AOS conditioning

Úspešné zakončenie halovej atletickej sezóny - účasť v semifinále na Majstrovstvách sveta veteránov v poľskom Toruńi. Skončil som na 11. mieste s časom 23,81 s, ktorý som zopakoval zo slovenských Majstrovstiev veteránov. Je to aktuálne slovenský halový rekord na 200 m v kategórii M35.

Môže sa začať príprava na leto💪🏼

📢 Rozbiehame atletické skupinové tréningy 🏃🏼‍♂️🏃🏼‍♀️🏃🏼

Ak Ťa baví atletika, rád/a beháš a chcel/a by si sa zlepšovať v malej skupine pod vedením trénera, pridaj sa k nám!

Vhodné pre: začiatočnikov i pokročilých, bez vekového obmedzenia

Miesto a čas: Atletický štadión FTVŠ UK Lafranconi, nedela 10:00

Trvanie: 60 - 70 minút

Cena: 10 €/TJ

Ak máš záujem, napíš nám správu 📩

PROGRAMMING & PERIODIZATION: FROM MACRO TO MICRO-CYCLE by .rodriguez.coach 📝📊🗓️
Ďalšie absolvované školenie z dielne známej trénerky Nicole Rodriguez.

Venovali sme sa tvorbe, úprave a nastaveniu tréningových plánov pre športovcov z rôznych športových odvetví. Vychádzame zo športovej diagnostiky. Prebrali sme množstvo detailov z tejto oblasti a Nicole nám odovzdala veľa nových poznatkov a skúseností z jej bohatej praxe.

Thanks for inspiration and sharing your experience and knowledge with us, Nicole 🙏🏼

"Nie je aktivita ako aktivita."

"Ak budeš 3x týždenne hodinu behať, za týždeň to bude v skutočnosti tvoriť iba 4-12% tvojho výdaja energie. Ak však budeš cez deň aktívny, urobíš 10 000 krokov a zminimalizuješ sedenie na nevyhnutné, môže to tvoriť 30-50% tvojho denného výdaja. A tu sa láme chlieb. "

Toto sú myšlienky z knihy Medicína výživy, kde autor poukazuje na 2 typy výdaja energie fyzickou aktivitou:
1️⃣ NEAT (non-exercise activity thermogenesis)
2️⃣ EAT (exercise activity thermogenesis)

V jednoduchosti- aktivity pri nešportových činnostiach a športové aktivity.

Ľudia často preceňujú kalórie spálené pri športe (EAT) a podceňujú nízko intenzívne aktivity (NEAT), ako sú napr. prechádzky, denný počet krokov, upratovanie, telefonovanie s prechádzaním sa a podobne.

V skutočnosti mnohí ľudia, ktorí tvrdia, že sa im nedarí schudnúť, hoci prakticky nič nejedia, zanedbávajú práve toto -byť aktívni počas dňa .
Ak budeš celý deň sedieť na zadku, na 30 minút si zacvičíš a znova si sadneš , zázrak sa neudeje . Ak však k tomu pridáš to, že budeš aktívny počas dňa, môže to tvoriť značnú časť skutočného spaľovania energie.

Ak teda cvičíš jak blázen ale výsledky sa nedostavujú, skús sa najbližšie, keď pôjdeš výťahom zamyslieť, či by nebolo vhodnejšie použiť schody.

Aj o tejto a ďalších podobných témach zo sveta výživy a životosprávy sa dočítaš v knihe od nášho kolegu, popredného nutričného odborníka

🔽🔽🔽

Zdroj: Boris Bajer: Medicína výživy (2021)

DNS BEŽECKÝ ŠPECIÁL 👶🏼🏃🏼‍♀️

Dynamická neuromuskulárna stabilizácia podľa Kolářa aplikovaná do behu a bežeckého tréningu.
Stabilizuj ako dieťa, behaj ako Bolt ⚡️

Ďakujeme školitelom (Petra Valouchová, Ondrej Růžek, Júlia Demeková) za všetky užitočné informácie 🙏🏼

Asi to bude v súčasnej dobe také klišé v športovom tréningu. Určite by veľa starších trénerov dalo za pravdu, že v minulosti mali športovci v svojich tréningových plánoch oveľa väčšie objemy, ako je tomu dnes. Tisíce opakovaní / stovky kilometrov za týždeň, dlhé tréningové jednotky, často aj viac krát za deň. Robilo sa proste to, čo bolo osvedčené v praxi niekoľko rokov, či desaťročí.

Teraz býva prístup často iný. Tréneri akoby hladali svätý grál - nejaké magické cvičenie, či metódu, pomocou ktorej športovec získa vysokú výkonnosť, avšak bez tvrdej driny a množstva investovaného času.

Samozrejme tréningové metódy sa neustále zlepšujú, do športu prichádzajú nové technológie, vďaka ktorým vieme zefektívňovať tréningový proces či regeneráciu. Takisto dostať sa ku relevantným informáciám je v dnešnej dobe čoraz ľahšie a na svete je stále viac dostupných kurzov, konferencií a vedeckých článkov o športe.

Pravda bude asi niekde v strede. Na jednej strane výkonnostní športovci sú “šelmy”, ktoré zvládajú extrémne tréningové objemy a zaťaženia. Ale treba sa zamyslieť nad tým, ako dlho to vydrží ich organizmus a či bude ich zlepšenie naozaj výraznejšie. Na druhej strane minimálna efektívna dávka je naozaj minimálna 🤔

No a o tom je tá naša práca trénerov - nájsť správnu metódu, správne cvičenie, ktoré funguje na toho-ktorého športovca ideálne a vedieť to správne nadávkovať, aby sme ho nepreťažovali dlhodobo, no naopak, aby bol jeho progres ideálny.

Ako ste na tom vy? Máte radšej cestu vyššieho objemu? Lebo treba to proste robiť veľa, veľa a stále, tisíce opakovani. Len tak sa ide na vrchol. Alebo naopak, radšej nájsť to perfektné cvičenie a trénovať veľmi opatrne, aby sa zverenec nezranil a nepreťažil? Lebo potom bude môcť byť v procese dlhšie konzistentný a tak niečo dosiahnúť. Zamyslite sa 🧐

Zdroj: H. Kraaijenhof: What we need is speed (2016)

WHAT WE NEED IS SPEED 🏃🏾‍♀️💨
bol výborný workshop pod vedením úspešného trénera nielen šprintérov Henka Kraaijenhofa . Venovali sme sa šprintu, ako atletickej disciplíne, ale aj rýchlosti a jej rozvoju v iných športoch. Počuvať Henkove praktické skúsenosti z tréningu elitných atlétov ale aj teoretické východiská pre rýchlostný tréning bolo úžasné a naozaj veľmi relevantné. Je to naozaj Pán Tréner s veľkou praxou, no takisto aj vedec a vtipný rečník a veľmi otvorený človek. Stálo to za to a odporúčam všetkým trénerom, ktorí chcú o rýchlosti (najmä tej bežeckej) vedieť viac.

Henk thank you very much for sharing your great experience 🙏🏼

KOĽKO BIELKOVÍN JE TAK AKURÁT? 🧐🍗💪🏼

Náš kolega, popredný odborník na výživu, píše vo svojej knihe Medicína výživy veľmi otvorene o tom, aká bola jeho osobná cesta v tejto oblasti. Mnohí cvičenci si aj dnes myslia, podobne ako Boris v minulosti, že keď po tréningu nezjedia aspoň “pol kila steakov”, tréning sa ani neráta. Áno, kedysi sme sa aj v odbornej literatúre dočítali, že silovo zameraní športovci by mali príjmať 2,5 - 4 prípadne aj viac gramov bielkovín na kilogram telesnej hmotnosti denne. To môže u vyše 100-kilového atléta byť aj 500 g, čo už je riadna dávka.

V dnešnej dobe relevantné zdroje uvádzajú odporúčaný denný príjem bielkovín medzi 0,8 - 2,5 g/kg hmotnosti. Presnejší je prepočet na svalovú hmotu - množstvo svalov v kilogramoch krát 2 až 5. Čiže ak má niekto 40 kg svalovej hmoty, mal by sa jeho denný príjem bielkovín pohybovať medzi 80 - 200 g. Pričom tá horná hranica sa odporúča pri výraznej redukcii hmotnosti, alebo naberaní svalstva, ale iba na určitý čas. Ako dohodobo bezpečné a maximálne využitelné sa uvádza množstvo 1,6 g/kg.

Zdroje bielkovín sú: mäso, vajcia, mliečne výrobky, strukoviny, obilniny, orechy a semená. U vegetariánov a vegánov sa všeobecne odporúča nastaviť vyšší príjem proteínov a takisto pestré kombinácie, pretože rastlinné zdroje majú menej optimálne zloženie aminokyselín - stavebných zložiek bielkovín.

Tak ako vo výžive obecne, aj pri proteínoch je podstatnejšia kvalita ako kvantita, takže si pri zaobstarávaní svojej potravy davajte pozor na zdroj, ale aj pestrosť príjmanej stravy.

Tak hor sa na tréning a potom sa dobre najesť 😋

Zdroj: Boris Bajer: Medicína výživy (2021)

Tento citát platí nielen o behu. Každá pohybová aktivita “zamestnáva” veľkú časť mozgu. Ako a akú konkrétne zálezí od povahy vykonávanej aktivity. Môže to byť vyhodnocovanie informácií zo zmyslových orgánov, o polohe a pohybe tela a jeho segmentov, či neustále “ladenie” celého vnútorného prostredia organizmu športovca (srdcová frekvencia, frekvencia dýchania, telesná teplota, neurálna aktivita, …), ktoré reaguje na meniace sa vonkajšie podmienky, úsilie, intenzitu a rôzne iné faktory. Každopádne pohyb, tréning a šport využíva veľkú časť mozgu a tým pádom ju rozvíja. Ten, kto chce zlepšovať kognitívne funkcie, môže určite z efektov pohybovej aktivity práve na tieto aspekty iba profitovať.
A tak hor sa na tréning, rozvíjať svoju mozgovú kapacitu 💪🏼🧠🏃🏼‍♂️

Zdroj: C. Larsen, S. Zürcher, J. Altmann: Medical Running (2019)