29/10/2025
Jedna z mnohých fotiek, ktoré sme si priniesli zo septembrovej návštevy USA 🇺🇸 Hoci bola sotva polovička septembra, takéto výzdoby 💀👻 neboli ničím výnimočným...
Pre nás nové, neznáme a aj málo pochopiteľné, keďže ja strach ani smrť nepovažujem za niečo, čím by som sa túžila obklopovať či na úkor čoho by som chcela žartovať a už vôbec si nepredstavujem, že by som niečím takýmto chcela obklopovať svoju rodinu, seba a naše deti.
Pri príchode domov ma nenadchýna dvor plný 💀👻 kostier, mŕtvol, pavučín, smrti, duchov... 🤦🏼♀️
Ako malá si spomínam na toto obdobie a mám ho spojené s rodičmi, babkou, tichom, úctou, krásnymi svetielkami na cintoríne, ktoré majú svietiť na cestu našim blízkym, ktorí už nie sú medzi nami.
Nemám tu však žiadne spojenie so strachom, len s niečím, čomu som ako malá úplne nerozumela, ale nebála som sa to pozorovať. Vnímala som vážnosť, úctu a srdcia plné spomienok, ktoré v tomto období vyžarovali z dospelých, ktorí ma obklopovali. Nebála som sa... V tichu som pozorovala s nimi... 🕯
Helloween - slovo pre mňa dlho cudzie až neznáme... Prvé stretnutia boli cez seriál ako Beverly Hills, Steb by Step... Dnes, ako pozorujem, sa už aj mnohé slovenské priedomia menia na oázu strachu, smrti, kostier... 💀👻
Najhoršie pre mňa je pozorovať, ako sa už malé deti túžia navzájom strašiť 💀👻 a ako hľadajú a nasadzujú si na seba tie najodpornejšie masky, aké si len viem predstaviť bez akejkoľvek predstavy možného neblahého následku🤦🏼♀️
Ešte horšie však je vedieť, že až príliž často to nie sú deti, ktoré strašia iné deti... ale dospelí, dokonca ich vlastní rodičia... 🥲
Mám rada deti, vážim si ich a obdivujem ich odvahu, nebojácnosť objavovať svet ich vlastným tempom a jednoduchým spôsobom a zároveň vnímam ich jemnosť, krehkosť a zraniteľnosť 💔
‼️ Áno, zlomená ruka či noha, to spozoruje každý, ale nalomená či zranená duša, tá nemusí byť vidieť roky... A tu pre mňa končí každá sranda! 🙅♀️💀🙅♀️
PS: Môj sviatok sa volá: Pamiatka zosnulých a nie Helloween
