29/08/2026
Nové kapitoly nezačínajú vždy niečím novým. Niekedy začnú tým, že sa po rokoch stretneme sami so sebou.
Bez rolí, ktoré sme si postupne obliekli. Bez toho, čo sa od nás očakáva. Bez potreby byť tým, kým sme sa kedysi rozhodli byť.
Život nás zvláštnym spôsobom vracia k sebe.
Cez ľudí, ktorých stretávame.
Cez vzťahy, ktoré nás zasiahnu.
Cez straty, sklamania, zmeny, ale aj cez chvíle, keď zrazu cítime, že niečo staré už s nami neladí.
A pod jednotlivými vrstvami postupne nachádzame ďalšie.
Niektoré sme si vytvorili, aby nás chránili.
Iné preto, aby sme niekam patrili.
Niektoré sme zas nosili tak dlho, až sme ich začali považovať za seba.
Aj pri homeopatických konzultáciách ma fascinuje práve toto. Človek prichádza s konkrétnou ťažkosťou, no keď sa začneme rozprávať, postupne sa pred nami otvára oveľa širší príbeh.
Ako prežíva blízkosť.
Čoho sa bojí.
Čo potrebuje mať pod kontrolou.
Kde ustupuje.
Kde bojuje.
A čo sa v jeho živote opakuje znova a znova.
Možno aj preto vnímam zdravie v širších súvislostiach. Telo, emócie a spôsob, akým žijeme svoj život, pre mňa nie sú oddelené svety.
A nové životné kapitoly?
Niekedy začínajú tichým poznaním, že niečo, čo nám kedysi slúžilo, už nepotrebujeme. Jedna vrstva sa uvoľní a my sa môžeme o kúsok viac priblížiť k tomu, kým v skutočnosti sme.
K sebe.
☀️ Janette Bakajsová
Káva s homeopatkou ☀️