20/08/2022
AK BY BOL KAŽDÝ KRÁĽOM, POTOM NÍM NEBUDE NIKTO
Inšpirácia z blogu Caitlin Johnstone
Mnoho ľudí si myslí, že miliardári hromadia bohatstvo podobne, ako niekto s patologickou poruchou hromadí rôzne staré veci.
Takýto pohľad je pochopiteľný. Trieda kapitalistov skutočne koristí čoraz viac bohatstva, ktoré vytvára trieda pracujúcich, pričom ale nedáva zmysel, že by niekto potreboval miliardy dolárov, keď môže v jednej chvíli jazdiť len na jednom aute, mať oblečené len jedny nohavice, zjesť len jedno jedlo atď.
Pre normálnych ľudí je predstava bohatstva spojená s pocitom bezpečia. Takže akonáhle sú potreby rodiny uspokojené a jej budúcnosť zabezpečená, je ťažké pochopiť nutkanie pokračovať v hromadení bohatstva za túto hranicu bez toho, aby to bolo poháňané nejakou neurózou, kompulzívnou poruchou. To, že boháči nalievajú obrovské peniaze a energiu do manipulácie politického a daňového systému, aby sa nemuseli deliť o svoje bohatstvo s verejnosťou, z nich robí ešte väčších patologických škrečkov.
Predstava hromadenia obrovského bohatstva ako patologickej úchylky však nie je presná. Nie preto, že by miliardári boli úžasní tvorcovia pracovných miest, ktorých bohatstvo využívajú banky na poskytovanie pôžičiek ľuďom na domy a podniky a robia zo sveta úžasné miesto na život.
To, čo robia, má len veľmi málo spoločného so správaním patologických hrabivcov – tí totiž zo svojho konania nič nezískajú, lebo obvykle končia sebazničením a sociálnym odcudzením. Stojí ich to všetko a nič im to nedá. Ich správanie sa rodí z neurózy a je úplne iracionálne.
Tí, čo hromadia bohatstvo na úkor iných, to nerobia pod vplyvom neurózy a motívy ich správania sú výsostne racionálne. Sú len oveľa skazenejší a je oveľa nepríjemnejšie o nich vecne premýšľať.
VLÁDNUCA TRIEDA ZÍSKAVA BOHATSTVO NA ÚKOR VEREJNOSTI NIE PRETO, ABY BOLA EŠTE BOHATŠIA, ALE PRETO, ABY VEREJNOSŤ TOTO BOHATSTVO NEMALA.
Neobávajú sa, že by v budúcnosti neboli schopní uspokojiť všetky svoje potreby, ak nezískajú ďalšiu miliardu. Vedia však a obávajú sa, že čím bohatší by boli všetci ostatní, tým menej bude záležať na ich vlastnom bohatstve. Nehromadia bohatstvo, ale bránia bohatstvu dostať sa k iným.
Rozdelenie bohatstva je hra s nulovým súčtom, súčet ziskov a strát všetkých hráčov je rovný nule. To platí aj pre moc, spojenca bohatstva. Čím väčšiu moc by mali všetci ostatní, tým menšiu moc nad nimi by mali súčasní vládcovia. To je dôvod, prečo vynakladajú toľko energie na zabezpečenie toho, aby voliči mali čo najmenší vplyv na fungovanie štátu a aby všetko zostalo rovnaké bez ohľadu na to, čo si želá verejnosť.
Bohatstvo nemá zmysel, ak je každý bohatý. Moc nemá zmysel, ak má moc každý. Králi našej doby majú svoj vlastný silný záujem na tom, aby ostatní boli chudobní a bezmocní – pretože ak je kráľom každý, potom ním nie je nikto.
To je dôvod, prečo naše systémy status quo fungujú tak, ako fungujú. Preto sú si blízke záujmy takých skupín, ako sú korporátni plutokrati, politici a médiá vlastnené plutokratmi, zbrojný priemysel a vojenské a spravodajské agentúry. Všetky tieto skupiny majú vlastný záujem na zachovaní status quo a na presadení svojho programu, čím sa dostali do prirodzeného spojenectva.
To je dôvod, prečo sme svedkami historicky najväčšieho transferu bohatstva počas pandémie Covid, kedy miliardári zhŕňali bilióny, zatiaľ čo bežní ľudia zápasili s nezamestnanosťou a prudko stúpajúcimi cenami. A to je dôvod, prečo k tomuto presunu bohatstva dochádzalo už desaťročia dávno pred Covidom. V systéme, kde peniaze prinášajú moc a moc je relatívna, prirodzene vzniká vládnuca trieda, ktorá potrebuje potlačiť bohatstvo a moc svojich poddaných, aby mohla ďalej vládnuť.
Z histórie vieme, že vládcovia sa svojej vlády nevzdávajú dobrovoľne. Takže môžeme očakávať, že tento opakujúci sa model obštrukcie bohatstva prostredníctvom získavania bohatstva bude pokračovať – až kým ľudia nepochopia, že ich v chudobe držia tí, ktorí ťažia z ich chudoby. Potom využijú svoju početnú prevahu a vynútia si vznik spravodlivejšieho systému. Buďme pripravení, že vládcovia urobia všetko, čo je v ich silách, aby tomu zabránili, vrátane propagandy, aby verejnosť akceptovala status quo a verila, že nič lepšie nie je možné.
Drastická zmena v nie príliš vzdialenej budúcnosti sa zdá byť nevyhnutná. Ak sa nechopíme tejto revolučnej príležitosti, tak nás čaká environmentálny kolaps alebo jadrová zima.
