23/04/2026
“Empatia je dôležitá, ale treba mať aj hranice.“
Túto vetu vidím a počúvam stále dookola.
Je ale postavená na nepochopení.
Empatia nie je niečo, čoho máte „príliš“
a musíte to vyvažovať hranicami.
Ak potrebujete hranice proti empatii,
nie ste v empatii.
Ak pri druhých strácate seba,
ak idete proti sebe, aby ste „chápali”,
ak sa prispôsobujete, len aby bol pokoj,
👉 to nie je empatia.
To je odpojenie od seba,
ktoré sme sa naučili považovať za empatiu.
~~~~~~~~~~~~~~~~~~~
A v tomto bode sa to často zamotá ešte viac:
👀 Myslíme si, že sme empatickí,
lebo si vieme predstaviť, ako sa ten druhý cíti.
Lenže empatia nie je o tom, že „viem“.
Naopak. Je o tom, že pripustím, že neviem.
A že ma to naozaj zaujíma.
Bez domýšľania.
Bez rýchlych záverov.
~~~~~~~~~~~~~~~~~~~
Možno problém nie je v tom, že máme empatie veľa.
Našou výzvou (ako ju vidím a vnímam ja) je, že jej máme stále veľmi málo.
Len sme si ju zamenili za predstavu,
že druhému rozumieme, bez toho, aby sme sa ho naozaj pýtali.
~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~
👉 Kde ste si vy zamieňali empatiu za to, že idete proti sebe?