ELTE BTK Szláv Filológiai Tanszék Szlovák szak

Sviatok svätého Štefana je v Maďarsku štátnym sviatkom, ktorý sa oslavuje 20. augusta. Pripomína prvého uhorského kráľa Štefana I. (pôvodným menom Vajk), ktorému sa pripisujú zásluhy za položenie základov uhorského štátu tým, že upevnil kresťanstvo a pretvoril krajinu na kresťanský štát západného typu. Štefan sa stal veľkokniežaťom po smrti svojho otca Gejzu v roku 997, no hneď po nástupe k moci musel čeliť nárokom šomodského kniežaťa Koppányho. S pomocou domácich veľmožova nemeckých rytierov Koppányho pri Vespréme porazil.
Dňa 25. decembra 1000 alebo 1. januára 1001 bol Štefan korunovaný za prvého uhorského kráľa korunou, ktorú z Ríma poslal rímsko-nemecký cisár Otto III. (hoci neskoršie legendy spomínajú pápeža Silvestra II.). Ako panovník posilnil ústrednú moc, zriadil prvú dvorskú administratívu i systém komitátov, vďaka čomu je považovaný za zakladateľa Uhorska. Zomrel 15. augusta 1038 a neskôr, v roku 1083, bol na popud Ladislava I. vyhlásený za svätého.
Hoci Maďari tento sviatok oslavujú už stáročia, v roku 1945 ho komunistickí lídri zrušili pre jeho náboženský charakter. Po páde režimu ho maďarský parlament opäť obnovil ako štátny sviatok. Dnes sa Sviatok svätého Štefana vo veľkom oslavuje po celej krajine a tradičným vyvrcholením osláv býva polhodinový ohňostroj na brehu Dunaja v Budapešti.

August je pre milovníkov prírody a poctivého remesla špeciálnym mesiacom. Dnes, 19. augusta, patrí pozornosť všetkým tým, ktorí sa s láskou a trpezlivosťou starajú o jedno z najdôležitejších stvorení na našej planéte – slávime Deň včelárov. Je to ideálna príležitosť vzdať hold ľuďom, ktorí vstávajú za úsvitu, neúnavne chránia úle a prinášajú nám nielen sladký med, ale predovšetkým udržiavajú život v celej krajine. Bez ich obetavosti a odborných znalostí by naša príroda prišla o svoju najcennejšiu podporu.
Oslava včelárstva pritom nadväzuje na len nedávne pripomienky samotných včiel. Len pred pár dňami sme si totiž pripomenuli Svetový deň včiel medonosných (15. augusta), pričom svetovo najznámejším sviatkom zostáva Svetový deň včiel, ktorý si globálne pripomíname 20. mája na počesť narodenia priekopníka moderného včelárstva Antona Janšu. Tieto dva dni nám slúžia ako dôležité výkričníky, ktoré pripomínajú nenahraditeľnú úlohu opeľovačov pre celé ľudstvo a potrebu chrániť ich prirodzené prostredie.
Kým májový aj nedávny augustový sviatok patria samotnému hmyzu, dnešok je predovšetkým o človeku a tradícii. Včelárstvo totiž nie je len obyčajné hoby či práca – je to životný štýl, hlboké spojenie s prírodou a dedičstvo prenášané z generácie na generáciu. Poďakujme dnes preto svojim lokálnym včelárom za ich úsilie, podporujme ich poctivú prácu a nezabúdajme, že za každou kvapkou medu sa skrýva tisíce nalietaných kilometrov včiel a stovky hodín trpezlivej ľudskej starostlivosti.

Svetový deň včiel medonosných, ktorý pripadá na tretiu augustovú sobotu, je oslavou týchto neúnavných opelovačov zodpovedných za tretinu našej potravy. Súčasne vzdáva poctu aj včelárom, ktorí sa starajú o ich zdravý chov. Myšlienka tohto dňa vznikla v roku 2009 v USA z iniciatívy samotných včelárov a rýchlo sa rozšírila do celého sveta. Jeho hlavným cieľom nie je len oslava, ale predovšetkým podpora udržateľného poľnohospodárstva a šírenie osvety o dôležitosti včiel pre prežitie ľudstva.
Okrem kľúčovej úlohy pri opelovaní rastlín nám včely dávajú aj med – vzácny produkt plný antioxidantov, ktorý priaznivo vplýva na srdce, pomáha upravovať hladinu cholesterolu a už od čias starovekého Egypta sa využíva aj na hojenie rán a popálenín. Včely však dnes celosvetovo čelia vážnym hrozbám v podobe toxických pesticídov, intenzívneho poľnohospodárstva a straty svojho prirodzeného prostredia v dôsledku rozširovania miest.
Najlepším spôsobom, ako tento deň osláviť, je spraviť niečo pre záchranu včiel – napríklad vysadiť na záhrade či balkóne medonosné kvety (ako napr. levandule) a vyhýbať sa škodlivej chémii. Osláviť ho môžete aj vzdelávaním svojho okolia, podporou lokálnych včelárov alebo prípravou chutného jedla či dezertu s pridaním kvalitného medu.

Za prof. PhDr. Martou Součkovou, PhD. (1963 – 2026)

Dnes ráno 12. 8. 2026 nás opustila prof. PhDr. Marta Součková, PhD. naša drahá kolegyňa, priateľka, vynikajúca odborníčka na slovenskú literatúru. Jej náhle a nečakané úmrtie je pre celú akademickú obec a slovenskú kultúru obrovskou stratou. Marta Součková zanechala nezmazateľnú stopu vo svojom odbore ako učiteľka a školiteľka desiatok doktorandských a iných absolventských prác, ako editorka vedeckých publikácií a umeleckých rukopisov, z ktorých mnohé sa zapísali do Zlatého fondu slovenskej literatúry. Posledné desaťročie viedla prešovskú literárnovednú slovakistiku ako garantka kontinuity a kvality a stelesňovala živý príklad vedca oddaného svojmu povolaniu. V neposlednom rade bola Marta Součková úžasný človek a skutočná priateľka. V tomto smutnom čase vyjadrujeme úprimnú sústrasť jej synom a najbližšej rodine. Česť jej pamiatke!