Trikolóra_SK

18/08/2026

29. augusta sa vidíme na Babej h**e! 🇸🇰🤝🏻🇸🇰

VII. NÁRODNÝ VÝSTUP NA BABIU HORU
Máš už nachystané turistické topánky, slovenskú vlajku a baterku? To všetko budeš v tomto roku potrebovať. Na oravskú dominantu totiž vystúpime v noci, aby sme si mohli vychutnať
🌄 východ slnka
📖 verše rodáčky z Dolnej Lipnice Šáry Buganovej
🇸🇰 slovenskú trikolóru plápolajúcu v rannom vetre
Po zostupe nás čaká
📚uvedenie do života prvej básnickej zbierky Šáry Buganovej
🎤 diskusia riaditeľky Vydavateľstva Matice slovenskej s deťmi Mila Urbana – Cyrilom a Katarínou
📚uvedenie do života tretieho dielu memoárov Mila Urbana Na brehu krvavej rieky
🪗 slovenské piesne v podaní Jozefa Maka
✍️ prehliadka Literárnej expozície Oravského múzea v Dolnom Kubíne
🍲 chutný guľáš
🎁pamiatka z výstupu
a samozrejme skvelá nálada 😊
Srdečne pozývame!!!

16/08/2026

⬜️🟦🟥 14. augusta sme si pripomenuli 162. výročie narodenia Jána Donovala (1864-1920), známeho pod básnickým menom Tichomír Milkin.

⚪️ Bol kňazom, ktorý skladal zbožné a vlastenecké verše pre kalendáre a a cirkevnú tlač, no sám pre seba písal subjektívnu, ľúbostnú lyriku, ktorou svojou dobou predbehol aj I. Kraska a J. Jesenského. Táto stránka jeho tvorby zostávala dlho neznáma.

🔵 Jeho najznámejšie dielo pritom pozná takmer každý, aj keď meno autora nie. Báseň "Bože, čos' ráčil slovebskému ľudu" napísal na sklonku prvej svetovej vojny. Vyšla až v roku 1919 a zaujala skladateľa Mikuláša Schneidera-Trnavského, ktorý ju zhudobnil. Tak sa z nej stala neoficiálna "slovenská hymna", ktorá znie v kostoloch dodnes. Milkin sa jej popularity už nedožil.

🔴 V marci 1920 ho počas predvolebného zhromaždenia v Lakšárskej Novej Vsi napadli politickí odporcovia a zranili tak nešťastne, že na ich následky o niekoľko mesiacov zomrel.

Nezabúdame!

www.pamatnemiesta.sk

Projekt z verejných zdrojov podporil
Fond na podporu umenia

16/08/2026

⬜️🟦🟥 Andrej Hlinka sa mimoriadne zaslúžil o to, že slovenský národ sa stal štátotvorným národom a o Slovenskú republiku. Tento text je oficiálne zakotvený v slovenskom právnom systéme. Národná rada Slovenskej republiky prijala v roku 2007 zákon č. 531/2007 Z. z., O zásluhách Andreja Hlinku.

Dnes si pripomíname 88. výročie jeho úmrtia. Táto udalosť je mnohým o to vzácnejšia, že mali možnosť za svojho života stretnúť amerického Slováka Ing. Ľudovíta Mišíka, mecéna slovenskej kultúry, ktorý financoval mnoho pamätníkov a pamätných tabúľ venovaných našim národným dejateľom a ktorý v osudný večer dňa 16. augusta 1938 stál s mnohými ďalšími pred farou v Ružomberku, kde umieral Andrej Hlinka.

Nezabúdame!

Pamätné miesta Andreja Hlinku nájdete na našej interaktívnej mape pamätných miest slovenského národa www.pamatnemiesta.sk. Mapu pravidelne aktualizujeme.

Projekt z verejných zdrojov podporil
Fond na podporu umenia

13/08/2026

⬜️🟦🟥 Gratulujeme za skvelý nápad a jeho realizáciu u našich dolnozemských slovenských krajanov v Kysáči vo Vojvodine. 👏🏼🇸🇰🙏🏻

Zdroj: Správy STVR 11.8.2026

12/08/2026

⬜️🟦🟥 Historické regióny Hont, Zvolen, Novohrad, Malohont, Gemer, Abov, Zemplín a Uh ukrývajú mnoho miest, na ktorých sa písal slovenský príbeh. Vzniklo tu unikátne slovenské ľudové umenie a architektúra, narodili sa tu a pôsobili mnohí štúrovci, významní slovenskí spisovatelia, umelci, politici, prebiehali tu boje o Slovensko, za ktoré mnohí položili svoje životy.
🇸🇰 Zmapovali sme tu vyše 50 jedinečných pamätných miest, ktoré nájdete na našej interaktívnej mape www.pamatnemiesta.sk.
🎼 Na stránke si vypočujte originálne hudobné skladby inšpirované tvorbou našich najväčších básnikov.
Mapu pamätných miest pravidelne aktualizujeme.

Projekt z verejných zdrojov podporil
Fond na podporu umenia

01/08/2026

⬜️🟦🟥 Slovenská identita siaha aj za hranice Slovenska.
V Martine, tejto historickej bašte slovenských národno-emancipačných snáh, sa v týchto dňoch pod záštitou Matice slovenskej uskutočnil Medzinárodný krajanský festival.
Bolo nám veľkým potešením vidieť, kde všade kvitne slovenský život, slovenský jazyk a naša kultúra.

31/07/2026

⬜️🟦🟥 V Rabčiciach a Rabči na Orave sa nachádzajú významné pamätné miesta spojené s osobnosťami slovenskej literatúry.

Pamätník pred kostolom v Rabčiciach nám pripomína miesto, kde bol v roku 1904 pokrstený Milo Urban (1904-1982), autor svetoznámeho románu Živý bič.

Na neďalekom cintoríne sa nachádza hrob Márie Lachovej (1858-1927), starej mamy Mila Urbana, ktorá sa stala predlohou k postave Hanky Čajkovej v známom Hviezdoslavovom románe Hájnikova žena.

V neďalekej Rabči sa nachádza hrob farára Jozefa Murdžáka (1848-1927), blízkeho priateľa P. O. Hviezdoslava, ktorého si Milo Urban vybral ako predlohu pre postavu dekana Mrvu v románe Živý bič. Jozef Murdžák bol nekompromisným zástancom slovenskej reči a odmietal pomaďarčovanie na škole, ako aj v kostole. Mal preto potýčky s vrchnosťou a bol prenasledovaný. Zasadzoval sa aj o zachovanie hornej Oravy ako súčasti Slovenska.

Všetky pamätné miesta nájdete na našej interaktívnej mape na stránke www.pamatnemiesta.sk.

Projekt z verejných zdrojov podporil
Fond na podporu umenia

30/07/2026

⬜️🟦🟥 V Nižnej Šebastovej, pri Prešove, sa nachádza busta otca národa Andreja Hlinku (1864-1938), odhalená v auguste 1998, pri príležitosti 60. výročia jeho smrti.

Na rovnakom mieste bola už v máji 1939 postavená vôbec prvá socha Andreja Hlinku na Slovensku.

Význam Andreja Hlinku v našich novodobých dejinách, ako aj jeho zásluhy o formovanie moderného slovenského národa a našej štátnosti uznala aj Národná rada Slovenskej republiky osobitným zákonom č. 531/2007 Z. z. Prijatý bol v deň 100. výročia Černovskej tragédie.

⚪️Zákon vyhlasuje, že Andrej Hlinka sa svojím životom a dielom zaslúžil o to, že slovenský národ sa stal národom štátotvorným.
🔵Ukladá povinnosť umiestniť bustu Andreja Hlinku v budove Národnej rady Slovenskej republiky.
🔴Spája význam tohto odkazu s výročiami národných zápasov a Černovskou tragédiou.

Viac miest spojených s odkazom Andreja Hlinku nájdete na www.pamatnemiesta.sk

Nezabúdame!

29/07/2026

⬜️🟦🟥 Vydali sme sa po stopách štúrovcov na východnom Slovensku.

V Župčanoch sa nachádza hrob Jonáša Záborského (1812-1876), významného basnika, prozaika, historika a spisovateľa, ktorý práve tu vytvoril väčsinu svojej najznámejšej literárnej práce. Aj napriek nezhodám so Šturom, aj on napokon prijal novú podobu slovenčiny.

V Sabinove sa nachádza hrob Bohuslava Nosáka-Nezabudova (1818-1877), redaktora Slovenských národných novín, básnika, prekladateľa a druhého tajomníka revolučnej Slovenskej národnej rady.

Odkaz Jonáša Záborského a Bohuslava Nosáka-Nezabudova pripomína v regióne Šariša viacero pamiatok. Nájdete ich na www.pamatnemiesta.sk.

Projekt z verejných zdrojov podporil
Fond na podporu umenia