Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta

PROFESORSKÁ PREDNÁŠKA NA UK

Pozývame na prednášku nášho kolegu prof. Pavla Farkaša, už v najbližší utorok o 17:00 hod. v Aule UK

Pápež Lev na vojnami bičovanom africkom kontinente nemlčí o militarizme a náboženskej legitimizácii vojen, ktorá sa uplatňuje v ruskej agresii na Ukrajine, vo vojenskom útoku USA a Izraela v Iráne ale aj islamistických ozbrojených útokoch v Afrike.

NAOZAJ TO J.D. VANCE POVEDAL?

👎V USA Trumpová administratíva po pondelňajšom mrzkom rúhaní narcistického prezidenta, ktorý kandiduje na Nobelovú cenu za mier a najnovšie vraj lieči už ľudí, pokračuje v obhajobe patovej situácie nepremyslenej vojny v Iráne pateticky pomenovanej Epic Fury.

👎 Včera konvertita viceprezident J.D. Vance nabral odvahu a arogantne kritizoval pápeža Leva XIV. za nedostatočné znalosti teológie: „Myslím si, že je veľmi, veľmi dôležité, aby bol pápež opatrný, keď hovorí o teologických záležitostiach... Ak sa chcete vyjadriť k teologickým záležitostiam, musíte byť opatrní, musíte sa uistiť, že ste zakotvený v pravde,“ povedal na konferencii Turning Point.

👎Veľkou iróniou vyhlásenia je, že prišlo v reakcii na komentáre pápeža Leva o vojne a mieri a konkrétne sa týkalo konceptu „spravodlivej vojny“, ktorý rozvinul svätý Augustín a dnes sa už presnejšie označuje ako "spravodlivá/legitímna obrana. Ako už mnohí poznamenali, keď viceprezident prednášal svoje komentáre, pápež Lev XIV., člen augustiniánskeho rádu a dvakrát generálny prior augustiniánov pred svojím zvolením, práve navštevoval rodné mesto svätého Augustína, bývalé „Hippo“, teraz Annaba v Alžírsku. Pre istotu pápež Lev XIV., muž kritizovaný za nedostatočné teologické vzdelanie, získal nielen magisterský titul v teológii, ale aj licenciát a doktorát z kánonického práva z Pápežskej univerzity sv. Tomáša Akvinského v Ríme.

👎Vance miesto taktného mlčania v zle načasovanom výroku nechápe súčasné vnímanie vojen zo strany Cirkvi a pyšne posudzuje pápežovú nekompetentnosť, ktorý vraj nepripúšta spravodlivú vojnu. Pritom sám Vance vie, že súčasná vojna v Iráne nie je podľa katolíckej doktríny spravodlivou obranou. Môže to počuť od cirkevných predstaviteľov z celého teologického spektra. Viceprezident zrejme rozumie princípom spravodlivej obrany len sčasti. Totiž malo by byť splnených až šesť podmienok pre to, aby bola vojna legitímnou: musí byť vedená riadnou autoritou, musí mať spravodlivý dôvod, musí mať správny úmysel, musí mať rozumnú šancu na úspech, musí byť poslednou možnosťou a škody spôsobené vojnou nesmú presahovať zlo, ktoré má zničiť. Klasické premýšľanie o legitímnej vojne nezohľadňuje iba cieľ či dôvod operácie, ale aj prostriedky použité na jeho dosiahnutie. Ak absentuje jednoznačný a morálny plán či úmysel, vyhliadka na úspech či proporcionalita, čo je prípad USA útoku, nemožno hovoriť o legitímnej vojne. Zdá sa, že JD Vance prehliada aj súčasný základný postoj Cirkvi voči vojne, ktorý je založený preventívne a proaktívne na vylučovaní vojen a napomáhaní mieru. Po tragédiách dvoch svetových vojen, najmä po Druhej svetovej vojne je postoj voči vojnám veľmi opatrnícky až pacifistický aj z dôvodu moderných ničivých zbraní a nebezpečenstva, že lokálne konflikty môžu ľahko prerásť do globálnych stretov. Na dosiahnutie spravodlivosti pre ľudí v totalitách či na odsun amorálnych či tyranských vodcov sužujúcich vlastné či iné národy sa majú používať postupné hospodárske sankcie, medzinárodné právo, multilateralizmus medzi štátmi pri hľadaní riešení, efektívna diplomacia a až po vyčerpaní možností intervencia medzinárodných spoločenstiev s mandátom. "Vojna je totiž vždy porážka pre ľudstvo,“ ako povedal svätý Ján Pavol II., ktorý prorocky varoval prezidenta USA Georgea Busha v roku 2003 pred zásahom v Iraku a ktorým sa napokon narušila rovnováha na celom Blízkom východe ale aj v severnej Afrike. Rozkývanie Ázie a tiež celosvetovej ekonomiky opäť nastalo aj dnes.

🙏Preto sa pokračujme ďalej modliť za mier a pokoj vo svete:
PANE, prosíme ťa za dar mieru a za obrátenie ľudských sŕdc najmä u politikov s obrovským dosahom na spoločnosť ale úprimne prosíme aj za Petra našich dní, pápeža Leva, aby efektívne a nebojácne s tvojou pomocou pracoval v prospech mieru, ochrany ľudských životov a posilňovania osobnej zodpovednosti politikov.

Fotka: Pápež Lev XIV. smeruje k archeologickým ruinám Hippo a s dojatím modlí v biskupskom sídle múdreho a zbožného biskupa sv. Augustína, v dnešnom Alžírsku.

RESURREXIT SICUT DIXIT (VSTAL, AKO POVEDAL)

Priatelia, žijeme v časoch, kedy nie „je pokoj a istota“ (Prvý list Solúnčanom 5,2). Brutálna moc a smrť sa škeria, národy sa vysiľujú vo vojnách a ľudí ovláda strach. Do toho všetkého aj tento rok vstupuje Veľká noc ako záblesk nádeje a posvätné momentum, aby sme v nej slávili opäť to, čo nás kresťanov definuje a má dopad na našu prítomnosť i budúcnosť: totiž, že smrť Krista v piatok na kríži netriumfuje ale je to vzkriesenie v nedeľu pred svitaním. V ňom je trvalý začiatok a svieža nádej, že tmu premôže svetlo, hriech a smrť porazí život a nenávisť prekryje láska. Prajeme Vám radostnú Veľkú noc a nehynúcu nádej!

PÁPEŽ LEV A JEHO "VEĽKOLEPÉ ĽUDSTVO" UŽ ČOSKORO

✒️Dokument, o ktorom sa hovorí pod pracovným názvom Magnifica Humanitas (Veľkolepé/nádherné ľudstvo), sa má venovať etickým otázkam spojeným s umelou inteligenciou a jej dopadmi na ľudskú prácu, medziľudské vzťahy aj dôstojnosť človeka. Pôjde o sociálnu encykliku, ktorej adresátmi sú nielen veriaci, ale všetci ľudia dobrej vôle.

✒️Pápež Lev XIV. nepochybne plánuje nadviazať na svojho predchodcu podľa mena Leva XIII. a jeho sociálnu encykliku Rerum Novarum vydanú v roku 1891, ktorá sa s oneskorením venovala robotníckej otázke a stala sa zásadným dokumentom modernej sociálnej náuky cirkvi. Danej témy sa totiž ideologicky zhostili marxisti, ktorí urobili z nej vlajkovú ľoď svojho revolučného učenia na dlhé roky. Práve 135. výročie tejto encykliky pripadne na tohtoročný 15. máj, čo je zároveň na deň presne prvé výročie pápežovej voľby. Existujú teda dobré dôvody predpokladať, že práve 15. máj 2026 bude dňom zverejnenia prvého pápežovho učiteľského dokumentu.

✒️Záujem pápeža o otázky umelej inteligencie je zrejmý od samého začiatku jeho pontifikátu – Svätý Otec sa k tejto téme vyjadril už v sedemnástich rôznych verejných vystúpeniach. Rozhodnutie venovať umelej inteligencii prvú encykliku znamená, že pápež chce veľmi rozhodne prehovoriť k jednej z najzásadnejších výziev súčasnosti. Tak ako Rerum Novarum bolo odpoveďou na revolučné tendencie robotníckeho hnutia 19. storočia, môže aj nová encyklika predstavovať odpoveď na digitálnu „revolúciu“ dnešnej doby.

✒️Z doterajších výrokov pápeža Leva sa dá usudzovať o základnom tóne pripravovaného dokumentu. Určite upozorní na dvojznačné dôsledky rýchleho technologického vývoja v tejto oblasti, a najmä na riziká s tým spojené – a to tak pre trh práce a spravodlivé vzťahy v hospodárskej a sociálnej oblasti, ako aj pre človeka všeobecne; zároveň sa však iste vyhne tomu, aby umelú inteligenciu jednoducho odmietol. Skôr bude zdôrazňovať jej služobný charakter a tiež to, že nesmie nahrádzať skutočné ľudské vzťahy. V tradícii predchádzajúcich pápežov a sociálneho učenia ako celku tak nová encyklika pripomenie antropologické a zároveň etické konštanty platné aj v rýchlo sa meniacom svete.

(prevzaté z cirkev.cz)

MY VŠAK OHLASUJEME UKRIŽOVANÉHO KRISTA (1 Kor 1,23)

✝️ Ukrižovanie prebrané Rimanmi od Peržanov bol krutý a potupný trest bežne určený pre vyvrheľov alebo podvracačov spoločnosti. V pôstom období najmä vďaka pobožnosti krížovej cesty meditujeme o trpiacom a ukrižovanom Ježišovi, ktorý bol po vynesení rozsudku rímskym prefektom Ponciom Pilátom (26-36 po Kr.) okolo poludnia v istý piatok ukrižovaný na Golgote a pomerne rýchlo na kríži aj zomrel a bol pochovaný v ten istý deň do neďalekého hrobu, ktorý vlastnil Jozef Arimatejský. Všetko toto sa udialo s veľkou pravdepodobnosťou v piatok 14. nisana (7.aprîla) roku 30. Pán Ježiš zomrel na tzv. crux immissa (✝️ klasicky zobrazovaný kríž; Rimania používali aj crux commissa v tvare písmena T). Ježiš si vyniesol na Kalváriu asi len patibulum, priečne rameno kríža zapustené neskôr do zvislého ramena. Nad hlavou mu visela causa mortis (tabuľka s príčinou smrti): Ježiš Nazaretský, kráľ Židov.

✝️Jediný archeologický nález ukrižovania, ktorý je všeobecne uznávaným dokladom križovania v Palestíne v prvom storočí po Kr., pochádza z nálezu kostnice (urny s kosťami) ukrižovaného žida menom Jochanan (čiže Ján), ktorú v r. 1968 objavil Vassilios Tzaferis pri odkrytí komplexu židovských hrobov v severnom predmestí Jeruzalema Givat Hamivtar. Spôsob ukrižovania tohto muža nemusel byť vôbec identický s Ježišovým ukrižovaním, pričom nález neposkytol dôkaz o ukrižovaní rúk dotyčného muža; nepriamo sa predpokladá ich obviazanie na kríži. Z kostí tohto muža, ukrižovaného v prvej polovici prvého stor. po Kr., je najdôležitejšie pravá pätová kosť (tzv. calcaneus), ktorá bola prerazená 11,5 cm dlhým klincom so zahnutým koncom a so stopami po dreve na oboch koncoch klinca. Predpokladá sa, že odsúdenec bol nohami ukrižovaný na zvislý trám z olivového dreva obkročmo, čím bola každá noha pribitá na kríž z bočnej strany. Takáto pozícia odsúdenca vysvetľuje dôvod, prečo popravčia čata nasmerovala klinec do najväčšej kosti nohy. Zbytky doštičky z olivového dreva pod hlavičkou klinca indikujú fakt, že na nohu sa položila doštička ako podložka, ktorá mala zabrániť zväčšeniu rany, a tým vytrhnutiu nohy odsúdenca. Ohnutie klinca na druhom konci sa vysvetľuje zasa prítomnosťou uzla v zvislom drevenom ramene kríža pri zatĺkaní nohy, čo spôsobilo, že pri neskoršom skladaní tela z kríža isté ťažkosti s uvoľnením klinca z dreva, aby sa nepoškodila kosť päty. Práve tým, že nechceli poškodiť telo odsúdenca, sa utvoril nepopierateľný dôkaz o ukrižovaní. Kosti rúk muža neniesli stopy po ukrižovaní.

✝️ Predpokladá sa, že priečne rameno bolo pre nedostatok vhodného dreva v Jeruzaleme, často používané viackrát, a preto ruky bývali naň pripútané iba povrazmi. Tento nález a výskumy vnášajú určité svetlo na Ježišovo ukrižovanie tým, že stavajú pred nás nepochybný dôkaz o križovaní odsúdencov v Palestíne v prvom storočí po Kr. a naznačujú, že ukrižovanie sa dialo viacerými spôsobmi. V určitých prípadoch mohli byť ruky pripútané a nohy pribité k drevenému krížu. Pán Ježiš sa tak radí medzi mnohých ukrižovaných židov tých čias.

✝️ Prvé veľké križovanie v týchto končinách sa spomína v historických dielach Flávia. Podľa historika Jozefa Flávia (Antiquities 13.14.2; Bellum Iudaicum 1.4) dal židovský vládca Alexander Janneus (103-76 pred Kr.) počas občianskych nepokojov cca 88-87 pred Kr. ukrižovať približne 800 židovských vzbúrencov (farizejov). Údajne ich nechal ukrižovať a zároveň dal popraviť ich rodiny. Tento čin bol vnímaný ako mimoriadne krutý aj na vtedajšie pomery. Toto je najznámejší a najlepšie doložený prípad, keď židovský vládca použil ukrižovanie proti vlastnému ľudu. Všetko toto v nás vyvoláva predstavu o hroznom utrpení, zámerne spôsobenom takouto popravou.

✝️ K lokalite Ježišovho ukrižovania a pochovania sa bežne poznamenáva, že v 4. storočí po Kr., keď do Jeruzalema prišla cisárovná a matka Konštantína Veľkého, sv. Helena, miesto Golgoty muselo ležať mimo rímskeho mesta za múrmi, no tie zahrnuli Golgotu do starovekého mesta už pred rokom 50 po Kr. Tak ako dnešným turistom a pútnikom, aj Helene pripadalo rovnako ťažké považovať miesto za pravé. Na druhej strane tradícia, s ktorou prišla do kontaktu Helena, musela byť veľmi silná, keďže určila Rimanmi sprofanované miesto za lokalitu postavenia baziliky s oddelenými časťami Martyrion (miesto umučenia) a Anastasis (hrobka vzkriesenia) na tých miestach, kde stojí aktuálna Bazilika Božieho hrobu. Neskôr bola kostol nájazdom moslimov zničený a dnešná Bazilika Božieho hrobu bola postavená križiakmi v 12. storočí nad miestami smrti a pochovania. Dnes je miestom, kde veriaci účinne prežívajú tajomstvo utrpenia, smrti a vzkriesenia, ktoré podstúpil Pán slávy v roku 30 po Kr.

ZATVORENÝ BOŽÍ HROB A DOSAH VOJNY V SRDCI SVÄTÉHO MESTA

🙏Boží hrob v Jeruzaleme nie je pre kresťanov len jedno z posvätných miest: je samotným srdcom veľkonočnej spomienky. Jeho uzavretie počas tohoročného pôstu má účinok, ktorý je zároveň duchovný, cirkevný aj politický. Dosvedčuje, že vojna zasiahla samotné centrum svätého mesta a že ani miesto, ktoré ukrýva Golgotu a prázdny hrob, už nemožno považovať za miesto, ktoré stojí mimo špirály násilia. Situáciu zhoršuje aj to, čo sa stalo v uplynulých dňoch v Starom meste. V pondelok 16. marca dopadli úlomky balistických rakiet vystrelených z Iránu a trosky izraelských stíhačiek do oblasti posvätných miest v Jeruzaleme. Niektoré kusy kovu dopadli do blízkosti Božieho hrobu, hovoria františkáni, na esplanádu Al-Aqsa/Hora chrámu a na ďalšie miesta v Starom meste. Na samotnej bazilike neboli zaznamenané vážne škody, ale zverejnený záber ukazuje veľký kovový diel odstránený zo strechy susediacej s komplexom Božieho hrobu.

🙏 Stáva sa jasne viditeľný rozdiel medzi pamiatkou a prostredím, ktoré ju obklopuje. Bazilika Božieho hrobu síce nebola poškodená, ale vojna sa dostala len pár metrov od najposvätnejšieho miesta kresťanstva. A nejde o ojedinelý prípad. V predchádzajúcich dňoch dopadli úlomky zachytenej rakety v blízkosti základnej školy Kustódie Svätej zeme pri Jaffskej bráne a tiež na Pastierskom poli v Beit Sahour. Školská budova bola prázdna, pretože vyučovanie je pozastavené od 28. februára, ale význam tejto udalosti zostáva obrovský: násilie zasiahlo kresťanskú školu v srdci mesta. Nemožno teda hovoriť o Svätom hrobe bez toho, aby sme ho oddelili od zvyšku Svätej zeme. Uzavretie baziliky Božieho hrobu a ohrozenie svätých miest sú viditeľným odrazom širšej krízy, ktorá spája Jeruzalem, Gazu, Západný breh a Libanon.

🙏 Slová kardinála Pierbattistu Pizzaballu, latinského patriarchu Jeruzalema, upriamili pozornosť práve na toto: zatiaľ čo eskalácia napätia s Iránom zapaľuje Blízky východ, dráma v Gaze riskuje, že zmizne z dohľadu verejnej mienky, hoci naďalej zostáva ničivá. Pizzaballa odsúdil „zneužívanie Božieho mena“ na ospravedlnenie vojny, čo označil za „najzávažnejší hriech“ súčasnosti, a zdôraznil, že „neexistujú žiadne nové križiacke výpravy“. Boh, povedal, je s tými, ktorí umierajú, a s tými, ktorí trpia. Patriarcha potom načrtol znepokojujúci humanitárny obraz: 53 % Pásma Gazy je pod priamou kontrolou Izraela, 47 % pod kontrolou Hamasu; 80 % Gazy je zničené a obnova sa ešte nezačala. Hovoril o nedostatku liekov, dokonca i základných antibiotík, o ľuďoch nútených žiť „doslova v kanalizácii, v stanoch“, o školách, ktoré sú takmer všetky zničené, o hraničných priechodoch, ktoré sú pre humanitárnu pomoc prakticky uzavreté. Sú to slová, ktoré nepopisujú len humanitárnu krízu, ale postupné rozpadanie sa celej civilnej štruktúry.

🙏 Údaje medzinárodných humanitárnych agentúr potvrdzujú závažnosť situácie. Pokiaľ ide o Gazu, UNRWA informuje, že izraelské orgány už mesiace bránia agentúre v priamom dovoze humanitárnej pomoci a personálu do Pásma. WHO varovala, že zásoby liekov sú na kritickej úrovni a že po pozastavení zdravotných evakuácií od 28. februára viac ako 18 500 pacientov v Gaze naliehavo potrebuje liečbu, ktorá nie je miestne dostupná.
Kríza navyše čoraz viac dolieha aj na kresťanov v Svätej zemi. Pizzaballa odsúdil takmer každodenné útoky osadníkov na Palestínčanov, „aj kresťanov“, na Západnom brehu. Hovoril o zrušených povoleniach, takmer nemožnej mobilite a legislatívnych iniciatívach, ktoré hrozí, že palestínske obyvateľstvo ešte viac postihnú. Spomenul aj problém kresťanských škôl v Jeruzaleme, do ktorých sa nemôže dostať viac ako dvesto kresťanských učiteľov bývajúcich v Betleheme.

🙏 Svätá zem teda neprežíva len fázu núdze. Vstupuje do stavu hlbokého opotrebovania, v ktorom sa vojna stáva bežným zvykom a neustálym tlakom. Uzavretie Božieho hrobu to všetko plasticky zviditeľňuje: viera nie je vymazaná, ale stlačená; sväté miesta nie sú len ohrozené, sú zbavené svojej funkcie; mesto Veľkej noci sa ocitá v situácii, keď meria liturgický čas podľa sirén, trosiek, zamietnutých povolení a uzavretých hraničných priechodov. Výzva, ktorá zaznieva z Jeruzalema, sa netýka len ochrany svätých miest. Týka sa samotnej možnosti zostať ľuďmi uprostred vojny, ktorá naďalej prináša materiálne i morálne trosky. A týka sa aj zodpovednosti nenechať, aby sa Gaza, Západný breh, Jeruzalem a Libanon dostali do kategórie trvalých kríz, ktoré svet nakoniec považuje za normálne. V Svätej zemi dnes nie je problémom len to, že je Boží hrob uzavretý. Problémom je, že vojna sa snaží uzavrieť všetko: miesta, priechody, pomoc, školy, vzťahy, dokonca aj perspektívu mieru.

TRUMP, EVANJELIKÁLI, BOH ŤAHANÝ DO VOJNY A ZDRAVÝ ROZUM

🧠 V Oválnej pracovni, v čase keď Spojené štáty čelili novej fáze napätia s Iránom, sa skupina evanjelikálnych vodcov modlila okolo Donalda Trumpa, kládla na neho ruky a prosili o ochranu a vedenie pre neho. Tento virálny záber upriamil pozornosť na vzťah náboženstva, moci a vojny.

🧠 Viacerí kardináli v USA pozdvihli svoj hlas proti Trumpovi. Kardinál Robert McElroy, arcibiskup Washingtonu, D.C., otvorene kontruje, keď hovorí, že vojna USA proti Iránu nie je legitímnou: „V tejto chvíli rozhodnutie USA viesť vojnu nespĺňa prah spravodlivej vojny pre morálne legitímnu vojnu najmenej v troch požiadavkách,“ povedal to v rozhovore pre Catholic Standard. Cirkev totiž uznáva šesť podmienok pre to, aby bola vojna legitímnou: musí byť vedená riadnou autoritou, musí mať spravodlivý dôvod, musí mať správny úmysel, musí mať rozumnú šancu na úspech, musí byť poslednou možnosťou a škody spôsobené vojnou nesmú presahovať zlo, ktoré má zničiť. Aj americký filozof Edward Feser tvrdí, že klasické premýšľanie o legitímnej vojne nezohľadňuje iba cieľ či dôvod operácie, ale aj prostriedky použité na jeho dosiahnutie. Ak absentuje jednoznačný a morálny plán či úmysel, vyhliadka na úspech či proporcionalita, čo je podľa neho aj prípad americko-izraelského útoku, nemožno hovoriť o legitímnej vojne.

🧠 Modliť sa za tých, ktorí vládnu, patrí ku kresťanskej tradícii (porov. 1 Tim 2,1-2; Rim 13,1-7; 1 Pt 2, 13-17 ) a je to najmä prosba za ich múdrosť, rozvážnosť a zmysel pre mieru. V tomto prípade je situácia modlitby evanjelikálov zložitejšia. Viac ako samotný čin zaujme kontext, v ktorom sa odohráva, a posolstvo, ktoré vysiela. Náboženská blízkosť tu legitimizuje politické konanie. V Spojených štátoch nie je toto prepojenie ničím novým. Časť evanjelikálov si v priebehu rokov osvojila silne prozreteľnostný výklad americkej histórie, v ktorom je ich národ poverený osobitnou misiou. Je to kultúrna línia, ktorá má korene v myšlienke "manifest destiny", ktorá sa viackrát objavila v americkej zahraničnej politike a spája sa s víziou Blízkeho východu interpretovanou v prorockom až apokalyptickom duchu, kedy niektorí tendenčne vykladajú biblické texty a označujú napr. Trumpa, ktorý tým, že prežil atentát, za novodobého kráľa Peržanov Kýra Veľkého, alebo toho, ktorého Ježiš poveril spustiť Armagedon a tak privolať Ježiš príchod. Táto eisegéza ("vnášanie svojich ideí do textu") má na míle od exegézy. V tomto kontexte už politika prestáva pôsobiť na poli obmedzení, mediácie a zodpovednosti a vníma sa zrazu ako vyššia misia.

🧠 História tiež ukazuje, aký citlivý je tento posun z prirodzenej na nadprirodzenú rovinu. Stávalo sa to v stredoveku v súvislosti s rétorikou svätej vojny ale aj v koloniálnej ére, keď dobývania sprevádzala náboženská rétorika ospravedlňujúca nadvládu a násilie. Stalo sa to vždy, keď sa moc snažila popri nástrojoch sily nájsť aj oporu v symbolickom posvätení. Deje sa to dnes opakovane v Rusku, kde sa patriarcha nechal zatiahnuť do politiky, úplne stratil svoju kritickú funkciu a vtiahol ruskú ortodoxnú cirkev do sféry vládnutia. Aj na psychologickej úrovni má požehnanie politického vodcu znepokojujúci účinok, pretože oslabuje vnímanie jeho bežnej zodpovednosti. Ak je vodca USA obklopený náboženskými osobnosťami, ktoré ho označujú za adresáta osobitného požehnania, kritici takého konania riskujú, že pôsobia už nelegitímne, ich nesúhlas nadobúda morálny nádych a je zaradený do kategórie zla. Odtiaľto je už len krok, keď historický konflikt nadobudne konečný význam a jazyk opatrnosti ustúpi.

🧠 Už Dante v stredoveku odhalil túto degeneráciu: otvorene poukazoval na protagonistov stredovekej Cirkvi, ktorí si zamieňali službu za nadvládu, keď hľadali spojenectvo s mocnými a premieňali duchovné skutočnosti na nástroje moci a bohatstva. Odsudzoval pastierov, ktorí sa zapredávali kráľom zeme, a obviňoval tých, ktorí urobili „Boha zo zlata a striebra“, Dante opisuje ten moment, keď moc unesie posvätno a zredukuje ho na zásterku jej ambícií. Aj Manzoni brojil proti sakralizácii sily. V románe Snúbenci sa Prozreteľnosť nikdy nezhodne s tým, kto dominuje, kto zastrašuje alebo kto disponuje vzťahmi a prestížou.

🧠 V uplynulých dňoch pápež Lev XIV. vyzval, aby sa „zastavila špirála násilia, skôr než sa stane nenapraviteľnou priepasťou“, čím vrátil krízu do rámca politickej zodpovednosti, dialógu a diplomacie. Vo videu Svetovej siete modlitby pápeža z kostola San Pellegrino Sv.Otec vzýva „Pána života“ a prosí, aby „národy zložili zbrane a zvolili cestu dialógu a diplomacie“, a žiada od vodcov odvahu „zrieknuť sa plánov smrti“. V týchto slovách sa odzrkadľuje jasný rozdiel: na jednej strane sa používa náboženský jazyk na vzbudenie sily, ale na druhej strane modlitba, ktorá pripomína politike jej morálne hranice, kladie do centra tých najzraniteľnejších a potvrdzuje prvenstvo mieru.

KRÁSA A ZMYSLUPLNOSŤ TEOLÓGIE

Príď aj Ty študovať katolícku teológiu a objavovať podmanivú krásu a zmysluplnosť našej viery založenej nie na ideách či prikázaniach ale prioritne na osobe Ježiša Krista a na zjavení Boha, ktorého my, kresťania, voláme Trojicou!

JANKO, ĎAKUJEME ZA SVEDECTVO...

V slovinskom vydaní globálneho katolíckeho portálu Aleteia (majúci sedem jazykových mutácií) vyšiel výborný rozhovor s naším bohoslovcom Jankom Mikuškom, ktorý strávil zimný semester na Erasme na Teologickej fakulte a v seminári v Ljubljane. Príijemné čítanie jeho prekladu.

Keď som sa znovu postavil na nohy, v srdci som počul: Nestrácaj nádej Ján, študent 5. ročníka na RKCMBF UK a seminarista Kňazského seminára v Nitre absolvoval v zimnom semestri 2025 v rámci študentskej Erasmus mobility študijný pobyt na Teologickej fakulte a v kňazskom...

POKRAČUJME V MODLITBÁCH ZA MIER!

"Tvárou v tvár možnosti katastrofy nesmiernych rozmerov sa obraciam na zúčastnené strany s naliehavou výzvou, aby prevzali morálnu zodpovednosť a zastavili špirálu násilia skôr, než sa zmení na nenapraviteľnú priepasť. Nech diplomacia znovu nájde svoje miesto a nech je podporované dobro národov, ktoré túžia po pokojnom spolužití založenom na spravodlivosti. A pokračujme v modlitbách za mier" (pápež LEV XIV. 1. marca 2026).