02/08/2026
Na diskusiách o Taliansku dostávam jednu otázku častejšie než všetky ostatné. „Aké je najkrajšie miesto v Taliansku?“ Niektorých moja odpoveď sklame. Nikdy nepoviem Rím. Ani Benátky. Dokonca ani Positano.
Pre mňa totiž Taliansko už dávno nie je miesto na mape. Je to stav duše. Okamih, keď sedíte na rozpálenej apúlijskej zemi. Pokojne aj naboso. Vo vzduchu cítiť soľ z mora, olivovníky šumia vo vetre a nikto sa nikam neponáhľa. V tej chvíli pochopíte, že šťastie možno vôbec nie je také zložité, ako sme si na to doma zvykli.
Sú Taliani šťastnejší ako my? Nemyslím si. Len sú ochotnejší byť šťastní aj vtedy, keď na to nemajú ideálne podmienky. Napriek náročnému pracovnému trhu, chudobe v niektorých regiónoch, byrokracii a chaosu sa nerozhodli odložiť život na neskôr. Nechcú, aby si raz povedali: „Boli sme šťastní a ani sme si to nevšimli.“
Autorom článku je Ľubomír Švorca, belpaese.sk.
