Coachingplus

27/09/2026

Nedeľná chvíľka koučovania - dnes na tému symbolický interakcionizmus a jeho využitie v koučovaní.

Ak by sme túto sociálnu teóriu brali vážne, vychádzali by sme v dialógu s našimi klientmi z niekoľkých premís. Podľa symbolického interakcionizmu, ľudia sa vo svojich životoch vzťahujú k iným, aj problémom, na základe významov, ktoré pre nich nesú a aj konajú/nekonajú voči významom, nie voči faktom. Ako koučov by nás až tak nezaujímalo čo sa stalo, skôr, čo pre klienta niečo z toho, čo zažil znamená, napr. „Aký význam má pre vás to, že kolega nereagoval?“

Vysvetlené na príklade prokrastinácie, klient neodkladá projekt nie preto, že je „ťažký“, ale preto, že pre neho znamená riziko zlyhania. Kouč pracuje s významom, nie s úlohou. Významy vznikajú v interakcii. Kouč pomáha klientovi vidieť, že jeho interpretácie sú sociálne naučené, nie objektívne. Kouč napríklad skúma s klientom „Kto vám pomohol vytvoriť tento význam?“ alebo "Ako by to interpretoval niekto iný?“

Napokon, významy sa neustále menia ďalšou novou interpretáciou. Kouč vytvára priestor, kde klient môže prehodnotiť svoje interpretácie a koučovanie sa tak stáva procesom rekonštrukcie významov. Nie je to však jednoduché, nestačí pozitívne myslieť, keďže sieť významov je súčasťou sociálnej reality, je vzťahovo zakotvená a naše interpretácie sú úzko spojené s interpretáciami mnohých iných okolo nás, či v našich spoločenstvách. Nejde teda o preformulovanie „kritiky od šéfa“ na „príležitosť pre rast“, ale o zmeny významov a ich potvrdenie v interakciách viacerých ľudí.

Predstavme si, že klient odkladá rozhovor s kolegom, ktorý ho zranil poznámkou na porade. Na úvod práce by kouč skúmal význam, nie fakt. Kouč: Keď myslíte na tú poznámku, ktorá vás zasiahla… čo pre vás znamenala? Klient: Že ma neberie vážne. Ako keby som bol menej hodnotný. Kouč: Čiže nejde len o slová. Ide o vzťahový význam, ktorý ste tomu priradili. Klient: Áno. Nebol to len vtip. Pre mňa to bolo poníženie.

Následne kontextualizuje význam v interakcii. Kouč: Kde sa ten význam „poníženie“ vzal? V ktorej interakcii sa vytvoril? Klient: Asi v tom momente, keď sa ostatní zasmiali. To tomu dalo váhu. Kouč: Čiže význam nevznikol len z jeho slov, ale z reakcie skupiny. Klient: Presne. Keby sa nikto nesmial, asi by som to bral inak. Kouč: Čiže ide o to, čo ste zažili medzi ľuďmi, vo vašom tíme. Klient: To sedí. Ten smiech to celé „zafixoval“.

Ďalej skúmame ako význam ovplyvňuje konanie a sekvencie jeho tvorby. Kouč: A keď takto vidíte vzťah s kolegom a svoju hodnotu v ňom, keď takto vidíte ostatných, ako to ovplyvňuje vaše správanie? Klient: Vyhýbam sa mu. Nechcem s ním riešiť nič osobné. Kouč: Skúsme sa pozrieť na to, ako ste ten význam vytvorili. Čo bolo prvé, čo ste si pomysleli? Klient: „Robí si zo mňa srandu.“ Kouč: A čo bolo druhé? Klient: „Možno si myslí, že som slabý a možno aj ostatní.“ Klient: "Áno, postupne sa to vo mne skladalo." Kouč: "Poďme sa pozireť na to, ako neostať v pasci..."

Kouč ďalej podporuje klienta v hľadaní rôznych sociálnych alternatív významu. Kouč: Ako by ten istý moment interpretoval niekto iný? Napríklad človek, ktorý má s humorom dobré skúsenosti. Aký typ humoru sa používa vo vašom tíme? Kedy sú momenty, že vás nezraňuje a že sa k nemu viete pridať? Aké reakcie by vás posilnili, aby ste vedeli skúmať rôzne interpretácie toho, kto si čo o vás myslí... Atď. Atď.

Význam nie je pevný. Je vzťahový a naučený. Vždy je tak možno hľadať nové interpretácie, ktoré by pomohli v ďalšej interakcii. Kouč: Čo by ste potrebovali skúsiť, alebo zažiť, aby ste si overili, či to bolo a je iba o vás, alebo o niečom inom, napr. o tom, že kolega chcel byť vtipný pred ostatnými? Alebo: Ako inak sa dá skúmať to, čo sa vo vzťahu s kolegom a medzi kolegami deje? Ak by ste mali viac možností, alebo si overili vaše predpoklady, čo to môže zmeniť vo vašom správaní s kolegom? Klient: Môžem s ním hovoriť normálne. Už to nie je „ten, čo ma ponížil“. Kouč: A čo je teraz? Klient: „Ten, kto chcel byť vtipný.“

V tejto hypotetickej, pre účel statusu hodne skrátenej a zúženej verzii práce klient pomenoval vzťahový význam, ktorý riadil jeho správanie, videl, že význam vznikol v interakcii skupiny, nie v samotnom výroku, rozpoznal interpretačný proces (kroky, nie jeden moment) a pochopil, že význam je sociálne naučený a nie je objektívny. Následne dokázal význam reinterpretovať tak, aby podporoval funkčné správanie a získal nový vzťahový rámec, ktorý mení jeho konanie. To je podstata symbolického interakcionizmu v koučovaní. Nabudúce, pre fanúšikov, aj etnometodológia a potom ďalšie sociálne teórie v praxi...

26/09/2026

Mam obavu o socialnu pracu na Slovensku.

Kedysi, ked som studoval, viedol som vasnive diskusie s mojimi pedagogmi (neskor kolegami) o tom, ako neterapeutizovat, alebo odterapeutizovat socialnu pracu. O tom ako preniest studentom to, co je sucastou tejto prezentacie, ktoru zdielam a ako to prenasat do praxe prace s klientmi.

Potom som viedol zvysok profesneho zivota v oblasti socialnej prace vasnive, casom zufale diskusie s kolegami z praxe, najma vo verejnom aj statnom sektore (ngo v tom case nastastie ako tak myslelo este v sulade s fundamentami discipliny) o tom, ze socialna praca nema byt to, co sa nazyva charita a ani robit to, co ma robit uradnik (pripustam administrativny rozmer socialnej prace a pozicie street level bureaucracy). Najhorsie diskusie o tejto teme boli s uradnikmi, ktori maju tendenciu si socialnych pracovnikov privlastnovat.

Velky problem vidim v neprepojeni teorie a praxe a v chybajucich modeloch dobrej praxe. O na dokazoch zalozenej socialnej praci v nasich krajoch len snivam. Nechce ju asi nikto (zopar). Ale to sa tyka aj inych pomahajucich profesii na Slovensku. Aj preto zdielam tento webinar. Vrelo ho odporucam celemu kolegovstvu. Odporucam ho aj autoritam zo statnej spravy z roznych rezortov. Bolo by fajn ak si ho pozru aj ine pomahajuce profesie aby videli ze sa nikomu neserieme do kapusty. Webinar vam umožní vidieť nasu teoriu a to, že sociálna práca nie je právo, nie je psychológia ani psychoterapia, nie je pedagogika, či sociálna politika a hlavne sociálni pracovníci/čky nie sú úradníci/čky a to ani ak pracujú na pozícii pani Zubatej z filmu Kolja

Ak chcete viac, mame dobry karentovany casak - socialniprace/socialnapraca, mame vlastny zakon, tradiciu odboru od prvej republiky, nasu komoru, ktora vydava licencie na samostnu prax a este hrbu neriesenych problemov. Uz len aby sme uplne nezanikli - lebo sa mi zda, ze nie sme od toho daleko.

The video is prepared for my class, SW220: Generalist Social Work P...

25/09/2026

Vyborny webinar. Zaklady ale vobec nie banalne. Predsa len viem, preco som v EMCC.

9 September 2026Ana M. Marin (EMCC Romania) and Claire Khattar (O...

24/09/2026

Prečo mám rád transakčnú analýzu? Tu je zopár odpovedí z rôznych TA škôl.

Claude Steiner: „Mám rád TA, lebo dáva ľuďom jazyk, ktorý je jednoduchý, pravdivý a oslobodzujúci.“

Fanita English: „TA mám rada, pretože ukazuje, ako si ľudia vytvárajú svoje scenáre – a ako ich môžu zmeniť.“

Stephen Karpman: „TA milujem, lebo nás učí vidieť interakcie s jasnosťou, akú má len Martian bez predsudkov.“

Jacqui Schiff: „TA mám rada, lebo dáva nádej na hlboké uzdravenie tam, kde pôvodné vzťahy zlyhali.“

Aaron Schiff: „TA mám rád, pretože umožňuje vytvoriť nový vzťah, ktorý môže napraviť staré zranenia.“

Mary Goulding: „TA milujem, lebo umožňuje ľuďom urobiť nové rozhodnutia o svojom živote – rýchlo a hlboko.“

Bob Goulding: „TA mám rád, pretože dáva človeku slobodu zmeniť to, čo kedysi prijal ako nevyhnutné.“

Carlo Moiso: „TA mám rád, pretože umožňuje pracovať s hlbokými intrapsychickými dynamikami tak, aby zostali zakotvené vo vzťahu.“

Richard Erskine: „TA mám rád, lebo spája kontakt, potreby a vzťah do jedného celku, ktorý je pre človeka prirodzený.“

Graeme Summers: „TA mám rád, pretože umožňuje spolutvorenie – zmena vzniká ako spoločné dielo terapeuta a klienta.“

Keith Tudor: „TA mám rád, lebo je od prírody politická, vzťahová a kontextová – presne taká, aká psychoterapia má byť.“

Helena Hargaden: „TA mám rada, pretože v nej vzťah nie je technika, ale živý priestor, v ktorom sa rodí zmena.“

Charlotte Sills: „TA mám rada, lebo dáva vzťahu centrálnu rolu – tam, kde sa skutočne deje liečenie.“

Ja? Pretože všetko vyššie spomenuté je pravda a vždy je čo objavovať.

Napríklad na Transakčná analýza a poruchy osobnosti - séria webinárov s Hanou Yavorskou TSTA (P)

22/09/2026

Dnes opat rubrika utorok s mentoringom na temu Poradenský proces a Poradenský proces s párom a rodinou

21/09/2026

Skupiny pre rodicov mozu mat vela podob a vela pristupov ako ich robit. My sa dnes budeme rozpravat o skupinach terapeutickeho rodicovstva tak ako ich robia Maria Tinova a Zuzka Zuzana Benkovičová Je to aj preto, ze pristupom ktore vychadzaju z teorie vztahovej vazby venujeme pozornost a povazujeme ich za inspirativne. A nemusite byt terapeuti, aby ste si myslienky a zrucnosti terapeutickeho rodicovstva aj v skupinovom formate osvojili.

Enjoy the videos and music you love, upload original content, and share it all with friends, family, and the world on YouTube.

20/09/2026

Nedeľná chvíľka koučovania - dnes opäť o tom ako využiť myšlienky Frankfurtskej školy. Minule to bola prvá generácia, dnes druhá a tretia.

Druhá generácia (o Habermasovi a jeho teórii komunikatívneho konania/jednania som sa učil v 90 na vysokej škole, napr. pri čítaní van der Laana) presúva kritickú teóriu ku komunikácii, dialógu a racionalite. Tretia generácia (Honneth) ju presúva k potrebe uznania, morálnej psychológii a sociálnym patológiám.

Habermas tvrdí, že spoločnosť možno chápať cez komunikatívnu racionalitu – schopnosť dosiahnuť porozumenie argumentmi, nie iba mocou - a to vo verejnom priestore, napr. v organizáciách. Tretia generácia, reprezentovaná napr. Honnethom, presúva kritickú teóriu k boju o uznanie – k tomu, ako jednotlivci a skupiny zažívajú neviditeľnosť, zahanbenie či degradáciu. Kritika spoločnosti sa deje cez analýzu negatívnej intersubjektivity (konflikt o uznanie).

Ak dôverujeme komunikatívnej racionalite sledujeme, či dialógy klientov smerujú k porozumeniu, alebo k moci. Príklad: Klient: „Šéf ma stále prerušuje, mám pocit, že moje návrhy nepočúva.“ Kouč: „Keď sa pozrieme na kvalitu komunikácie – čo bráni tomu, aby ste sa obaja dostali k porozumeniu? Je to rýchlosť, hierarchia, alebo spôsob argumentácie?“ Tu kouč pracuje s komunikatívnou racionalitou, nie s „nedostatkom sebavedomia“.

Kouč pomáha klientovi pomenovať, kde ho systém (KPI, výkon, hierarchia) vytláča z jeho životného sveta/lebenswelt, napr. jeho hodnoty, vzťahy, identitu. Príklad: Klient: „Nemám čas na premýšľanie, len plním úlohy.“ Kouč: „Kde v tvojej práci systém preberá kontrolu nad tým čo ti je vlastné, prirodzené, nad tvojím svetom? A čo potrebuješ, aby si ho získal späť?“

Kouč pomáha klientovi vidieť, kto má hlas a kto je umlčaný. Príklad: Klient: „Na poradách sa neviem presadiť.“ Kouč: „Ako vyzerá verejná sféra tvojej organizácie? Kto má legitimitu hovoriť? Kto je počúvaný? Kde je priestor pre argumenty?“

No a potom tu je tretia generácia. Kouč inšpirovaný jej myslením skúma, kde klient zažíva alebo nezažíva uznanie. Príklad:
Klientka po materskej: „Mám pocit, že som menej hodnotná.“ Kouč: „Pozrime sa na tri formy uznania – láska, právo, sociálne uznanie. Ktorá z nich je oslabená? A čo by ju posilnilo?“ Kouč zároveň pomáha pomenovať štrukturálne zdroje utrpenia. Príklad: Klient: „V tíme som neviditeľný.“ Kouč: „Ako sa prejavuje neuznanie? Je to ignorovanie, zľahčovanie, alebo zahanbenie? A čo by bolo znakom uznania?“

Kouč pracuje s tým, že konflikt nie je o úlohe, ale o identite. Príklad: Klient: „S kolegom sa stále hádame.“ Kouč: „Čo je predmetom boja o uznanie medzi vami? Kto chce byť videný ako kompetentný, kto ako lojálny, kto ako autonómny?“ Zároveň skúmanie toho, čo vytvára napätia premosťuje s kritickou teóriou, napr. problematizuje naratív toho, čo je „dobrá organizácia“, pričom tak pomáha klientovi definovať vlastné normy spravodlivosti. Príklad:
Klient: „V tejto firme sa necítim rešpektovaný.“ Kouč: „Aké normy uznania by mala organizácia spĺňať, aby bola pre teba spravodlivá? A ktoré z nich sú porušené?“

Ak porovnávame možnosti myšlienok využitia v prvej a druhej generácie v koučovacej praxi, Habermans kladie dôraz na otázku „Čo bráni porozumeniu medzi vami?", Honneth zdôrazňuje uznanie, zahanbenie a neviditeľnosť a pýta sa ako spoločnosť v konkrétnych situáciách vylučuje ľudí cez neuznanie a kde následne vznikajú sociálne patológie.

19/09/2026

V piatok 9.10. bude u nás na Záborského 29, v Coachingplus/AttaDome Una McCluskey.

Vecerné stretnutie stretnutie (17.30 až 20.00) s ňou bude na tému prenos a protiprenos a je predovšetkým pre tých z vás, ktorí sú súčasťou výcviku s Unou McCluskey, alebo Unu zažili na nejakom z jej webinárov, ktoré sme organizovali pre odbornú komunitu na Slovensku. Radi uvidíme aj našich absolventov/ky výcvikov vo vzťahovej väzbe, keďže stretnutie je vždy aj príležitosťou to be met as a person. Ak Unu nepoznáte, ale máte záujem o tému, neodmietneme vás.

Pre tých z vás ktorí nie sú z Bratislavy, ale chcú sa pripojiť, môžu byť na zoome. Angličtiny sa nebojte, stretnutie bude s prekladom.

A ak nemôžete v októbri, v decembri bude Webinár s Unou McCluskey - attachment v práci s rodinou, môžeme sa vidieť aj tam.

18/09/2026

V najblizsom obdobi sa budeme v rubrike piatok s tímovým koučovaním venovať Bionovým basic assuptions a okrem Biona sa pozrieme aj na jeho nasledovníkov v tejto tradícii práce so skupinami.

Basic assumptions sú akési stavy mysle skupiny/tímu, nevedomé obranné režimy, ktoré vznikajú pri úzkosti ako obrana pred ňou. Oproti nim stojí stav skupinovej mysle, ktorý Bion nazval working group, čo je stav, keď skupina, alebo tím dokáže úzkosť regulovať spoluprácou na úlohe, ktorá vyvhádza z primárneho cieĺa, alebo zmyslu skupiny/tímu.

Bion opisuje tri základné nevedomé skupinové režimy (basic assumptions): Dependency Fight–Flight a Pairing. Neskôr nasledovníci pridali ďalšie režimy, ktorým sa tiež budeme venovať. Stav, v ktorom tím skutočne pracuje na úlohe pomenoval pracujúca skupina. Ponúkam stručné vysvetlenie každého stavu mysle... budúci týždeň každý podrobnejšie a čo s ním v skupinovom, ale najmä tímovom koučovaní.

Dependency, alebo závislosť je kolektívna fantázia skupiny spojená s nevedomým očakávaním, že líder by mal skupinu živiť a chrániť. Dominantný sociálny obranný mechanizmus je idealizácia lídra alebo jeho „slova“. Dominantné afekty sú depresia, žiarlivosť, vina, alebo uctievanie.

Pairing, alebo párovanie je kolektívna fantázia spojená s túžbou, že niečo nové — nový človek alebo nová myšlienka — zbaví skupinu deštrukcie, nenávisti a beznádeje. Dominantným sociálnym obranným mechanizmom sú fantázie prostredníctvom utopického ideálu, ktoré živia nádej, dôveru, nadšenie, zúfalstvo, aj sklamanie.

Pri Fight–Flight (boj - útek) je kolektívnou fantáziou nevedomé presvedčenie, že existuje vonkajší nepriateľ, ktorý si vyžaduje buď boj, obranu alebo útek. Dominantným sociálnym obranným mechanizmom je projekcia a štiepenie a emocionálnu reakciu vidieť v podobe hnevu, nenávisti, strachu a v momentoch podozrievania.

Ďalší autori, po Bionovi, pridali ďalšie basic assuptions, ktoré si v skupinách, tímoch a organizáciách všimli.

Pri One‑ness je kolektívna fantázia mocné spojenie s „všemohúcou silou“, alebo oceánický pocit jednoty skupiny. Dominantným sociálnym obranným mechanizmom je popieranie individuálnych rozdielov, prítomný u členov skupiny je následne strach a konflikty okolo identity, či nevypovedaná fragmentácia a často skrytá nevraživosť.

Pri Me‑ness sa vnútorný svet človeka sa stáva miestom bezpečia. Skupina neexistuje. Dominantný sociálny obranný mechanizmus je
štiepenie a projekcia v spoločenskom kontexte. To je sýtené strachom zo zničenia a straty seba, sadizmom a pasívnou agresiou.

Ak skupina/tím že zážitkom Group‑formation, zdieľa kolektívnu fantáziu v ktorej osciluje medzi úplnou jednotou (one‑ness) a úplnou izoláciou (me‑ness). Dominantným sociálnym obranným mechanizmom sú útoky na aliancie a pokusy o integráciu. Prítomné je ohrozenie identity skupiny aj identity jednotlivca.

Working Group je jediný stav, v ktorom skupina pracuje realisticky, funkčne, kooperatívne a s jasným cieľom. Občas nastáva a súvisí napr. s vysokou mierou psychologického bezpečia. Nejde o „pozitívny pocit“ ani „harmóniu“ — je to schopnosť regulovať úzkosť tak, aby sa skupina mohla venovať úlohe. Skupina v tom momente (áno, ide o momenty, ktoré sa opakujú) zdieľa nevedomú fantáziu, že úloha je dôležitá a zvládnuteľná, spolu ju dokážeme riešiť. Spoločné presvedčenie je, že cieľ je jasný, úloha je zmysluplná, každý má rolu, rozdiely sú užitočné a konflikt je spracovateľný. Ďalším presvedčením je, že líder je facilitátor, nie spasiteľ. Stav working group je realistická, nie utopická (ale stále) fantázia, ktorá pomáha zvladať úzkosť.

Viac a podrobnejšie nabudúce... a pridáme aj Hopperove basic assuptions pri skupinovej traume (incoherence)

No a ešte tip kde (aj to) v skupine u nás "zažiť" Sebaskúsenostná zážitková skupina