PDCS

Uplynulé týždne boli naozaj hektické – presťahovali sme sa 🎉

Od septembra vás radi privítame na našich otvorených kurzoch, lunch seminároch, konzultáciách a ďalších podujatiach v nových priestoroch na Bosákovej 7.

Dovtedy vám prinášame malú ochutnávku z celého procesu. Vidíme sa čoskoro!

Začiatkom júla sme viedli workshopy o depolarizácii a storytellingu pre občianske združenie Klíma ťa potrebuje .

V nádhernom prostredí Šugovskej doliny sme počas ich letnej školy stretli približne dvadsiatku mladých ľudí z celého Slovenska. Spája ich chuť robiť veci vo verejnom záujme a prispievať k lepšiemu životnému prostrediu 🌿

V čase, keď Slovensko aj veľkú časť Európy zasiahli extrémne horúčavy, sme túto tému vnímali ako mimoriadne aktuálnu. O to viac nás potešilo stretnutie s toľkými inšpiratívnymi a angažovanými mladými ľuďmi – v prostredí, ktoré prirodzene pripomína, prečo má zmysel venovať sa ochrane životného prostredia.

Občianske združenie Klíma ťa potrebuje robí dôležitú prácu – pracuje s komunitami, pripravuje osvetové kampane a realizuje praktické aktivity v teréne. Držíme im palce v ich úsilí a ďakujeme za príležitosť prispieť aj našou expertízou.

“People pleasing" sa na začiatku javí ako láskavý a empatický prístup vždy, keď od nás niekto niečo potrebuje. Ide o dlhodobý vzorec správania, pri ktorom sa človek podvedome snaží vyhovieť ostatným na úkor vlastných potrieb, hraníc a pocitov. Často vzniká zo strachu z odmietnutia, alebo z túžby byť prijímaný/á. Na prvý pohľad môže pôsobiť nenápadne, no postupom času vedie k vyčerpaniu, frustrácii a pocitu, že sa sami sebe vzďaľujeme.
Podľa výskumov sa people pleasing objavuje u žien častejšie - či už v práci, v partnerských vzťahoch alebo v rodine. Niektorí ľudia sa people pleasingu nedokážu brániť.
Pozrite si niekoľko typických prejavov “people pleasera". Započítajte si bod za každú z 10 položiek, kde by ste odpovedali “ÁNO”:
1. Máš pocit viny, keď sa rozhodneš uprednostniť svoj záujem.
2. Máš problém povedať nie, aj keď si preťažený/á a extrémne unavený/á.
3. Automaticky uprednostňuješ potreby ostatných pred svojimi vlastnými.
4. Často prispôsobuješ svoje názory, správanie alebo emócie tomu, čo očakávajú druhí.
5. Vyhýbaš sa konfliktom za každú cenu, aj keď ťa to vnútorne stojí veľa energie.
6. Bojíš sa, že sklameš ostatných, ak by si nebol/a slušná a dobrá, ak nebudeš, ústretový/á, alebo ak by si nebol/a voči priateľom, nadriadeným a spolupracovníkom neustále k dispozícii.
7. Po stretnutiach s ľuďmi sa často cítiš vyčerpaný/á, hoci si bol/a vo všetkých kontaktoch celý čas počas dňa tá veselá, milá a bezproblémová.
8. Občas ťa napadne, či by sa tvoj status a správanie nemali vymeniť s ostatnými, že by si si konečne zaslúžil/a, aby občas ostatní vychádzali v ústrety tebe.
9. Občas sa ti zdá nespravodlivé očakávanie, ako veľa starostlivosti o deti a rodičov vo vašej rodine máš mať ty.
10. Ale zdá sa ti blbé (túto tému o nerovnomernej starostlivosti) vo vašej rodine pripomínať.

Vyhodootenie:
Pozorne si spočítajte všetky svoje odpovede, kde ste odpovedali ÁNO.
Pokiaľ ste pri týchto 10 otázkach odpovedali ÁNO 0-5 krát, tak ide o bežný očakávateľný počet a nemožno hovoriť o “people pleasing-u”. Pokiaľ sa odpoveď ÁNO u vás vyskytla 6-7 krát z desiatich, tak možno konštatovať, že u vás môže ísť o drobný signál “people pleasing“-u. Pokiaľ sa odpoveď ÁNO pri týchto otázkach objavila 8 a viac krát, treba spozornieť... Pre istotu si ešte raz skontrolujte počet súhlasných odpovedí a zamyslite sa, či aj vy nezačínate smerovať k tendencii “people pleasingu". A tiež čo môže byť príčinou pre také správanie vo vašom prípade Prečo sa snažíte všetkým vyhovieť? Prečo neviete povedať nie?
Uvažujte, čo by vo vašom prípade mohla byť kľúčová príčina tohto správania:
- potreba schválenia (napr. zo strany autorít)
- strach z odmietnutia,
- závislosť a nižšie sebavedomie,
- nedostatočne nastavené osobné hranice.

Ľudia, ktorí si kladú otázky typu „Prečo sa snažím všetkým vyhovieť?“ alebo „Prečo neviem povedať nie?“, sa podľa odborníkov často učili, že ich hodnota závisí od toho, ako sú užitoční, milí alebo bezproblémoví (syndróm dobrého dievčaťa, syndróm dobrého chlapca). "People pleasing" tak nie je osobnostná črta, ale obranný mechanizmus, ktorý mal v minulosti chrániť naše bezpečie a vzťahy, dnes však často vedie k vnútornému napätiu, úzkosti a vyčerpaniu.

Psychologička Patricia Greenfield sledovala, aké hodnoty sa propagujú u detí a mládeže. Zistila, že hodnota individualizmu stále viac rastie. Položka „osobná sláva“ sa medzi hodnotami v roku 1967 umiestnila na 15-tej priečke zo 16 hodnotových priorít. Každý nasledujúci rok sa „osobná sláva“ - ako hodnota - umiestnila vyššie a vyššie. Po 40-tich rokoch sledovania, v roku 2007 sa hodnota „osobná sláva“ u mládeže dostala na prvé miesto. Kultúra individualizmu často vníma závislosť na iných len ako niečo zahanbujúce a trápne. Na mladých ľudí sa vytvára tlak, aby sa stali nezávislými čo najskôr a oceňuje sa hlavne, že dokážu realizovať úlohy bez asistencie iných. Uprednostňujú sa individuálne práva. Ľudia sú vedení k tomu, aby uprednostnili vlastné záujmy pred potrebami kolektívu. Zdôrazňuje sa hodnota odlišovať sa, byť jedinečný/á, spoliehať sa len na seba, vyhýbať sa žiadosti o pomoc od iných a uprednostňovať práva jednotlivca ponad práva celku. Opisy seba samého často odzrkadľujú takýto individualistický alebo komplexný pohľad. Ľudia vychovaní v individualistickej kultúre často opisujú seba samých ako: „Mám dobré analytické schopnosti, viem byť sarkastický a podať dobrý športový výkon...“ Zatiaľ čo ľudia z komplexnej kultúry pri opise seba samých nevnímajú individualizmus len takto zúžene a vyzdvihujú aj iné charakteristiky, napr. „som dobrý manžel a viem byť lojálny priateľ...“

Aj my vieme, aký obsah funguje. Silné titulky. Jednoduché návody. Rýchle odpovede na zložité otázky.

Lenže pri témach, ktorým sa venujeme, to často nestačí ❌

Naša dobrovoľníčka pripravila príspevok, ktorý na prvé čítanie pôsobil dobre. Po odbornej diskusii sme však dospeli k záveru, že tému zjednodušuje viac, než považujeme za vhodné.

Komunikácia je mimoriadne citlivá na kontext. Len zriedka sa dá zhrnúť do jednej univerzálnej rady. To, čo funguje v jednej situácii, môže byť v inej nepresné alebo dokonca kontraproduktívne.

Preto hľadáme rovnováhu medzi tým, čo na sociálnych sieťach funguje, a tým, čo považujeme za odborné, presné a užitočné.

A práve preto sa nám žiada poďakovať vám.

Všetkým, ktorí si nájdete čas prečítať si aj dlhší text. Vážime si, že spolu s nami vytvárate priestor aj pre obsah, ktorý sa nespolieha na skratky, ale snaží sa vystihnúť zložitosť tém, ktorým sa venujeme.

Čo vás pohltilo natoľko, že sa tomu venujete už roky?

Srdcovkou našej Ivany sú debaty a kvalitná argumentácia. A pritom je v našom tíme známou introvertkou.

Prečo teda práve argumentácia?

Na strednej škole ju fascinovalo, ako skúsení debatéri premýšľali. Ako dokázali presne formulovať svoje myšlienky, počúvať druhú stranu a hľadať silu argumentov namiesto sily hlasu. Vtedy sa rozhodla, že sa to chce naučiť tiež.

Nasledovali debatné súťaže, pôsobenie v debatnej asociácii a dnes u nás školí argumentáciu a kritické myslenie. 🎓

Na jeseň si môžete svoje argumentačné schopnosti potrénovať aj vy. Počas dvojdňového školenia sa s Ivanou budete venovať napríklad tomu, ako:

• premýšľať presnejšie a kritickejšie,
• lepšie porozumieť ľuďom, ktorí vidia svet inak,
• vyjadriť nesúhlas bez osobných útokov,
• meniť názory bez pocitu prehry. 💬

Medové týždne (2024, Ukr. film, rež. Žanna Ozirna) je fascinujúci film, natočený asi podľa reálneho príbehu mladomanželov Tarasa a Oli. Tí sa vo februári 2022 nasťahujú do nového bytu v Kyjeve. Nadránom zistia, že sa začala vojna. Mladomanželia hovoria iba pošepky. Po štvornožky sa presúvajú po byte, aby ich v okne nebolo vidieť a neodpovedajú na búchanie do dverí. Zvonka sa ozývajú útoky. Elektrina v dome nefunguje. Je to šialené, keď hrdinovia vo filme ešte netušia, čo sa bude diať, ale my - diváci - to po piatich rokoch vojny už vieme dosť presne. Šepot hlavných hrdinov filmu je viac nabitý bezmocnosťou voči nespravodlivosti a agresii a pôsobí hlasnejšie, ako delostrelecká paľba v pozadí. Sú to najabsurdnejšie medové týždne, aké si vieme predstaviť. Ale potrebujeme takéto filmy. Aby sme sa vedeli vžiť a predstaviť si, čo sa dialo a deje za našimi východnými hranicami.
Celý film (s čes. titulkami) je na HBO Max.

V kontexte manosféry je termín „Stratení chlapci“ používaný na označenie mladých, sociálne izolovaných mužov, ktorí sú vťahovaní do mizogýnnych a pravicových internetových subkultúr kvôli pocitom odcudzenia, osamelosti a nedostatku jasného spoločenského smerovania. Tieto komunity často zapĺňajú prázdnotu, ktorá vznikla úpadkom tradičných inštitúcií orientovaných na mužov (ako sú mládežnícke kluby a odbory) a meniacou sa sociálnou dynamikou. Tento termín je tiež názvom významnej knihy novinára Jamesa Bloodwortha z roku 2025, ktorý sa v utajení venoval týmto subkultúram, aby preskúmal, prečo sú atraktívne pre zraniteľných mladých mužov. Medzi kľúčové črty a dynamiku tohto javu patria:

Základné príčiny: Mnohí z týchto mužov trpia emocionálnou negramotnosťou, chýbajúcimi otcovskými postavami a traumou, ktorú predátorskí influenceri zneužívajú na finančný zisk (napríklad schémy rýchleho zbohatnutia alebo predaj bootcampov pre „alfa samcov“).

Podskupiny manosféry: Demografická skupina „stratených chlapcov“ sa živí rôznymi prekrývajúcimi sa frakciami v rámci manosféry vrátane incelov (nedobrovoľných celibátnikov), pick-up umelcov, aktivistov za práva mužov a influencerov „Red Pill“. Konkrétne postavy často spájané s týmto priestorom boli napr. Andrew Tate alebo Jordan Peterson.

Knižka s názvom Veda o pomste (James KImmel, Jr. Euromedia Group, 2025) má podnázov: Ako porozumieť najzhubnejšej závislosti na svete a ako ju prekonať. Škody, ktoré spôsobujú ľudia závislí na pomste, sú obrovské. Väčšina násilných činov je motivovaná pomstou a WHO odhaduje, že zranenia spojené s násilím pripravia o život každoročne asi 1,25 milióna ľudí ...
Autor knižky, právnik a psychiater James Kimmel chápe pomstu ako skrytú závislosť. Hovorí, že pomsta je reakcia na skutočné či domnelé krivdy, Od ubližujúcich tweetov, po zúrivosť na cestách. Cez vraždy a samovraždy až po ozbrojené povstanie sa páchatelia takmer vždy vidia ako obete hľadajúce spravodlivosť. Po pomste túžime, ak nám niekto telesne alebo citovo ublíži. A to predstavuje čoraz väčší problém v čase vplyvných sociálnych sietí, ktoré umožňujú ľahko a bleskovo uraziť a pobúriť milióny ľudí naraz. To má za následok, že milióny ľudí zatúžia v jednej chvíli po pomste za rovnakú vec. Neuroveda o povahe pomsty pomáha pochopiť zdanlivo nezmyselnú krutosť a násilie, ktoré na sebe ľudia páchajú.
Prvý zážitok potreby pomstiť sa zažil James Kimmel, keď mal 12 rokov. V noci ho prebudil výstrel. Malý James schytil svoju brokovnicu, vybehol pred dom a našiel sučku svojho beagla s menom Paula v kaluži krvi. Na poslednú chvíľu sa zastavil, lebo mu ešte napadlo, že tí, čo sedia v aute, nemuseli byť tí istí, ktorí mu zastrelili psa. Otázka, čo vedie ľudí k pomste, vyústila do toho, že James sa v dospelosti rozhodol pochopiť, čo jeho samého viedlo k nenásiliu a nasmeroval svoj život na štúdium práva a neurovedy.
James Kimmel píše: “25. mája 1993 o 9.20 vstúpil do preplneného bistra v Connecticute 32-ročný kuchár námorníctva Michael Stokes s poloautomatickou pištoľou ráže 45 a nariadil zákazníkom ľahnúť si na zem. Potom zašiel za pult, našiel si 26-ročnú vedúcu Wandu Salgadovú a jej 28-ročného zástupcu Williama Abateho, v záchvate zúrivosti ich niekoľkými ranami zastrelil a kričal pritom: “Skapte! Skapte!" Keď ostali nehybne ležať na podlahe, prešiel od revu k posmeškom: “Tak čo, už je po vás?” Potom sa Michael vrátil do priestorov bistra a ubezpečil šokovaných zákazníkov, že im nemieni ublížiť. “Už som sa pomstil”, ucedil. Pôvodne sa Michael chcel zastreliť, ale keď sa stretol s pohľadom staršieho muža, ktorý mal v očiach des, rozmyslel si to a v kľude vyčkal na príjazd policajtov. Keď pred bistrom zastavili, položil zbraň na pult, dal ruky za hlavu, vyšiel von a vzdal sa. Michael si v súčasnosti odpykáva 55-ročný trest vo väznici s najvyššou ostrahou. Pred streľbou nemal žiadny záznam v trestnom registri. Susedka, ktorá bývala v dome naproti nemu, po čine reportérovi povedala, že takéto sympaťáka by človek tak ľahko nenašiel…“

V živote facilitátora príde chvíľa, keď má pocit, že skupina stráca spoločnú reč. Že každé ďalšie slovo môže situáciu buď posunúť, alebo ešte viac skomplikovať.

Presne taká bola aj naša posledná skúsenosť – stresujúca pre všetkých účastníkov, vrátane nás.

Postupne však nastal dôležitý zlom. Skupina si uvedomila, že problém nie je v jednotlivcoch, ale v spôsobe, akým má nastavenú spoluprácu. Takéto uvedomenie si vyžaduje veľkú dávku odvahy. 👏 Spochybniť zaužívané procesy totiž vždy prináša neistotu.

Niektoré stretnutia sú skutočnou výzvou. O to viac si vážime tímy, ktoré sa napriek neistote rozhodnú pozrieť na svoje fungovanie novými očami a začať meniť veci od základov.