolí Jáchymova sústava pracovných táborov na ťažbu uránu pre sovietsky atómový program.

V rokoch 1949 až 1961 nimi prešlo takmer 70 000 väzňov. Žili v neľudských podmienkach a bez ochrany pred rádioaktívnym žiarením čelili ohrozeniu zdravia a života.

Tejto téme sa bude venovať seminár spojený s otvorením výstavy Jáchymovskí väzni, ktorý sa uskutoční 16. júna 2026 v Múzeum obetí komunizmu v Košiciach.

Súčasťou podujatia bude otvorenie výstavy a tlačová beseda so Zdeňkom Bauerom, autorom knihy Jáchymovské tábory, peklo, ve kterém mrzlo.

Registrácia je možná do 15. júna 2026 na mok.sk/registracia alebo telefonicky na čísle 0948 062 054.