ZPS - Združenie podnikateľov Slovenska

📢 Stanovisko ZPS k schváleniu zvýšenia odvodovej odpočítateľnej položky

💬 Ján Solík - prezident ZPS: Dnešné schválenie zvýšenia odvodovej odpočítateľnej položky pre vybrané skupiny pracujúcich vnímame ako čiastkový krok správnym smerom. ➡️ Dlhodobo upozorňujeme, že ak chceme naštartovať ekonomiku, musíme prestať trestať aktivitu a úspech neprimeraným zaťažením.

👍 Oceňujeme, že prichádzajú aj opatrenia, vďaka ktorým zostane viac peňazí v peňaženkách tých, ktorí ich zarobili. Vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práce je jedným z hlavných problémov Slovenska. Je však legitímnou otázkou, či by mal štát toto zaťaženie riešiť selektívne iba pri dohodároch, namiesto toho, aby systémovo a plošne znižoval náklady práce aj iným zamestnancom.

⚠️ Pozitívny efekt novely však zatieňuje spôsob jej schvaľovania. Zásadné zmeny opäť obchádzajú medzirezortné pripomienkové konanie a prichádzajú ako poslanecký návrh bez odbornej diskusie. Ak by sa niekto podnikateľov pýtal na odborný názor, tak by odpoveďou bolo odporúčanie zaviesť automatický mechanizmus navyšovania tejto odpočítateľnej položky podľa skutočného vývoja ekonomiky. Ak je totiž úľava stanovená fixne, tak v dôsledku inflácie postupne dochádza k skrytému rastu daňovo-odvodovej záťaže.

📉 Opäť sa raz ukazuje, že štát nemá jasný plán ani stratégiu. Prorastové opatrenia nemôžu fungovať ako náhodný výber jedného opatrenia, ktoré sa narýchlo schváli v parlamente.

📈 Skutočný recept na rast hospodárstva nespočíva v izolovaných nápadoch, ale v plošnom zjednodušení podnikania, systémovom znížení nákladov práce a zvýšení čistých miezd pre všetkých zamestnancov a najmä v odvahe zásadne zoštíhliť samotný štát a jeho neefektívne výdavky.

💸 PERMANENTNÁ PREDVOLEBNÁ KAMPAŇ AKO NOVÝ ŠTANDARD?
Novela Ústavy, o ktorej dnes rokuje NR SR je zdanlivo politická téma, ktorá s biznisom nesúvisí? Omyl.

Stavali by ste dom na základoch, ktoré sa každých pár mesiacov pohnú? Nie. A presne tak je to aj s podnikaním. 🏗️ Možnosť kedykoľvek vyvolať predčasné voľby zničí predvídateľnosť podnikateľského prostredia, ktorá je kľúčom k investíciám a rastu.

📉 Čaká nás permanentná predvolebná kampaň prinesie podnikom tri zásadné riziká:
❌ Viac populizmu: Predvolebné balíčky nakoniec zaplatia firmy vo vyšších daniach a odvodoch.
❌ Koniec reforiem: Pod hrozbou referenda politici stratia odvahu robiť dôležité, no nepopulárne systémové zmeny.
❌ Legislatívny chaos: Čaká nás záplava poslaneckých prílepkov a schvaľovanie zákonov na kolene, bez odbornej diskusie.

V Združení podnikateľov Slovenska (ZPS) dlhodobo presadzujeme zdravý rozum. Ak chceme silnú ekonomiku a prosperujúcu spoločnosť, musíme chrániť základy, na ktorých stojíme. Ústava musí zostať stabilným prvokom, nie plastelínou. 🪨

KEĎ VLÁDA BERIE ÚPADOK EKONOMIKY LEN "NA VEDOMIE" 📉
Štát sám seba usvedčil z toho, že brzdí slovenské firmy. Svojou nečinnosťou, byrokratickou záťažou a nepredvídateľnými krokmi.

Už to nie sú len „sťažnosti podnikateľov“, ktoré kompetentní bagatelizujú. Najnovšia Správa o stave produktivity a konkurencieschopnosti SR, ktorú včera vzala na vedomie vláda, je čierne na bielom napísanou diagnózou nášho biznis prostredia.

Tu je 5️⃣ faktov, ktoré vláda oficiálne priznala:
💥 1. Model lacnej montážnej dielne definitívne skončil
Slovensko prestalo dobiehať priemer EÚ v produktivite. Náš doterajší ekonomický model založený na nízkych mzdách sa vyčerpal. Bez prechodu na inovácie zamrzneme na mieste.

💥 2. Legislatívny chaos
Prijímanie zákonov v skrátenom konaní a neustále zmeny pravidiel hry za pochodu odčerpávajú firmám zdroje, ktoré by inak investovali do modernizácie a automatizácie.

💥 3. Trh práce je nad priepasťou
Starnutie populácie a masívny odliv mozgov do zahraničia likviduje našu konkurencieschopnosť. Práca je pre firmy pridrahá, no zamestnanci vidia na výplatných páskach málo. Vysoké daňovo-odvodové zaťaženie dusí ochotu firiem zvyšovať mzdy na základe reálnej produktivity. Vrcholom je školstvo, ktoré vzdeláva absolventov pre minulú dekádu.

💥 4. Pravidlo „One In – Two Out“ funguje len na papieri
Hoci sa štát zaviazal, že za každú novú byrokratickú povinnosť dvojnásobok starých zruší, realita je iná. Regulácie pribúdajú.

💥 5. V inováciách sme na chvoste Európy
V investíciách do výskumu a vývoja (R&D) sme inovačný podpriemer. Štátne dotácie pre malé a stredné firmy – sú administratívne také zložité a byrokratické, že ich podnikatelia radšej ani nechcú.

🛑 Čo s tým?
Vláda už nemôže hovoriť, že nevie, kde je problém. Diagnózu podpísala a vzala na vedomie. Teraz očakávame okamžitú liečbu.

Čas na diskusné kluby, zakladanie nových komisií a písanie ďalších strategických dokumentov vypršal. Ak nechceme, aby sa Slovensko stalo skanzenom Európy, musíme začať s razantnými a systémovými zmenami.

🚀 ZALOŽILI BY STE SI FIRMU DO 48 HODÍN ZA STOVKU 💶 A S NULOVÝM ZÁKLADNÝM IMANÍM?
🇪🇺 EÚ prichádza s návrhom tzv. 28. právneho režimu – spoločnosti EU Inc.

📢 Príďte sa dozvedieť, ako to s legislatívou EU Inc. naozaj je, pochopiť jej prínosy a riziká a zdieľať svoj vlastný názor s ľuďmi, ktorí ju priamo ovplyvňujú.

🎤 Keynote speaker: europoslanec Ľudovít Ódor

📌 Téma: EU INC. - Zvýši konečne 28. režim konkurencieschopnosť Európe (Slovensku)?

👉 Registrácia: https://forms.gle/1yg1sLGgSEip8UFg9

Cieľom 28. právneho režimu je umožniť firmám rýchlejší rast, zjednotiť pravidlá pre expanziu a zvýšiť konkurencieschopnosť EÚ.

Znie to skvele, ale diabol 👹 sa často skrýva v detailoch. Odborná obec už dnes poukazuje na zásadné paradoxy tohto návrhu:

1️⃣ Daňové a legislatívne vákuum: Ak EU Inc. nerieši národné dane ani transferové oceňovanie, ide o skutočne jednotný trh?

2️⃣ Finančné riziko: Ako sa banky postavia k úverovaniu „kapitálových spoločností bez kapitálu“ s nedoriešeným insolvenčným režimom?

3️⃣ Nová vrstva byrokracie: Nečaká nás namiesto sľubovaného zjednodušenia len ďalší balík IT nákladov, paralelných registrov a compliance?

💬 V debate sa stretnú tvorcovia legislatívy (zástupcovia europarlamentu a štátu) a reálna biznis prax (podnikatelia a experti z finančného sektora).

Nenechajte si ujsť túto unikátnu diskusiu, ktorú organizuje SAF - Slovenská asociácia finančníkov a ZPS - Združenie podnikateľov Slovenska

NAMIESTO PRORASTOVÝCH OPATRENÍ ĎALŠIE MASÍVNE ZVYŠOVANIE DANÍ 💶

Spolu s ďalšími zamestnávateľmi združenými v Republikovej únii zamestnávateľov (RÚZ) zásadne odmietame poslanecký návrh SNS na zmenu zákona o miestnych daniach, ktorý umožní samosprávam zavádzať prakticky neobmedzené dane na obchodné a podnikateľské nehnuteľnosti bez zákonného stropu.

❗ Návrh nezasiahne len veľké obchodné reťazce, ale aj množstvo menších prevádzok, rodinných firiem či živnostníkov. Vyššie náklady podnikateľov sa následne premietnu do vyšších cien potravín, drogérie, liekov aj služieb.

Upozorňujeme, že:
🔹 slovenské firmy už dnes platia násobne vyššie dane z nehnuteľností ako konkurenti z mnohých okolitých krajín,
🔹 ide o neodborný návrh, ktorý vytvára právnu neistotu a chaos,
🔹 môže utlmiť investície, zatvárať prevádzky a zhoršiť dostupnosť obchodov na vidieku.

💬 „Vláda hovorí o prorastových opatreniach, no realitou je opak toho, čo Slovensko potrebuje. Namiesto predvídateľného
prostredia a znižovania daňovo-odvodovej záťaže, parlament rokuje o ďalšom nečakanom zvyšovaní daní. Tie sú v prípade nehnuteľností na podnikanie už v súčasnosti často niekoľkonásobne vyššie ako v Česku. V prípade schválenia táto zmena utlmí investície a v konečnom dôsledku sa premietne do vyšších cien pre spotrebiteľov. A v neposlednom rade postihne aj množstvo malých či rodinných firiem,” upozorňuje Ján Solík.

Kauza nezmyselnej pokuty pre prevádzku langošov z Kvetoslavova nie je len zlyhaním kontrolórov, ale najmä zlyhaním zákona a vizitkou ignorácie názorov odbornej verejnosti v legislatívnom procese.

💬 Združenie podnikateľov Slovenska upozorňuje, že tejto situácii sa dalo predísť, ak by Ministerstvo financií SR akceptovalo zásadné pripomienky v medzirezortnom pripomienkovom konaní.

⚠️ Podnikatelia a zamestnávatelia vopred upozorňovali na riziká pri schvaľovaní zákona o evidencii tržieb. V rámci pripomienkového konania namietali, že zákon Finančnej správe striktne ukladá povinnosť dať pokutu a to bez možnosti posúdiť závažnosť a kontext situácie.

Viac informácii nájdete v našej tlačovej správe 👉 link v komentároch.

Mysleli ste si, že za absurdnú pokutu môžu kontrolóri? Pravda o kauze langoše je úplne inde Absurdná pokuta pre stánok s langošmi v Kvetoslavove rozpútala na Slovensku búrku nevôle. Kým hnev verejnosti sa okamžite zosypal na hlavy daňových

🗣️ Na dnešnom rokovaní Konzultačnej rady prezidenta finančnej správy sme diskutovali o témach, ktoré môžu zásadne ovplyvniť podnikateľské prostredie na Slovensku 🇸🇰

💡 Jednou z nich bola e-faktúra, v rámci ktorej bolo predstavené aj AI riešenie na analýzu dát z e-faktúr 🤖 Oceňujeme rušenie niektorých povinností, zároveň však pripomíname, že časť aktuálnych zmien by nebola potrebná, ak by boli už v minulom roku akceptované pripomienky podnikateľského sektora.

⚖️ Veľkú pozornosť si vyžiadal aj diskutovaný návrh na osobnú zodpovednosť podnikateľov za daňové záväzky firmy. K tomuto opatreniu máme kritický postoj, opretý o skúsenosti z praxe 📊 Môže mať vážne dôsledky na podnikateľskú aktivitu na Slovensku, preto považujeme za nevyhnutné hľadať alternatívne riešenia – účinné, ale zároveň také, ktoré nezasiahnu podnikateľské prostredie neprimerane tvrdo.

🤝 V spolupráci s daňovými expertmi pripravujeme návrhy opreté o fakty a dáta, ktoré čoskoro predstavíme odbornej verejnosti.

🔎 Otvorená komunikácia medzi podnikateľským sektorom a Finančnou správou je kľúčová na to, aby sa problematické nastavenia podarilo identifikovať a odstrániť ešte predtým, ako spôsobia komplikácie podnikateľom v praxi.

📷 FSSR

ČO JE PRÍČINOU KAUZY LANGOŠ? LEGISLATÍVNA DŽUNGĽA 🗃️

Opakovane sa stretávame s bizarnými závermi kontrol, ktoré sa týkajú formálnych chýb, a ktoré nemajú negatívny dopad na zákazníka ani na výber daní. V minulosti to bol prípad pokuty 800 eur za to, že topánky v turistickom obchode neboli označené ako „turistické“. 🥾

👨‍⚖️ Ide o výsledok zložitých a často sa meniacich zákonov a kontrol, ktoré často vnímajú podnikateľa ako potenciálneho delikventa, ktorého treba „nachytať“, a nie ako klienta. Takéto nastavenie zásadne ničí vzájomnú dôveru a bráni budovaniu partnerského vzťahu medzi štátom a tými, ktorí tvoria hodnoty.

⚠️ Riešením je radikálna zmena kontrol aj prístup k trestom. Cieľom kontroly nemá byť „niečo nájsť“, ale zabezpečiť nápravu tam, kde je to potrebné.

🤝 Úrady by mali viac využívať upozornenia bez sankcie alebo pravidlo „druhej šance.“ Finančná pokuta mala byť až posledným riešením, nie prvou reakciou na formálne pochybenie. Často za chybou podnikateľa nie je úmysel, ale problém vyznať sa v neprehľadných predpisoch.

☹️ Žiaľ, o tom, ako systémovo zatočiť s legislatívnym chaosom a zbytočnými povinnosťami, pri aktuálnej diskusii o prorastových opatreniach takmer nepočuť.

Bez zmeny filozofie, kde sa sankcia prestane vnímať ako nástroj na plnenie rozpočtu a začne sa klásť dôraz na jednoduchú a jasnú legislatívu, sa z bludného kruhu absurdných pokút nepohneme.

SKUTOČNÉ PRORASTOVÉ OPATRENIA SI BUDÚ VYŽADOVAŤ FINANCIE 💶 Desiatky drobných zmien podnikateľov potešia, ale na naštartovanie ekonomiky nebudú stačiť.

Viac si prečítajte v článku ⬇️⬇️⬇️

Skutočné prorastové opatrenia si budú vyžadovať financie, upozorňuje Združenie podnikateľov Slovenska Podnikatelia by hlavne ocenili, keby štát fungoval ako partner, nie ako brzda. Dôležitým bodom je však stabilita a predvídateľnosť podnikateľského prostredia.

📢 8. MÁJ: SVIATOK LEGISLATÍVNEHO CHAOSU ⚖️
Dnešok sa zapíše do histórie ako symbol legislatívneho chaosu.

❓ Koľko stojí jedna zbabraná veta v Zbierke zákonov❓
Milióny eur, hodiny navyše na hľadanie riešení a konzultácie s právnikmi, či preplánovanie výroby.

💸 Chaos okolo zrušeného-nezrušeného sviatku nie je náhoda.
Je to výsledok:
❌ Obchádzania pravidiel pri tvorbe zákonov.
❌ Právnej hmly, ktorú treba hasiť usmerneniami.
❌ Skrytých nákladov, ktoré platíme my všetci.

Štát sa k podnikateľom správa ako nepredvídateľný spolubývajúci, nie ako seriózny partner.

✅ Čo navrhujeme?
Slovensko je európskym rekordérom v počte sviatkov. Ak chceme zvyšovať mzdy, cesta nevedie cez voľné dni schválené parlamentom, ale cez vyššiu produktivitu.

Len systémové zmeny a poriadok v legislatíve vytvoria podmienky, v ktorých sa podnikatelia môžu sústrediť na tvorbu hodnôt namiesto zdolávania prekážkovej dráhy v podobe paragrafov, ktoré im pripravili politici.