19/03/2026
ZATVORENÝ BOŽÍ HROB A DOSAH VOJNY V SRDCI SVÄTÉHO MESTA
🙏Boží hrob v Jeruzaleme nie je pre kresťanov len jedno z posvätných miest: je samotným srdcom veľkonočnej spomienky. Jeho uzavretie počas tohoročného pôstu má účinok, ktorý je zároveň duchovný, cirkevný aj politický. Dosvedčuje, že vojna zasiahla samotné centrum svätého mesta a že ani miesto, ktoré ukrýva Golgotu a prázdny hrob, už nemožno považovať za miesto, ktoré stojí mimo špirály násilia. Situáciu zhoršuje aj to, čo sa stalo v uplynulých dňoch v Starom meste. V pondelok 16. marca dopadli úlomky balistických rakiet vystrelených z Iránu a trosky izraelských stíhačiek do oblasti posvätných miest v Jeruzaleme. Niektoré kusy kovu dopadli do blízkosti Božieho hrobu, hovoria františkáni, na esplanádu Al-Aqsa/Hora chrámu a na ďalšie miesta v Starom meste. Na samotnej bazilike neboli zaznamenané vážne škody, ale zverejnený záber ukazuje veľký kovový diel odstránený zo strechy susediacej s komplexom Božieho hrobu.
🙏 Stáva sa jasne viditeľný rozdiel medzi pamiatkou a prostredím, ktoré ju obklopuje. Bazilika Božieho hrobu síce nebola poškodená, ale vojna sa dostala len pár metrov od najposvätnejšieho miesta kresťanstva. A nejde o ojedinelý prípad. V predchádzajúcich dňoch dopadli úlomky zachytenej rakety v blízkosti základnej školy Kustódie Svätej zeme pri Jaffskej bráne a tiež na Pastierskom poli v Beit Sahour. Školská budova bola prázdna, pretože vyučovanie je pozastavené od 28. februára, ale význam tejto udalosti zostáva obrovský: násilie zasiahlo kresťanskú školu v srdci mesta. Nemožno teda hovoriť o Svätom hrobe bez toho, aby sme ho oddelili od zvyšku Svätej zeme. Uzavretie baziliky Božieho hrobu a ohrozenie svätých miest sú viditeľným odrazom širšej krízy, ktorá spája Jeruzalem, Gazu, Západný breh a Libanon.
🙏 Slová kardinála Pierbattistu Pizzaballu, latinského patriarchu Jeruzalema, upriamili pozornosť práve na toto: zatiaľ čo eskalácia napätia s Iránom zapaľuje Blízky východ, dráma v Gaze riskuje, že zmizne z dohľadu verejnej mienky, hoci naďalej zostáva ničivá. Pizzaballa odsúdil „zneužívanie Božieho mena“ na ospravedlnenie vojny, čo označil za „najzávažnejší hriech“ súčasnosti, a zdôraznil, že „neexistujú žiadne nové križiacke výpravy“. Boh, povedal, je s tými, ktorí umierajú, a s tými, ktorí trpia. Patriarcha potom načrtol znepokojujúci humanitárny obraz: 53 % Pásma Gazy je pod priamou kontrolou Izraela, 47 % pod kontrolou Hamasu; 80 % Gazy je zničené a obnova sa ešte nezačala. Hovoril o nedostatku liekov, dokonca i základných antibiotík, o ľuďoch nútených žiť „doslova v kanalizácii, v stanoch“, o školách, ktoré sú takmer všetky zničené, o hraničných priechodoch, ktoré sú pre humanitárnu pomoc prakticky uzavreté. Sú to slová, ktoré nepopisujú len humanitárnu krízu, ale postupné rozpadanie sa celej civilnej štruktúry.
🙏 Údaje medzinárodných humanitárnych agentúr potvrdzujú závažnosť situácie. Pokiaľ ide o Gazu, UNRWA informuje, že izraelské orgány už mesiace bránia agentúre v priamom dovoze humanitárnej pomoci a personálu do Pásma. WHO varovala, že zásoby liekov sú na kritickej úrovni a že po pozastavení zdravotných evakuácií od 28. februára viac ako 18 500 pacientov v Gaze naliehavo potrebuje liečbu, ktorá nie je miestne dostupná.
Kríza navyše čoraz viac dolieha aj na kresťanov v Svätej zemi. Pizzaballa odsúdil takmer každodenné útoky osadníkov na Palestínčanov, „aj kresťanov“, na Západnom brehu. Hovoril o zrušených povoleniach, takmer nemožnej mobilite a legislatívnych iniciatívach, ktoré hrozí, že palestínske obyvateľstvo ešte viac postihnú. Spomenul aj problém kresťanských škôl v Jeruzaleme, do ktorých sa nemôže dostať viac ako dvesto kresťanských učiteľov bývajúcich v Betleheme.
🙏 Svätá zem teda neprežíva len fázu núdze. Vstupuje do stavu hlbokého opotrebovania, v ktorom sa vojna stáva bežným zvykom a neustálym tlakom. Uzavretie Božieho hrobu to všetko plasticky zviditeľňuje: viera nie je vymazaná, ale stlačená; sväté miesta nie sú len ohrozené, sú zbavené svojej funkcie; mesto Veľkej noci sa ocitá v situácii, keď meria liturgický čas podľa sirén, trosiek, zamietnutých povolení a uzavretých hraničných priechodov. Výzva, ktorá zaznieva z Jeruzalema, sa netýka len ochrany svätých miest. Týka sa samotnej možnosti zostať ľuďmi uprostred vojny, ktorá naďalej prináša materiálne i morálne trosky. A týka sa aj zodpovednosti nenechať, aby sa Gaza, Západný breh, Jeruzalem a Libanon dostali do kategórie trvalých kríz, ktoré svet nakoniec považuje za normálne. V Svätej zemi dnes nie je problémom len to, že je Boží hrob uzavretý. Problémom je, že vojna sa snaží uzavrieť všetko: miesta, priechody, pomoc, školy, vzťahy, dokonca aj perspektívu mieru.
