24/02/2017
Čo sa po 10 týždňoch stalo? Zvýšila sa spolupráca medzi deťmi, pomáhali si a častejšie formulovali odpovede „my“ nie „ja“, dramaticky sa znížilo záškoláctvo a neskoré príchody do školy, deti sa menej hádali, boli pokojnejšie, sústredenejšie, mali tendenciu prevziať zodpovednosť za niektoré časti hry, zlepšili sa medziľudské vzťahy. V neposlednom rade sa objavila silná vnútorná motiváci o neustále zlepšovanie sa, sebazdokonaľovanie, lebo deti mohli jednoducho sledovať svoj progres bez všeobecne známeho hodnotenia, na základe ktorého deti súdime a rozdeľujeme na dobré a zlé. Ich výsledok bol jednoducho len fakt, bez posudzovania, ktoré by ich fixovalo na konkrétnu úroveň.
http://edu.bedots.eu/sk_SK/zahodme-strach-predsudky-pocitacove-hry-patria-skol/
Patria počítačové hry deťom do rúk? Ako extrémne nebezpečné sú? Sú vôbec nebezpečné? Sú skutočne tie hry problémom, alebo sú problémom naše predsudky a strach z neznámeho? Skúsme na to pozrieť jednoducho len z iného uhľa pohľadu. Moje poznatky som čerpala z diskusií s odborníkmi na Unicon 2017, zo...