Pamäť Ponitria

Pamäť Ponitria Miesta, udalosti a príbehy, ktoré formovali Ponitrie. Z kroník, archívov a pamäte krajiny.

KAŠTIEĽ OPÄŤ OTVORENÝ!Apponyiho múzeum Oponice – Malý kaštieľPrehliadky sú možné výlučne na objednávku.📞 Rezervácia term...
11/07/2026

KAŠTIEĽ OPÄŤ OTVORENÝ!

Apponyiho múzeum Oponice – Malý kaštieľ

Prehliadky sú možné výlučne na objednávku.

📞 Rezervácia termínu:
0907 177 170

Termín návštevy si dohodnite telefonicky.

Sprievodkyňa:
Mgr. Zuzana Padychová

História. Umenie. Príbehy. Odkaz minulosti.

• Rod Apponyiovcov
• Jedinečné stropné maľby
• Múzejné zbierky
• Život obce Oponice

Tešíme sa na Vašu návštevu!

ZASTRELENÝ HORÁR VO VELČICKEJ H**EAko o tom písala dobová tlač„Vo velčickej h**e grófa Karola Forgácha, ako z Nitry píšu...
02/07/2026

ZASTRELENÝ HORÁR VO VELČICKEJ H**E

Ako o tom písala dobová tlač
„Vo velčickej h**e grófa Karola Forgácha, ako z Nitry píšu, horára Jána Hýroša minulé dni našli zastreleného. Má sa za to, že horára zavraždili pytliaci z Velčic, lebo pri mŕtvole našli jednu zastrelenú srnu.“
Takto stroho, tromi vetami, informoval týždenník Vlasť a Svet o tragédii, ktorá sa vtedy udiala neďaleko nás.
Kto bol kde:
• VeLČICE – dedina pod Tribečom, dnes okres Zlaté Moravce. V tom čase patrila do rozsiahleho gýmešského panstva.
• Gróf Karol Forgách – majiteľ panstva Gýmeš (Jelenec). Na svojom pozemku zriadil vlastný Lesný úrad a hospodáril na takmer 1 800 hektároch lesov, lúk a viníc. Práve v roku 1916 sa v archívoch objavuje pečiatka „Gróf Forgách Károly gazdasági irodája“.
• Ján Hýroš – panský horár. V časoch, keď pytliactvo nebolo „šport“, ale otázka prežitia pre chudobné rodiny, bol horár zároveň strážcom, policajtom aj nepriateľom celej dediny.
Prečo práve pytliaci? V novinách to píšu jasne – pri tele našli zastrelenú srnu. Znamená to, že Hýroš pytliakov pristihol pri čine. V horách okolo Velčíc, Čierneho hradu a Vŕškov sa vtedy pytliačilo bežne, a konflikty často končili tragicky. Horár mal pušku, ale pytliakov bolo viac a poznali každý chodník.

Poznáte z Velčíc alebo z okolia Jelenca priezvisko Hýroš? Zachovala sa vo vašej rodine spomienka na horárov Forgáchovcov? Dajte vedieť…

17 000 STRIEBORNÝCH POD DOMOM V KÖRTVÉLYESI ( dnešné Hrušovany) Vlasť a svet, č. 18Krátka správa, ktorá vtedy zapadla me...
02/07/2026

17 000 STRIEBORNÝCH POD DOMOM V KÖRTVÉLYESI ( dnešné Hrušovany)
Vlasť a svet, č. 18
Krátka správa, ktorá vtedy zapadla medzi inzeráty a správy z monarchie, dnes znie ako detektívka.
V nitrianskej obci Körtvélyes kopal Tomáš Ficzó základy domu. Namiesto kameňa našiel hlinu plnú striebra ,17 000 mincí, dokopy asi štrnásť a pol kilogramu. Všetky z čias Leopolda I., s ročníkmi 1661, 1685 a 1695. Podľa vtedajšieho uhorského práva mal nálezca nárok na zákonnú odmenu.
Körtvélyes nie je žiadna záhada. Sú to dnešné Hrušovany v okrese Topoľčany. Obec sa v listinách objavuje od roku 1318 ako Kurtveles, neskôr Kerthuely, Krussowany, až po Hrušovany z roku 1920, po maďarsky Körtvélyes, presnejšie Nyitrakörtvélyes. Názov je preklad – körtvély znamená hruška.
Prečo práve taký poklad? Hrušovany ležia na starej ceste Nitra – Topoľčany, kde sa v 17. storočí striedali vojská, vyberali sa dane a ľudia si schovávali celoživotné úspory do zeme. Mince z rokov 1661 až 1695 presne zapadajú do obdobia tureckých vpádov a povstaní.
Vlasť a svet, vlastenecký týždenník vychádzajúci v rokoch 1886 až 1919, o tom informoval stroho, ako sa vtedy patrilo. Bez fotiek, bez rozhovoru s Ficzóm. Len holý fakt.
Počuli ste o tomto poklade alebo viete o tom viac?

Keď sa Ponitrie zmenilo na bojisko šľachtických rodovDnes si Kovarce, Čeľadince či Nitriansku Stredu spájame s pokojnými...
26/06/2026

Keď sa Ponitrie zmenilo na bojisko šľachtických rodov

Dnes si Kovarce, Čeľadince či Nitriansku Stredu spájame s pokojnými obcami. Pred viac ako 550 rokmi však vyzeral život úplne inak.
Na začiatku 70. rokov 15. storočia prepukol krvavý spor medzi šľachticmi z Nitrianskej Stredy a rodinou Aponiovcov z Oponíc. Neprestávalo sa pri súdoch ani vyjednávaniach – spory riešili ozbrojenými výpravami.

Najskôr Aponiovci so svojimi služobníkmi a ozbrojenými poddanými vtrhli do Kamanovej, Čeľadiniec a Nitrianskej Stredy. Plienili majetky, odháňali dobytok, rabovali cennosti a Nitriansku Stredu dokonca podpálili.

Odveta na seba nenechala dlho čakať.
Okolo Veľkej noci roku 1472 sa šľachtici z Nitrianskej Stredy spolu s poddanými z Čeľadiniec rozhodli zaútočiť na Kovarce. Počas prepadu ničili majetok, zranili viacerých poddaných a spôsobili Aponiovcom škodu odhadovanú na približne 6 000 zlatých. O niekoľko týždňov nasledoval ďalší útok – tentoraz na Čeľadince, odkiaľ útočníci odviedli všetky záprahové kone.
Tieto udalosti ukazujú, že dejiny nášho regiónu neboli vždy pokojné. Aj Ponitrie zažilo obdobia, keď spory medzi šľachtou pripomínali skôr malé vojny než neškodné susedské nezhody.

Keď šľachtičná vymyslela prepad Oponického hraduV roku 1514 sa Anna Ludanická z Ludaníc, ktorá bola veľmi panovačná a h...
23/06/2026

Keď šľachtičná vymyslela prepad Oponického hradu

V roku 1514 sa Anna Ludanická z Ludaníc, ktorá bola veľmi panovačná a hrdá žena, rozhodla vyriešiť svoje spory s Oponickovcami veľmi nezvyčajným spôsobom. So svojimi služobníkmi a poddanými pripravila nočný prepad Oponického hradu.

Pod rúškom tmy sa skupina vedená Jánom Maďarom dostala do hradu a odniesla si bohatú korisť. Okrem približne 200 zlatých dukátov zmizli strieborné predmety, zlaté prstene, drahocenné opasky, honosné šaty, šperky a dokonca aj privilegované listiny vzťahujúce sa k majetkom Oponickovcov. Celková hodnota ulúpených vecí dosahovala približne 10 000 dukátov.
Hodnota 10 000 dukátov predstavovala na začiatku 16. storočia obrovský majetok a nešlo teda len o obyčajnú krádež, ale o jednu z najväčších lúpeží vtedajšieho regiónu.
Lúpež však nezostala utajená. Jedného z účastníkov sa podarilo chytiť a vyšetrovanie postupne odhalilo ďalších spolupáchateľov. Anna Ludanická svoju účasť dlho popierala, no výpovede svedkov a nájdené predmety ukazovali na jej úlohu v celej akcii.
Najvyššiu cenu však zaplatili jej služobníci Gregor Tovarnický a Martin Pekár. Ako zbojníkov ich odsúdili na trest smrti obesením. Verejná poprava sa konala v Kovarciach a prilákala množstvo ľudí z okolitých dedín. Podľa dobových záznamov Gregor Tovarnický pred smrťou ešte stihol vyhlásiť, že všetko robili na rozkaz svojej panej, Anny Ludanickej.
Zaujímavosťou je, že samotnú Annu rovnaký osud nestretol.

Muž, ktorý sa nebál duchov a našiel domov v opustenej kryptePri listovaní starými Topoľčianskymi novinami z roku 1932 s...
17/06/2026

Muž, ktorý sa nebál duchov a našiel domov v opustenej krypte

Pri listovaní starými Topoľčianskymi novinami z roku 1932 som narazila na príbeh, ktorý je zároveň smutný aj zvláštne dojímavý.

V čase, keď v starom topoľčianskom cintoríne prebiehali exhumácie, lebo cintorín sa rušil, si jednu z vyprázdnených krýpt za svoj domov vybral starý opustený nádenník. Nemal kam ísť. Nenašiel strechu nad hlavou, a tak sa uchýlil na miesto, ktorému sa väčšina ľudí radšej vyhýbala.

Vo svojom „núdzovom byte“ si zariadil jednoduché bývanie. Mal slamený matrac, otvor do krypty zakryl vetvami kríkov a každý večer sa tam ukladal na spánok. Kým ostatní videli hrobku, on videl jediné miesto, kde sa mohol schovať pred dažďom, vetrom a nocou.
Obyvatelia mesta ho chodili pozorovať s úžasom. Najmä staršie ženy nechápali, ako môže pokojne spať medzi hrobmi a nebáť sa duchov či strašidiel.
Možno však človek, ktorý zažil samotu, chudobu a neistotu, mal väčší strach z ďalšej noci pod holým nebom než z príbehov o duchoch.

Táto krátka správa z roku 1932 nám pripomína, že za každou novinovou vetou sa skrýval skutočný ľudský osud. A niekedy sú tie najobyčajnejšie príbehy silnejšie než veľké historické udalosti.
A čo vy? Báli by ste sa?

Zdroj: Topoľčianske noviny, 1932

Nešťastie pri práci v Tovarníkoch (1930)Pri listovaní starými Topoľčianskymi novinami som narazila na správu, ktorá prip...
12/06/2026

Nešťastie pri práci v Tovarníkoch (1930)

Pri listovaní starými Topoľčianskymi novinami som narazila na správu, ktorá pripomína, aké nebezpečné mohli byť kedysi bežné domáce práce.
Sedemnásťročná slúžka Mária z Tovarník, slúžiaca u Ľudovíta Čápa, správcu parnej píly, vyvárala 16. júla kanvu lúhom. Pri čistení použila aj lieh. Následne došlo k výbuchu a plamene jej šľahli priamo do tváre.
Podľa novinovej správy utrpela vážne popáleniny a v tom čase nebolo isté, či nepríde o zrak.
Dnes si len ťažko uvedomujeme, aké riziká prinášala každodenná práca našich predkov a v akom mladom veku už mnoho ľudí pracovalo. Za krátkou novinovou správou sa skrýva osud mladej dievčiny, ktorej sa v jedinom okamihu zmenil celý život.

Zdroj: Topoľčianske noviny, 1930

Topoľčany 1930: Brat ukradol sestre prádlo, aby mal na cestu preč z mesta.Istý Štefan Malák z Topoľčian ukradol svojej s...
10/06/2026

Topoľčany 1930: Brat ukradol sestre prádlo, aby mal na cestu preč z mesta.

Istý Štefan Malák z Topoľčian ukradol svojej sestre Anne prádlo v hodnote približne 100 korún. Nemal však záujem o samotné prádlo. Jeho plán bol jednoduchý – predať ho a získať peniaze na odchod.
Či chcel začať nový život, utiecť za prácou alebo za dobrodružstvom, sa už z krátkej novinovej správy nedozvieme. Isté však je, že jeho cestovný fond mal vzniknúť na úkor vlastnej sestry.
Niekedy sa za niekoľkými vetami v starých novinách skrýva celý ľudský príbeh. Mladý muž túžiaci odísť, nedostatok peňazí a rozhodnutie, ktoré sa určite nestretlo s rodinným pochopením.
Mne sa na takýchto správach páči, že nie sú len o zločine. Je za nimi kus života. Rok 1930 bol obdobím hospodárskej krízy a sto korún nebola zanedbateľná suma. Človek si hneď začne domýšľať celý príbeh, ktorý sa za tými tromi vetami skrýval.

Myslíte, že sa Štefanovi podarilo odísť? Pozná niekto z Topoľčian rodinu Malákovcov?

📖 Zdroj: Topoľčianske noviny, 1930

Topoľčany 1930: Neuspel u slúžky, skončil na okresnom úradePri listovaní starými Topoľčianskymi novinami som dnes narazi...
09/06/2026

Topoľčany 1930: Neuspel u slúžky, skončil na okresnom úrade

Pri listovaní starými Topoľčianskymi novinami som dnes narazila na úsmevný prípad, ktorý ukazuje, že neúspešné dvorenie nie je vynálezom našej modernej doby.
Istý mladý žobrák z okolia Topoľčian prišiel žobrať do bytu Mórica Neumanna. Doma však zastihol iba slúžku. Namiesto prosby o almužnu ju začal zahŕňať milostnými návrhmi a snažil sa získať si jej priazeň.
Slúžke však takýto nepozvaný nápadník vôbec nebol po vôli. Na mladíka preto upozornila strážnika, ktorý ho zadržal a odovzdal okresnému úradu. Dôvodom nebolo len jeho nevhodné správanie, ale aj to, že žobral bez potrebného povolenia.
Je zaujímavé, že v medzivojnovom období bolo žobranie úradne regulované a človek naň často potreboval povolenie. Tento tak namiesto lásky našiel cestu pred úradníkov.

📖 Zdroj: Topoľčianske noviny, rok 1930.

Keď h**eli Kovarce a OponiceLeto roku 1663 prinieslo do kraja pod Tribečom vojnu, strach, smrť a skazu. O udalostiach z ...
02/06/2026

Keď h**eli Kovarce a Oponice

Leto roku 1663 prinieslo do kraja pod Tribečom vojnu, strach, smrť a skazu. O udalostiach z tohto obdobia sa dozvedáme aj z dobovej správy, ktorú uvádza kniha História Horných Obdokoviec. Úradník trenčianskeho panstva Juraj Dubay v liste z 20. augusta 1663 napísal:

,, Včera tu bol dvorský Bentur? a hovoril, že videl včera ráno na vlastné oči ako h**eli Kovarce, Oponice a okolité dediny…“

Tieto slová zachytávajú dramatické obdobie tureckých vpádov na územie dnešného západného Slovenska. Keď svedok opisuje horiace dediny, nejde iba o obyčajné požiare. V jazyku dobových správ slovo „h**eli“ často znamenalo, že obec bola prepadnutá, vyrabovaná a následne vypálená. Takéto útoky mali zastrašiť obyvateľstvo, oslabiť odpor a zároveň priniesť útočníkom korisť.
Po páde Nových Zámkov v roku 1663 prenikali turecké a tatárske oddiely hlboko do vnútrozemia. Dediny na Ponitrí sa ocitli v nebezpečenstve a ich obyvatelia často utekali do lesov a hôr, aby si zachránili život.
Dnes sú Kovarce a Oponice pokojnými obcami pod Tribečom. Len málokto si pri pohľade na ich krajinu uvedomí, že pred viac ako 360 rokmi tu ľudia sledovali stúpajúci dym z horiacich dedín a nevedeli, čo prinesie ďalší deň.

Takéto krátke správy zo starých listov nám pripomínajú, že veľké dejiny sa neodohrávali len na bojiskách a v kráľovských sídlach, ale aj v našich dedinách, medzi obyčajnými ľuďmi…

Zdroj: História Horných Obdokoviec

Address

Ponitrie
Topolcany

Website

Alerts

Be the first to know and let us send you an email when Pamäť Ponitria posts news and promotions. Your email address will not be used for any other purpose, and you can unsubscribe at any time.

Shortcuts

Share

Category