Institute of Security and Defense - ISD

https://www.youtube.com/watch?v=2Rtf0tz5HcM

Bývalý šéf civilní rozvědky: Svět v plamenech, zákulisí tajných služeb a Putinova klanu Celý díl najdete na našem HeroHero a Patreonu.👉 https://patreon.com/insiderpodcast👉 https://herohero.co/insiderpodcastBývalý ředitel Úřadu pro zahraniční s...

Vojenská operácia proti Iránu: Súhrnná správa (28. 2. 2026)
Dnes v skorých ranných hodinách spustili Spojené štáty a Izrael koordinovanú ofenzívu proti Iránskej islamskej republike. Prezident Donald Trump operáciu opísal ako „veľkú bojovú operáciu“ s cieľom eliminovať jadrovú hrozbu a zmeniť režim.

I. Zasiahnuté strategické a vojenské ciele
Útoky zasiahli viac ako 20 z 31 iránskych provincií. Hlavné údery boli smerované na:

Teherán (Centrum moci): Údery zasiahli vládnu štvrť, prezidentskú kanceláriu Masúda Pezeškjána a centrálu Revolučných gárd (IRGC). Satelitné snímky potvrdili ťažké poškodenie zabezpečeného komplexu Najvyššieho vodcu.

Jadrový program: Explózie v Isfaháne (jadrový výskum), Natanz (obohacovanie uránu), Fordo (pri meste Kom) a Karadž (výroba centrifúg).

Energetika a logistika: Priamy zásah dostalo kritické plynové centrum Asalúja, rafinérie v Tabríze a strategické prístavy Bandar Abbás a Bušehr.

Vojenské základne: Raketové silá a radarové stanice v Kermanšáhu, Dezfúle, Choramabáde a Ilame.

II. Eliminované a zasiahnuté kľúčové osoby
Operácia bola cielená na "odseknutie hlavy" iránskeho vedenia. Aktuálny stav kľúčových postáv:

Ali Akbar Ahmadian (Tajomník Najvyššej rady národnej bezpečnosti): POTVRDENÁ OBEŤ. Zahynul pri priamom zásahu budovy Rady v Teheráne.

Amir Ali Hajizadeh (Veliteľ vzdušných síl IRGC): ELIMINOVANÝ. Mozog iránskeho raketového programu zahynul v bunkri pri Karadži.

Mohammad Bagheri (Náčelník gen. štábu): V KRITICKOM STAVE. Bol zasiahnutý v budove generálneho štábu, správy o jeho smrti sa preverujú.

Ajatolláh Alí Chameneí (Najvyšší vodca): OSUD NEZNÁMY. Jeho rezidencia bola zničená. Štátne médiá tvrdia, že bol včas evakuovaný na bezpečné miesto, západné zdroje špekulujú o jeho eliminácii.

Masúd Pezeškján (Prezident): PREŽIL. Podľa správ sa v čase útokov nachádzal v bezpečnom bunkri.

III. Civilné obete a tragédie
Najtragickejším incidentom dňa je zásah dievčenskej školy Shajareye Tayabeh v meste Mináb (provincia Hormozgán). Počet obetí stúpol na 60 detí. Iránska vláda hovorí o úmyselnom masakre, USA a Izrael o tragickom následku útoku na vedľajšiu budovu IRGC. Obe budovy boli vo vnútri základne IRGC. Oba štáty vyjadrili ľútosť a prisľúbili prešetrenie po konci operácie.

IV. Aktuálna situácia a odveta
Iránska reakcia: Irán odpovedal masívnou salvou balistických rakiet na Izrael a americké základne v Bahrajne, Katare a SAE.

Stav v krajine: V Teheráne vládne panika, internet je takmer úplne vypnutý, vzdušný priestor nad celým regiónom (vrátane SAE a Kataru) je uzavretý.

Slovensko: MZVEZ SR aktivovalo evakuačné plány. V regióne eviduje 71 Slovákov (v Izraeli a Jordánsku), v Iráne momentálne žiadneho.

Minister Khawaja Muhammad Asif otvorene vyhlásil, že jeho krajina je v stave otvorenej vojny s Afganistanom. „Naša trpezlivosť sa vyčerpala. Teraz máme otvorenú vojnu medzi nami a vami“ (Afganistanom), uviedol. Hovorca vlády Talibanu Zabihullah Mujahid tvrdí, že Kábul nebol jediným cieľom náletov. Pakistan údajne bombardoval aj provincie Kandahár a Paktíja. Pakistanský postup vyprovokoval afganský Taliban, ktorý ignoruje Durandovu líniu, vymedzenú hranicu medzi oboma krajinami, a spája sa s Paštúnmi v Pakistane.

Pakistanské zdroje vyhlasujú, že dve základne Talibanu v Afganistane boli úspešne zničené. Kábul vyhlasuje, že do Pakistanu vyšle samovražedných atentátnikov. Prvé video, opísané ako bombový útok v Pakistane, sa už objavilo na Infosphere, ale jeho pravosť nebola potvrdená.

Poľskí občania v Iráne by mali okamžite odísť, povedal vo štvrtok premiér Donald Tusk a varoval, že vzhľadom na potenciál ozbrojeného konfliktu už nemusí byť evakuácia možná v priebehu niekoľkých hodín.

Počas tlačovej konferencie na vojenskom cvičisku Zielonka premiér zdôraznil, že nechce nikoho strašiť, ale že možnosť „ horúceho konfliktu “ v Iráne je veľmi reálna. Dodal, že o niekoľko, tucet alebo dokonca niekoľko desiatok hodín „ bude možnosť evakuácie vylúčená “. „Prosím, okamžite opustite (...) Irán a za žiadnych okolností do tejto krajiny necestujte,“ obrátil sa premiér na Poliakov, ktorí v krajine bývajú alebo tam plánujú cestovať.

Indická pobrežná stráž zaistila tri tankery patriace takzvanej Tieňovej flotile. Plavidlá boli na zozname sankcií USA.

Tankery boli zapojené do pašovania iránskej ropy. Indické ministerstvo národnej obrany o tom informovalo vo vyhlásení.

„Indická pobrežná stráž (ICG) úspešne narušila medzinárodný gang pašovania ropy prostredníctvom starostlivo naplánovanej a koordinovanej námorno-vzdušnej operácie, ktorá sa uskutočnila 5. – 6. februára 2026. Táto operácia narušila sieť zapojenú do nelegálneho pašovania veľkého množstva ropy a nákladu na báze ropy pochádzajúceho z konfliktných oblastí,“ uvádza sa vo vyhlásení.

K nalodeniu došlo 100 námorných míľ západne od Bombaja, keď bola zistená podozrivá námorná aktivita. Analýza údajov odhalila, že tri plavidlá sa pripravovali na vykonanie operácie loď-loď na mori, t. j. prekládku nákladu z jednej lode na druhú. Po nalodení, preskúmaní dokumentov a výsluchu posádky bolo rozhodnuté o zatknutí tankerov.

3. februára tohto roku 2026 odovzdal nový veľvyslanec Ruskej federácie v Slovenskej republike Sergey Andreev svoje poverovacie listiny Prezidentovi Slovenska P.Pellegrinimu. Kto to je? Sergey Vadimovich Andreev je jedným z najskúsenejších ruských diplomatov „starej školy“, ktorý sa v posledných rokoch stal známym najmä vďaka svojmu nekompromisnému pôsobeniu v Poľsku.

1. Predchádzajúce pôsobenie (Poľsko 2014 – 2026)
Andreev pôsobil ako veľvyslanec vo Varšave rekordných 12 rokov. Jeho misia pokrývala najhoršie obdobie rusko-poľských vzťahov od pádu komunizmu.

Známe incidenty: V roku 2022 bol počas pietneho aktu na cintoríne sovietskych vojakov vo Varšave poliaty červenou farbou na protest proti vojne na Ukrajine.

Štýl diplomacie: Je známy tým, že veľmi ostro a priamo vystupuje v médiách. Často bol predvolávaný na poľské ministerstvo zahraničných vecí kvôli kontroverzným výrokom o histórii (napr. o vine Polska za vypuknutie 2. svetovej vojny).

2. Profesijná kariéra
Vzdelanie: Absolvent prestížneho MGIMO (Moskovský štátny inštitút medzinárodných vzťahov).

Skúsenosti: Pred Poľskom pôsobil ako veľvyslanec v Angole a v Nórsku. Pracoval aj na vysokých postoch na ruskom ministerstve zahraničných vecí v Moskve (odbor pre vzťahy so susednými štátmi).

3. Maximálna bezpečnostná hrozba a hybridná vojna
Vymenovanie Sergeya Andreeva predstavuje pre Slovensko bezprostredné bezpečnostné riziko najvyššieho stupňa. Jeho príchod nie je bežnou diplomatickou rotáciou, ale strategickým nasadením experta na destabilizáciu vnútornej politiky.

Mandát na rozklad štruktúr NATO a EÚ: Andreev prichádza s jasnou úlohou, zaistiť aby Slovensko a Maďarsko fungovali ako „trójsky kôň“ v rámci európskych a severoatlantických štruktúr. Jeho mandát zahŕňa stupňovanie odporu proti spoločným rozhodnutiam spojencov za každú cenu, s cieľom paralyzovať akcieschopnosť regiónu.

Budovanie špionážnych a vplyvových sietí: Ako diplomat „starej školy“ je považovaný za architekta sofistikovaných vplyvových operácií. Riziko spočíva v masívnom rozširovaní siete agentov a informátorov pod krytím diplomatickej misie, pričom sa zameriava na infiltráciu do kľúčových štátnych inštitúcií a samospráv.

Korupcia a kompromitácia politických elít: Existuje dôvodná obava z využívania agresívnych metód hybridnej vojny, vrátane finančnej korupcie politických predstaviteľov a vytvárania kompromitujúcich materiálov (tzv. medové pasce alebo „kompromat“). Cieľom je získať kontrolu nad rozhodovacími procesmi prostredníctvom vydierania a politického nátlaku.

Destabilizácia Bratislavy: Pre naše mesto to znamená zvýšené riziko provokácií pri pamätníkoch a zneužívanie verejného priestoru na šírenie propagandy, ktorá má polarizovať spoločnosť a podkopávať dôveru v demokratické zriadenie.

Podľa údajov získaných agentúrou Military dodal ruský obranný priemysel v roku 2025 ruskej armáde nasledujúce typy delostreleckej munície:

750 000 82 mm mínometných granátov
1 900 000 120 mm mínometných granátov
850 tisíc delostreleckých granátov kalibru 122 mm
1 700 tisíc delostreleckých granátov kalibru 152 mm
60 tisíc delostreleckých granátov kalibru 203 mm
20 000 240 mm mínometných granátov.

Hlavnými dodávateľmi obranných kontraktov sú dve spoločnosti, ktoré v roku 2025 zodpovedali za 95 % dodávok munície. Ide o GosNIImash pomenovaný po Bakirievovi a KBP pomenovaný po Šipunovovi. Objednávky zahŕňajú dodanie kompletných súprav obsahujúcich okrem iného náboje, prachové náplne a rozbušky.

Podľa dokumentov je jednotková cena 122 mm delostreleckého granátu 85 600 rubľov, čiže 1 120 dolárov.

Situácia je zložitejšia so 152 mm muníciou. V sovietskych časoch bolo k dispozícii niekoľko typov tejto munície, vrátane munície pre systém dlhého doletu Hyacint, ktoré nie sú kompatibilné s inými 152 mm delami. V roku 2024 bolo objednaných 422 000 nábojov OF25, napríklad pre delá D-20 a 2S3 Akatsiya. Jednotková cena bola 98 000 rubľov, čiže 1 200 dolárov.

V roku 2025 bolo objednaných ďalších 400 000 rakiet s jednotkovou cenou 104 000 rubľov, čiže 1 300 dolárov.

Turecká spravodajská služba (MIT) a polícia po dlhom vyšetrovaní rozbili špionážnu bunku napojenú na Irán. Zatkli šesť podozrivých; sieť viedli iránski spravodajskí dôstojníci Najaf Rostami („Haji“) a Mahdi Yekeh Dehghan („Doktor“). Bunka zhromažďovala fotografie a videá z leteckej základne Incirlik v Adane, kľúčového zariadenia NATO a USA a Turecka. Úrady tvrdia, že operácia zabránila potenciálnym nepriateľským akciám.

https://www.youtube.com/watch?v=XM8PF1fHtNw

Bankéř Hamásu má dům a firmu v Česku - Reportéři ČT Už rok naše úřady vědí o tom, že v Česku má dům a firmu člověk zapojený do financování teroristické organizace Hamás. Americké ministerstvo financí na něj i ...

Nemecký minister vnútra Alexander Dobrindt v pondelok 12.1.2026 oznámil zvýšenie počtu príslušníkov kontrarozviedky, ktorí majú na starosti boj proti ľavicovému extrémizmu. Stalo sa tak po niekoľkodňovom výpadku prúdu v južnom Berlíne, ktorý sa pripisuje ľavicovým radikálom.

Na výročnom kongrese odborov štátnych zamestnancov v Kolíne nad Rýnom Dobrindt oznámil, že v Nemecku nemieni dať „žiadny priestor ľavicovému extrémizmu“.

V kontexte zvyšovania síl na boj proti týmto skupinám oznámil: „ V tejto oblasti bude posilnená národná spravodajská služba .“ Ráno 3. januára spôsobil požiar kábla v Berlíne výpadok prúdu, ktorý nechal bez prúdu približne 100 000 obyvateľov. Dodávka prúdu bola všetkým postihnutým obyvateľom obnovená po niekoľkých dňoch. Bol to najdlhší hromadný výpadok prúdu v nemeckom hlavnom meste od konca druhej svetovej vojny.

K zodpovednosti za zapálenie káblov sa prihlásila ľavicová extrémistická skupina Vulkangruppe (Vulkánska skupina). V dokumente predloženom úradom skupina uviedla, že jej cieľom bolo „vypnúť vládu elektrinou“ a zaútočiť na „priemysel fosílnych palív“. Skupina už predtým vykonala sabotážne útoky na kritickú infraštruktúru v Nemecku. Federálna prokuratúra ju stíha, okrem iného, ​​za terorizmus.

Nemecko malo veľmi zlé skúsenosti s ľavicovým extrémizmom podporovaným Ruskom.

Počas studenej vojny zažilo Západné Nemecko jednu z najkrvavejších epizód domáceho terorizmu v Európe. Najznámejším príkladom bola Red Army Faction (RAF), známa aj ako Baader-Meinhofova skupina.
RAF bola aktívna v rokoch 1970–1998 a zodpovedala za:
bombové útoky, únosy, atentáty, bankové lúpeže

Historické archívy, vrátane Mitrochinovho archívu, ukazujú, že RAF mala kontakt a logistickú podporu od východonemeckej tajnej služby Stasi, ktorá úzko spolupracovala so sovietskou KGB.

Táto podpora zahŕňala: úkryty vo východnom Nemecku, falošné identity, výcvikové priestory, financovanie

Nemecko si túto skúsenosť dodnes pripomína ako varovanie, kam môže viesť kombinácia ideologického extrémizmu a zahraničnej tajnej podpory.

Podľa nemeckých bezpečnostných služieb to robia ruské tajné služby v Nemecku aj dnes. Podpora extrémistických skupín (pravicových aj ľavicových)

Nemecké bezpečnostné služby dlhodobo upozorňujú, že ruské tajné služby sa snažia využívať radikálne skupiny na oboch koncoch politického spektra. Cieľom nie je podporiť konkrétnu ideológiu, ale oslabiť vnútornú stabilitu Nemecka a spôsobiť čo najväčší chaos.

1️⃣ Ozbrojení Kurdi prekračujú hranice Iránu
Podľa Reuters sa kurdské ozbrojené skupiny pokúsili vstúpiť z Iraku do Iránu.

Turecká tajná služba varovala Iránsku revolučnú gardu (IRGC) pred pohybom kurdských bojovníkov.

Objavujú sa otázky, či ide ešte o protesty, alebo už o začiatok ozbrojeného povstania.

2️⃣ Prečo sú Kurdi v Iráne v centre konfliktu
V Iráne žije cca 10 miliónov Kurdov, ktorí sú tradične prvým cieľom represie.

Režim ich vníma ako potenciálnych partizánov, čo vytvára začarovaný kruh:
→ aj keď Kurdi neprotestujú, režim ich trestá, takže sa nakoniec pridajú k odporu.

Irán má historickú traumu z krátkej Mahábádskej republiky (1946), preto sa obáva akéhokoľvek kurdského separatizmu.

3️⃣ Ekonomický kolaps ako spúšťač odporu
Irán vypol internet → kurdské regióny prišli o 6 miliárd USD ročne v obchode.

Prevod peňazí klesol o 90 %, zásielky sú zablokované, obchod stojí.

Režim tak sám zatiahol Kurdov do konfliktu.

4️⃣ Kurdi vyhlásili generálny štrajk
Sedem kurdských politických strán v Iráne vyzvalo na štrajk 5. januára.

Vyjadrili podporu celoštátnym protestom a spojili sa s ďalšími opozičnými skupinami (demokrati, monarchisti, ekonomická opozícia).

France 24 potvrdila ich aktívnu účasť na demonštráciách.

5️⃣ Ozbrojené kurdské skupiny na hraniciach
Medzi hlavné jednotky patria:

YRK – Jednotky východného Kurdistanu

PDKI milície

Komala – kurdskí komunisti

SMK (Kurdská národná armáda) – napojená na PAK

Tieto skupiny sú však slabšie než kurdské sily v Sýrii či Iraku.

6️⃣ Geopolitická realita: všetci proti Kurdom
Turecko, Sýria aj Irán majú spoločný záujem: zabrániť posilneniu Kurdov.

Aj keď sú Ankara a Damask proti Teheránu, v kurdskej otázke držia jednotný front.

Iracký Kurdistan (Erbíl) nechce riskovať autonómiu → nepodporí veľkú vojnu.

7️⃣ Možný scenár: Kurdi ako „odpadový front“
Ankara a Damask by mohli (s tichým súhlasom USA) presmerovať kurdské hnutia do Iránu, aby si „vyčistili“ vlastné územia.

Tento scenár je riskantný, ale pre niektorých hráčov výhodný.

8️⃣ Šanca na kurdskú autonómiu v Iráne?
Vznik prozápadnej kurdskej autonómie by bol pre Západ výhodný.

Otázka je, či sú USA pripravené na takúto geopolitickú zmenu.

Iracký Kurdistan by zároveň nechcel konkurenciu.

9️⃣ Slabý vojenský potenciál východných Kurdov
Východný Kurdistan má najslabšie ozbrojené kapacity zo všetkých kurdských regiónov.

PAK má len Kalašnikovy, chýba technika.

Na reálne povstanie by potrebovali masívnu podporu USA.

🟥 ZÁVER: Protesty, povstanie alebo vojna?
Situácia sa pohybuje na hrane medzi protestmi a ozbrojeným povstaním.

Kurdi sú pod extrémnym tlakom, ekonomicky aj politicky.

Ozbrojené skupiny sa hýbu, ale ich sila je zatiaľ nedostatočná na veľkú ofenzívu.

Kľúčové bude, či sa do hry vložia USA – bez nich sa konflikt pravdepodobne nerozšíri do občianskej vojny.