Jana Balážová - Priestor pre váš potenciál

“Empatia je dôležitá, ale treba mať aj hranice.“

Túto vetu vidím a počúvam stále dookola.
Je ale postavená na nepochopení.

Empatia nie je niečo, čoho máte „príliš“
a musíte to vyvažovať hranicami.

Ak potrebujete hranice proti empatii,
nie ste v empatii.

Ak pri druhých strácate seba,
ak idete proti sebe, aby ste „chápali”,
ak sa prispôsobujete, len aby bol pokoj,
👉 to nie je empatia.

To je odpojenie od seba,
ktoré sme sa naučili považovať za empatiu.

~~~~~~~~~~~~~~~~~~~

A v tomto bode sa to často zamotá ešte viac:

👀 Myslíme si, že sme empatickí,
lebo si vieme predstaviť, ako sa ten druhý cíti.

Lenže empatia nie je o tom, že „viem“.

Naopak. Je o tom, že pripustím, že neviem.
A že ma to naozaj zaujíma.

Bez domýšľania.
Bez rýchlych záverov.

~~~~~~~~~~~~~~~~~~~

Možno problém nie je v tom, že máme empatie veľa.

Našou výzvou (ako ju vidím a vnímam ja) je, že jej máme stále veľmi málo.

Len sme si ju zamenili za predstavu,
že druhému rozumieme, bez toho, aby sme sa ho naozaj pýtali.

~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~

👉 Kde ste si vy zamieňali empatiu za to, že idete proti sebe?

Posledné týždne zažívam obdobie, ktoré je pre mňa nové a neprebádané.
Spoznávam ho pomaly.
Ochutnávam jeho odtiene aj hĺbky.

Aj preto som v poslednom čase menej viditeľná.

Po rokoch, keď som bola zvyknutá stále niečo zo seba zdieľať, vyjadrovať, hľadať slová,
som sa ocitla v období, keď sa mi nedá nič „tlačiť“ von.

Akoby mi niečo potichu hovorilo, že to má takto byť.

Nie je to únava.
Nie sú to ani pochybnosti.

Skôr prirodzené volanie stiahnuť sa dovnútra.

***

✨Moje telo momentálne tvorí nádherný ľudský zázrak.
A ja cítim hlboký rešpekt k tomu, čo sa v ňom deje.

S tým prišlo aj spomalenie.
Ako moja živá skutočnosť.
A ja sa ju učím prijímať.

Všímam si, že sa to dotýka aj mojej práce s ľuďmi.
Častejšie sa pristihnem pri snahe uchopiť veci hlavou.
A zároveň silnejšie vnímam, že nie všetko sa dá pochopiť.

Niečo potrebuje len priestor.
A moju prítomnosť.

Aj vďaka mojim klientom
a tehotenstvu, ktoré ma učí zvnútra,
sa mi znovu otvára ďalšia rovina vlastného sebapoznania.

A tak vás dnes len ticho zdravím z miesta,
kde sa učím, že nie všetko sa dá viesť, riadiť alebo urýchliť.
A že aj to, čo sa rodí potichu, má svoj zmysel.

Väčší ako si naša hlava vôbec dokáže predstaviť.

Ja sa to ešte stále učím.
A tuším, že príležitostí na tréning bude ešte dosť.🙏

Je pár dní do Vianoc. 🎄

Obzerám sa za týmto rokom a vidím toľko dobrého, čo sa udialo, zrealizovalo, posunulo, zmenilo.

Opäť som mala tú vzácnu možnosť byť pri spoluprácach:

✨kde sa lídri vedome zastavovali pri vzťahoch vo svojich manažérskych kruhoch,
✨kde sme otvárali témy psychologického bezpečia,
✨kde sa ľudia (lídri aj nelídri), rozhodli lepšie porozumieť sebe a nepresúvať zacyklene vnútorný tlak, strach či frustráciu na svoje okolie.

Stretla som mnoho ľudí, ktorí:

👉sa nebáli pozrieť na to, čo ich v nich samých brzdí,
👉prestali zotrvávať v bezmocnosti a namiesto toho prevzali vplyv tam, kde ho naozaj mali.

Zároveň mi tento rok priniesol aj veľmi poučné momenty mojich chýb.
Podcenenia situácií.
Aj precenenia vlastných možností.

Spätne viem, že sa mi nemohlo stať nič lepšie.
Ukotvilo ma to v realite.
Učilo pokore.

A postupne mi to potvrdzuje, prečo dnes viem byť pre ľudí rovnocenným partnerom.
Nie niekým, kto vie niečo lepšie, ale niekým, kto pozná váhu zodpovednosti, limitov aj dôsledkov rozhodnutí.

~~~~~~~~~~~

Hoci ešte teraz dobieham plány, uzatváram spolupráce a som v pohybe,
s blížiacimi sa Vianocami vnímam,
že sa vo mne zároveň začína rodiť iný vnútorný postoj.

Tiché volanie spomaliť.
Neprepínať sa len cez automatizmy, zoznamy úloh, záväzky a sľuby.
Ale dovoliť si byť viac pri tom, čo sa vnútri hlási o slovo.

Možno práve toto je pre mňa podstata tohto obdobia.
✨Čas oddychu.
✨Čas vnorenia sa hlbšie k sebe.
✨Čas vnímať aj tú rovinu života, ktorá nie je okamžite viditeľná, merateľná ani istá.

Je to aj čas dôvery.
Byť prítomná a tvoriť aj tam, kde ešte nie sú výsledky.
Kde nevidno pohyb.
Kde nemáme žiadnu záruku.

Je tam "len" vnútorný postoj.
A citlivosť voči tomu, čo je v živote podstatné a na čom naozaj záleží.

Práve v tom je pre mňa podstata všetkého.
Nie byť neustále v režime „mať“.
Mať výsledky,
mať istotu,
mať odpovede.

Ale byť.
Byť prítomný.
Byť ukotvený.
Byť v kontakte so sebou.

A nechať všetko ostatné, aj prácu, aj výsledky, aby z tohto postoja prirodzene vyrástli. 🌱

~~~~~~~~~~~

Presne takto dnes pristupujem k ľuďom aj k spoluprácam.
Nie z tlaku na výkon, ale z kvality bytia, z ktorej sa potom prirodzene robí aj tvorí inak.

🙏 Ak ste v podobnom bode,
prajem vám, aby ste si tento priestor dovolili.
Bez tlaku.
Bez potreby podávať výkon.
Bez potreby čokoľvek dokazovať.

Krásny čas vianočný vám zo ❤️ želám. 🎄

Líder sa ukáže vtedy, keď horí.

Byť pokojný, ľudský a empatický je pomerne jednoduché, keď je všetko v poriadku.
Keď veci fungujú.
Keď sú výsledky.
Keď tlak nie je príliš veľký.

👉 Lenže to ešte nie je test lídra.

👀 Skutočný test prichádza vo chvíli, keď začne „horieť“. 💣

Keď firma stratí veľkého klienta.
Keď sa dvaja ľudia v tíme dostanú do otvoreného konfliktu.
Keď musíte komunikovať rozhodnutia, ktoré nikto nechce počuť.

💡 Práve vtedy sa ukáže rozdiel medzi lídrom a niekým, kto len „riadi rolu“.

Pretože ak vás v kríze ovládne panika, panikári celý tím.
Ak vás ovládne hnev, ľudia sa stiahnu alebo začnú bojovať.

💪 Ale ak dokážete zostať pevní a prítomní, stávate sa oporou, napriek tomu, že všade okolo je chaos.
A ľudia to cítia okamžite.

⚠️ Dôležitá vec:
Stabilita uprostred krízy sa netrénuje v deň, keď začne „horieť“.
Trénuje sa dávno predtým.
V malých, každodenných situáciách, ktoré na prvý pohľad nepôsobia dôležito.

👉 Malý tréning vnútornej stability:
Vytvárajte si vedome malé „mikro-výzvy“, v ktorých sa učíte zostať ukotvení.
Môže to byť:
– krátka ľadová sprcha,
– fyzicky náročnejší tréning,
– alebo vedomý rozhovor s niekým, kto vám nie je prirodzene sympatický.

Nejde o výkon.
Sledujte dych.
Všímajte si svoje reakcie.
Nutkanie zatlačiť, obhájiť sa alebo utiecť.
👉 Práve týmto si trénujete schopnosť zostať pevní, keď to bude naozaj potrebné.

❓ Otázka pre vás:
Čo vám v náročných chvíľach najviac pomáha zostať pokojní? 🙏

Bojíte sa, čo to spôsobí, keď začnete vo vašom biznise používať viac empatie?

Z môjho pohľadu je podstatnejšie než strach to, či sa vám radšej chce riešiť všetky tie dôsledky prejavov neempatie:
- obrovskú stratu vašej energie na naprávanie vzťahov, presviedčanie ľudí, aby sa nebáli zmeny, aby vám dôverovali,
- míňanie kopy peňazí, aby ste si k sebe naklonili svojich ľudí a "kúpili" si ich lojalitu.
*
*
*
👉 Ak vás neláka stať sa empatickým lídrom, skúste prehodnotiť aspoň niektoré situácie, ktoré sa vám môžu diať:

1️⃣ ignorovanie alebo zľahčovanie pocitov druhých
👉 dôsledok: 💡Keď vaši ľudia cítia, že ich pocity sú ignorované, strácajú motiváciu zdieľať svoje emócie alebo sa angažovať v interakciách s ostatnými.

2️⃣ nesústredené počúvanie
👉 dôsledok: 💡Keď vaši ľudia zažívajú, že ich slová nie sú vnímané, vypočuté a považované za cenné, strácajú motiváciu komunikovať a spolupracovať.

3️⃣ rýchle posudzovanie bez pochopenia kontextu
👉 dôsledok: 💡Pocit nepochopenia vedie k uzavretiu sa do seba a k zníženiu motivácie k sebazlepšovaniu alebo otvorenej komunikácii.

4️⃣ neschopnosť prijať konštruktívnu kritiku
👉 dôsledok: 💡Neochota počúvať a prijať kritiku môže viesť k celkovej stagnácii a strate motivácie na zlepšovaní či inováciách, čím stráca celá spoločnosť.

5️⃣ nerešpektovanie hraníc iných
👉 dôsledok: 💡Nerešpektovanie hraníc môže viesť k tomu, že ľudia sa stiahnu alebo začnú obmedzovať kontakt, čo znižuje celkovú motiváciu k budovaniu vzťahov.

6️⃣ prehliadanie malých giest láskavosti
👉 dôsledok: 💡Ak ľudia nevidia, že ich snaha prináša pozitívne reakcie, môžu stratiť motiváciu byť pozorní a ochotní pomáhať.

7️⃣ neocenenie úsilia zamestnancov
👉 dôsledok: 💡Nedostatok uznania vedie k zníženiu pracovnej morálky a k odlivu talentov.

8️⃣ bagatelizovanie problémov iných
👉 dôsledok: 💡Tieto reakcie môžu viesť k tomu, že ľudia sa prestanú otvárať a hovoriť o svojich problémoch. To následne vedie k zhoršeniu ich duševného zdravia.

9️⃣ ignorovanie osobných alebo rodinných potrieb zamestnancov
👉 dôsledok: 💡Ak zamestnanci cítia, že ich osobný život nie je rešpektovaný, môžu stratiť motiváciu pracovať nad rámec základných povinností.

1️⃣0️⃣ nedostatok komunikácie a spätnej väzby
👉 dôsledok: 💡Nejasnosť v očakávaniach a pokles výkonu i angažovanosti.

1️⃣1️⃣ nedodržanie sľubov alebo dohôd
👉 dôsledok: 💡Narušenie dôvery, ktoré vedie k skepticizmu a strate motivácie pri vykonávaní práce.
*
*
*
👉 Ako vidíte, aj "malé" stereotypné správanie môže spôsobovať rozsiahle škody vo firemnej kultúre, vo vzťahoch i v celom biznise.

Dopad lídrov vôbec nie je zanedbateľný.
Naopak.
Každý váš prejav formuje to, ako sa vaši ľudia budú vzťahovať k vám, k tímu a k celej spoločnosti.

Nenechávajte to preto na náhodu a vašu “autentickosť”. 🫣

~~~~~~~~~~~~~~~~~

Jana Balážová || Mením Chief Executive Officers (CEO’s 💶) na Chief Empathy Officers (CEO’s 💚)

Zlyhali ste? 😱
Perfektné.

V biznise sa o zlyhaní hovorí málo.
Často sa tvárime, že sa mu dá vyhnúť,
že stačí mať lepší plán, viac dát, viac kontroly.

Lenže v ľudskosti to funguje inak.
💡 Srdce sa neposilňuje tým, že sa pádom vyhýbame.
💪 Posilňuje sa tým, že sa po každom z nich dokážeme postaviť.

Zlyhanie nie je hrozba.
Je to spätná väzba.
Niekedy tvrdá, ale vždy presná.

Každý z nás už zažil moment, keď sa niečo pokazilo:
🫣 projekt sa nepodaril,
🫣 kľúčový človek z tímu odišiel,
🫣 rozhodnutie nevyšlo.

A vtedy prichádza ten najdôležitejší okamih:
➡️ či zlyhanie premeníte na vinu alebo na rast.

Tip:
👉 Skúste si každé zlyhanie označiť ako 🙌 tréning výdrže.
Namiesto otázky „Kde som spravil chybu?“ sa pýtajte:
„Čo vo mne zostalo pevné? Čo som sa naučil? Čo ma to naučilo o odvahe?“

Líder, ktorý nikdy nespadne, neexistuje.
Ale líder, ktorý sa z pádov učí,
ten inšpiruje.
Nie preto, že je dokonalý, ale preto, že je pravdivý.

💬 Ako vy pracujete so zlyhaním?
Vnímate ho ako zdroj napätia alebo ako zdroj učenia? 😉

Koľko rozhodnutí vo vašom dni robíte vy?
A koľko z nich robia vaše myšlienky za vás? 🤔

Mnohí lídri si myslia, že svoje myšlienky riadia.
V skutočnosti je to často naopak.
Myšlienky riadia ich.

Stačí drobný podnet:
kolega mešká na meeting a v hlave sa spustí automat.
👀 „Nerešpektuje ma.“
Ešte predtým, než sa spýtate, čo sa stalo,
už vo vás beží vnútorný scenár hnevu, domnienok a obrany.
A celý meeting sa potom nesie v napätí.
Nie preto, že by bolo niečo naozaj zlé,
ale preto, že ste reagovali na svojho autopilota, nie na skutočnosť.

------------

🔎 Líder, ktorý nedokáže rozlíšiť vlastné myšlienky od naučených vzorcov,
nikdy nebude slobodný.
A keď vedie autopilot, aj tím funguje automaticky.
Bez hlbšieho vedomia a zodpovednosti.

👉 Jednoduchý tip: trikrát denne sa na chvíľu zastavte a spýtajte sa:
„Prečo o tomto práve premýšľam?
Je to moja voľba alebo len reflex?“

Tento jednoduchý zvyk robí zásadný rozdiel
medzi lídrom, ktorý reaguje,
a lídrom, ktorý vedome koná. 🙏

Prestaňte si ospravedlňovať svoj chaos 🫣

Niekedy si hovoríme:
„Som taký, aký som.
Občas vybuchnem, ale veď to každý chápe.“

👉 Lenže ľudia to nechápu.

Nie preto, že by nemali pochopenie pre emócie,
ale preto, že z ich pohľadu to nie je len vaša povaha.
💣 Je to signál, že nie sú v bezpečí.
Keď sa vo vás hromadí chaos (tlak, únava, nevypovedané frustrácie),
ľudia to cítia.

Nie cez vaše slová, ale cez váš tón, rýchlosť reči, gestá, pohľad.
A čím viac sa snažíte „mať veci pod kontrolou“,
tým viac kontrolujete ľudí namiesto seba. 🫣

Vnútorný chaos sa dá chvíľu skryť,
ale skôr či neskôr sa začne prelievať von.
👀 V podráždenosti, netrpezlivosti, sarkazme či tichu, ktoré reže vzduch.
🔎 A spolu s ním pomaly mizne aj dôvera.

👉 Skúste si dnes všímať toto:
Kedy sa snažíte usporiadať ľudí okolo seba,
keď v skutočnosti potrebujete usporiadať seba vo svojom vnútri?

🙏 Pretože skutočné líderstvo nezačína v riadení iných,
ale v 👉 v sebauvedomení – v schopnosti vnímať, čo sa vo vás deje, skôr než to prelejete na druhých.

Lídri, ktorí sa učia krotiť svoj chaos,
nemusia kričať, aby ich bolo počuť.
Ich pokoj hovorí za nich.

----------------

💭 Keby ste sa na chvíľu zastavili, čo by vám dnes pomohlo vniesť trochu viac poriadku do vlastného vnútra, namiesto kontrolovania a krotenia druhých?

🤔 Rozhodli ste sa? 👉 Tak konajte.

Každý líder má chvíle nerozhodnosti.
No najväčší problém nastáva vtedy, keď sa rozhodne a nekoná. 🫣

Koľkokrát sa vám už stalo, že ste sa rozhodli…
ale čakali ste?
🔎 Na lepšiu chvíľu.
🔎 Na viac informácií.
🔎 Na odobrenie od iných.
🔎 Na zásah prozreteľnosti.

Lenže každé rozhodnutie bez akcie je ako motor, ktorý stále hučí, ale nepohne sa z miesta.
😱 Je hlučný, unavuje, spotrebúva energiu a nikam to nevedie.

A tím si to všimne. 👀
Nie preto, že by vás chcel hodnotiť,
ale preto, že 👉 ľudia sa riadia podľa činov, nie podľa slov.

Byť lídrom neznamená mať vždy správne riešenie.
🙏 Znamená to udržať pohyb, aj keď ešte nevidíte celý smer.

------------

👉 Skúste jednoduchý návyk:
keď sa rozhodnete, zapíšte si k tomu 👣 prvý krok a 📅 dátum, kedy ho urobíte.

Nehľadajte dokonalosť.
Udržujte hybnosť.

Pretože keď nekonáte, stávate sa "brzdou".
Ale, keď konáte, aj malým krokom, stávate sa lídrom,
ktorého ostatní chcú nasledovať.

💭 Kedy ste naposledy urobili rozhodnutie, ktoré zostalo len v hlave a čo vás vtedy zastavilo? 🤔

Empatia neznamená „všetko brať na seba“. 🫣

🛡️ Znamená: vidieť, čo sa deje, bez toho, aby ste sa v tom stratili.

🟣
Predstavte si, že stojíte pri rieke.
Okolo vás tečú prúdy pocitov, nálad, výbuchov emócií iných ľudí.

Ak skočíte do každého z nich,
… zmetie vás to a nezostane energia ani pre vás, ani pre váš tím.

Ale ani opačný extrém, stáť ďaleko od brehu, tváriť sa, že rieka neexistuje, alebo ju odsudzovať,
… nepomôže.

👉 Keď sa od emócií odtiahnete, vznikne medzi vami a ľuďmi chlad a odstup a dôvera sa pomaly vytráca.

⚠️ Empatický líder neznamená: zachytávať každý cudzí pocit.
Znamená: rozlišovať, čo je moje a čo je ich, a pritom zostať prítomný.

-------------

🔺 Viete rozpoznať, kedy kolega naozaj kritizuje vás,
a kedy len premieta vlastné sklamanie?
🔺 Viete si dovoliť necítiť vinu, keď niekto iný nie je spokojný
a zároveň nestratiť záujem o to, čo prežíva?

🌱 To je sebaempatia.
Schopnosť byť pri sebe, aby ste mohli byť pri druhých.
Bez nutkania bojovať.
Bez nutkania uniknúť.

💬 Skúste si dnes všimnúť jeden moment, keď vás niečo vtiahne.
Ako sa zmení situácia, keď ostanete na brehu a zároveň sa neodvrátite?

-------------

👉 Ak cítite, že nechcete viac skákať do každej rieky emócií,
ale ani stáť bokom a tváriť sa, že neexistuje,
rada vám ukážem, ako nájsť pevný breh a zostať v kontakte (s druhými aj so sebou).

📩 Napíšte mi správu, nezáväzný úvodný rozhovor je zdarma. 😉

Empatia v praxi #10: Pýtajte sa: "Ako sa cítiš TY?", nie "Ako sa máš?"

👉 Veta „Ako sa máš?“ sa stala spoločenskou frázičkou.
Povrchnou.
Očakávame niečo ako: „Dobre, ďakujem.“ a ideme ďalej.

Ale skutočne prítomná otázka znie:
🙏 „Ako sa cítiš ty?“

Zastaví.
Otvorí.
Dá priestor.

Skúste to povedať s tichom.
S pohľadom.
S otvorenosťou.

🛡️ Miniprax:
Dnes v rozhovore s kolegom alebo blízkym nepoužite „Ako sa máš?“.

Skúste:
🗯️ „Ako sa cítiš ty dnes, naozaj?“
alebo
🗯️ „Čo sa v tebe dnes deje?“
A vydržte tú chvíľu.

Príde možno rozpak, možno prekvapenie… a potom úprimnosť.

------------

💬 Ako to máte vy? Kedy naposledy sa vás niekto spýtal, ako sa naozaj cítite vy?

📩 Ak chcete vo vašej organizácii budovať kultúru, kde je normálne hovoriť úprimne o svojich pocitoch, napíšte mi.
🤝 Spolu vytvoríme bezpečný priestor, kde ľudia chcú zostať.